Strophe

 1 10 |        tá tma ich spína? ~No, veď nohy sú zeme rodina: ~Nuž
 2 11 |    tak uspi ma, ty noc divá! ~Veď je to kliatba ľudskej záhuby, ~
 3 95 |        95 ~. ~Nač sa namáhaš? veď tvoje slová ~sú podvrštence
 4 97 |   meníte! - ~Nie, ľudia boží, veď krása milá ~lásku jej mannou
 5 138|       môj jej cnostiam laje? ~Veď ja som pri nej naveky! - ~. ~
 6 139| spomienkach verných chodila? ~Veď tu milého tvojho ti nieto, ~
 7 150|    znivočí: ~Obetuj sa len! - Veď v tom sa snuje ~všetko,
 8 152|   krás jej nebeské zjavenie? ~Veď on za pravdu drží klebetu, ~
 9 152|       rozdrapí: - ~Dobre máš! veď tie moje piesenky ~sú proti
10 165|  vedieš, kde, druh môj milý? ~Veď nám zem z očí zmizela! ~
11 277|  bolestí! - ~Tak teda plačte, veď sem lietajú ~slzy, čo z
12 280|      v prsiach našich ozýva? ~Veď večne my sme blažení! ~Čo
13 280|       krajov nízkych vyzýva? ~Veď rozdiel náš je zmožený! - ~