Strophe

  1 2  |         Tatry, keď oblak zlatý ~na hory svoje hodíte: ~tak
  2 4  |      sám ten, čo tvorí čudesá, ~na ňu sa s bradou odvislou
  3 6  |         ohlas až piaty, ~žobrák na prahu mocnára! ~Ako keď
  4 7  |       mrúcich konečnosti ~časov na pohrab zazvoní! - ~
  5 14 |       nad Sitnom hviezda letí, ~na krídlach sa nesie zlatých; ~
  6 18 |         zastreli ~ružovú ľúbosť na líci: ~A starostlivá, biela
  7 24 |       ňadier svetom, ~spočiniem na ich dolinách ~a hľadieť
  8 24 |       dolinách ~a hľadieť chcem na tie kryštaly, ~čo v bleskoch
  9 24 |     bleskoch zlatých pozostali ~na hviezdnych očú výšinách. - ~. ~
 10 25 |       čerstvých podala, ~vábivo na mňa volala; ~tam stanem,
 11 25 |       volala; ~tam stanem, zrak na východ obrátim - ~Ah, čo?
 12 26 |      zložilo: ~Hlava jej mäkkej na rúčke leží, ~od pŕs čarovných
 13 26 |    biela: ~a nad ňou vidím, ako na stráži, ~chvieť sa v slnečnom
 14 27 |      čas tento sladký ~dívať sa na tvár panenskej matky, ~keď
 15 28 |         zveličenia ~sklá mi kto na nos pripína? - ~Sláva cheruba
 16 29 |    vykradli ~spod snežnej čipky na čelo, ~dve z týchto vlákien
 17 30 |       čo sultánsky si driemalo ~na mäkkých ruky perinách - ~
 18 31 |        v žiaľoch plakali ~kvety na hrobe otcovom: ~tak pod
 19 32 |        v pekné ľúbosti krajiny ~na rty ružové vylúdil: ~Dosť
 20 32 |       rty ružové vylúdil: ~Dosť na tom, do snov mámivých kraja, ~
 21 34 |    slabučký šum zemského hlasu ~na púšť sveta dol uprosí? ~
 22 34 |         zornici ~smrtnú bledosť na ruže líci ~slzou lásky neprosí? - ~. ~
 23 39 |      Srdce tvrdé pokojne hľadí ~na rozmliaždený pätou kvet, ~
 24 46 |          Paradís“ vyžobral: ~No na vrch tento, na vrch severa, ~
 25 46 |    vyžobral: ~No na vrch tento, na vrch severa, ~modliť sa
 26 46 |     večne doň dujú, ~odniesť ho na juh sa usilujú; ~viera tie
 27 47 |   ľúbosť moja - moje túženia - ~na hory Sitna letela; ~letela,
 28 48 |     hneď zas bolestno, ~nemožno na ňu sa dívať! ~každú myšlienku
 29 49 |        49 ~. ~A duch ten stojí, na mňa sa díva, ~ja stojím,
 30 49 |        díva, ~ja stojím, hľadím na neho: ~Ale on nebol, jak
 31 50 |    zázračnej knihu mi veličavy ~na kvetnú dlažbu prestrela. ~. ~
 32 52 |  vienkov viaže kvetov slobody, ~na rtoch nevinné tíšiny: ~Bez
 33 53 |      Rukami diaľku objíma mora ~na brehu socha z bielo-mramora: ~
 34 55 |         snežné žartujú: ~Ona sa na ne s úsmechom díva, ~zdá
 35 56 |       kľačí nadšená dievčina ~a na jej čele svätosti dúha - ~
 36 58 |      postavu hrozby prísnosti; ~na tvár jej jasné svedomie
 37 60 |        v rukách omdlela: ~No tu na svoju skríkne nádeju, ~a
 38 60 |        svoju skríkne nádeju, ~a na jej ústach hneď sa zasmejú ~
 39 66 |        Ale zákon ho nevyhnutný ~na žalár lósov tmavý, smutný ~
 40 67 | vzdychne k tebe priateľ verný: ~Na šťastných hodín živé krásy ~
 41 74 |                  74 ~. ~Ako keď na tie snehové Hole ~vraných
 42 74 |         zas ticho zastanú: ~tak na ľaliách ňadier dievčiny ~
 43 75 |       bielou ružou zakvitnutý, ~na kvete s rannou rosou sa
 44 77 |       by kvet ten poľného maku ~na tých ústach nevidel rád? ~
 45 77 |         kostiek slonových rad? ~Na úst tých milé, plné karmíny ~
 46 77 |         si sadla mojej otčiny, ~na zúbky bielosť neviny: ~Zväzok
 47 78 |                          78 ~. ~Na kvetolúkach v Sitna doline ~
 48 80 |                          80 ~. ~Na horách našich mládenec stáva, ~
 49 82 |        háj ten ohlasy zdvojí ~a na juh a na sever vystrojí, ~
 50 82 |       ohlasy zdvojí ~a na juh a na sever vystrojí, ~tam znie
 51 84 |      tvojej tvári, ~rozpomeň sa na lásky moc: ~A zas, keď mesiac
 52 84 |         mesiac vzlietne bledý, ~na Hrona breh si spomeň vtedy, ~
 53 85 |         k ústam púčkovým: ~Zore na zlatých horách zastali ~
 54 85 |         k ruži milenky ~zlietol na klamné zálety. ~. ~
 55 86 |     prstoch svojich s' videla: ~Na jeho prášky krásne s' hľadela ~
 56 86 |         zastrela, ~ústa zhrmeli na neho: ~. ~
 57 87 |         objíma! ~Vidíš tie slzy na lícach ruži, ~čo od svitania
 58 89 |       milostných pokojne dýcha ~na svet nevinné pokoje: ~Tak
 59 92 |       telesnosť hrubá rozrýva: ~Na ústach jeho posvätné sľuby, ~
 60 93 |        obludu: ~Oko to, v letku na tvár podlahy, ~padne na
 61 93 |         na tvár podlahy, ~padne na prsteň vernosti drahý ~a
 62 93 |       vernosti drahý ~a stud sa na hnev premení; ~a strážny
 63 93 |      nej rodí, ~kedykoľvek zrak na prsteň hodí, ~takto jej
 64 94 |       zrak tak veľký, ~že sa ti na dno prebila. ~. ~
 65 95 |      sláva: ~Tak keď sa špatník na krásu díva, ~chválami svojimi
 66 96 |   neraní: ~klam jeho pravdou je na nej! ~. ~
 67 97 |       snáď len krivookým ~veľké na malé meníte! - ~Nie, ľudia
 68 99 |  rozlúčiac nebo od zemi? ~Láska na zemi nebo stvorila ~a nás
 69 102|        pamiatky mojej ľúbosti: ~Na sladké ústa primreli, ~aby
 70 104|                         104 ~. ~Na púšti krotká samota stojí, ~
 71 104|         splašené rovno zameria ~na brehy Nílu svätého. ~. ~
 72 105|        od srdca dieťatko slávy ~na svätozemi zložili: ~a s
 73 106|       tento veku tomuto ~špatne na pohreb zazneje. ~. ~
 74 107|     obraz môj drahý, primrime! ~Na biednych hanu lebo chválu ~
 75 109| východné zore žiarili, ~a z očí na tvár, na kupku z tvári, ~
 76 109|      žiarili, ~a z očí na tvár, na kupku z tvári, ~čo kvetom
 77 110|         ustali? ~Či by ste ozaj na to nedbali, ~že srdce ďalej
 78 113|        divých, kvetín tyranov, ~na večné veky zbavila: ~abych
 79 113|        ozdobe, ~k obeti vďačnej na otca hrobe, ~do vencov krásnych
 80 115|        si do tône lipy sadneme ~na lono bujnej trávičky, ~objímať
 81 117|     miesto očí rubíny; ~koža sa na ňom jasne ligoce, ~na hlave
 82 117|        sa na ňom jasne ligoce, ~na hlave sa mu tuho blyskoce ~
 83 118|         never tvárnosti, ~ktorú na seba anjel milosti ~pre
 84 119|     zrak môj mohutný prelieta; ~na dno sa srdca krásneho dívam, ~
 85 125|        zloboh v hada zakliaty! ~Na skale viery tvoj sa zastavil ~
 86 125|       bys' vyhrnul ohne Sodomy ~na pole mojej ľúbosti: ~hlas
 87 126|      svet vojská, delá posiela ~na lós môj, ja som mocná, veselá ~
 88 126|      môj, ja som mocná, veselá ~na známku mojej vernosti! ~. ~
 89 128|    šarláty kryje? - ~Láska spať na svoj pokoj chodieva, ~láska
 90 131|         spomína? ~Môže sa satan na smrtiach voziť, ~mne je
 91 132|        jedno: ~Nezábudka tá, čo na ňom svieti, ~so mnou časnosti
 92 134|       hory! ~Alebo hláste, bite na zvony, ~že láska nové dáva
 93 135|        kolísku, ~voziť ma budeš na lúku blízku, ~kde ona blúdiť
 94 135|   každej: či je ten zdravý, ~čo na tvojich brehoch spieva. ~. ~
 95 137|        od Lučatína: - ~spomnela na mňa si milá. ~. ~
 96 138|        láske kvety ľúbosti ~len na okamih posiela? - ~Je to
 97 142|        Sebca, čo sa obetuje? - ~Na moc ľúbosti tak si spomnite, ~
 98 145|         očiach, ~anjelské farby na lícach, ~každý vlas v mojich
 99 154|      pálila; ~tým striel podobu na seba vzala, ~týmto sa putom
100 158|     pokoj?! - ~Ty zostaň, moja, na brehoch milých, ~v kvetinách
101 161|         milá, v tichom pokoji, ~na čas nás osud porozdvojí, ~
102 161|       čas nás osud porozdvojí, ~na večnosť nás potom spojí. - ~. ~
103 164|    zemských bôľov odporné jedy ~na krídlach lásky vzlietnime! ~. ~
104 165|         tie zlaté vlásky ~jedna na druhú prestiera! ~. ~
105 171|       detinstva mdlého obrazy? ~Na ne ja vediem smutné žaloby, ~
106 172|     Ožltlé lístky šumno leteli ~na hodváb tvojho závoja; ~žiaľ
107 174|          174 ~. ~Vy, naše Hole, na vašich horách ~jak slávne
108 174|      hľadia v raňajších zorách ~na vás doliny veselé: ~Kvetom
109 174|  veľkosť má zvláštne koleje. - ~Na snežné jedle obzri sa, milá! ~
110 177|      usmievaš, moja? - Pokojne ~na zmätok druha sa dívaš? ~
111 177|         s podivením oči vylepí ~na tieto o vlas rovnosti. - ~. ~
112 178|                         178 ~. ~Na Sitne vlajú krásy Maríny. - ~
113 179|        s lístím tam nezahráva? ~Na svoju pekný vták nevoláva? ~
114 180|             180 ~. ~Syn Anadira na hlas ľúbosti ~hory snehové
115 180|        hory snehové prebrodí ~a na ľadové brehov výsosti ~silou
116 180|     orla vyhodí: ~Z Ázie brehov na milú volá ~na kraj druhého
117 180|       Ázie brehov na milú volá ~na kraj druhého sveta polkola, ~
118 180|     jakby Romeo vernú Júliu ~už na rozlučné ku prsiam túlil, ~
119 181|       181 ~. ~No, čo mám hľadať na Himaláji, ~na Kordillerách
120 181|        mám hľadať na Himaláji, ~na Kordillerách svet lásky! ~
121 181|      Havranici letela? ~Čo bych na Kriváň vznášať sa chcela? - ~
122 183|    svojím vzkries aj tie telá, ~na ktorých schladlé starobou
123 187|                         187 ~. ~Na brehoch Hrona šuhaj sa brodí ~
124 188|      slávy nová ti svieti, ~keď na tej západ pozeráš. ~. ~
125 191|    zaviali, ~a jelše kladú čosi na skaly - ~bola to krásna
126 193|         blýska zrakma jasnýma, ~na čele jeho deň dávny svitol, ~
127 193|    sladké objíma. ~Blýska očima na krásy Víly, ~bo v tých krásach
128 193|       mohyle tleli: ~Ožili, ale na kraji hrobu ~vlajú, aby
129 201|                         201  . ~Na lúkach týchto ma vídavala ~
130 201|        vzali, ~tie vody hronské na mňa volali, ~k nim som čo
131 203|          203 ~. ~Vídal si často na mojej tvári ~slzu žiaľov
132 207|        každá vlnka ma pohladí, ~na breh ma nosí k zeleným trávam, ~
133 208|       mesiaca ~v dvojnom blesku na Hrone tlieť? ~Perlový člnok -
134 209|         209 ~. ~Časom si vyjdem na breh čarovný, ~do tône líp,
135 216|                       216 ~. ~A na halúzku sadnúť jelšiny ~
136 216|    dívať sa v hviezdne brody ~a na ospalé hľadieť doliny ~a
137 217|       podnetom! ~Mlčíš a kloníš na prsia hlavu, ~akobys' vypil
138 222|      potreby - ~a vlasť moja je na zemi! ~. ~
139 224|       žitia biede ~a pomstiť sa na žitia jede ~povinnosť ma
140 226|        mrakov, z krajov iných: ~Na veniec hľadí mládenec tichý, ~
141 228|      tej jedliny roj sa vyvalí ~na okrúhlinu tľapkavej skaly ~
142 229|   letiace vlákna, ~vlákna zlaté na slobode, ~a ich odevy z
143 230|      divom sa zhone len krútia ~na hladine skalnej Víly, ~ich
144 232|        devíc inší chór, ~náhlia na krídlach skoku valného ~
145 233|                   233 ~. ~Už sú na hore Čertovej svadbe. ~Či
146 236|   tvoríme, čo svet ruší: ~sláva na Tatrách, Urpíne, ~kňažnej
147 237|          a tvárou sa jej z líca na líca ~žiaľ kýsi tajný prelieva: ~
148 237|      kýsi tajný prelieva: ~Sedí na skale v jedľovej tôni, ~
149 238|     tých vylieva potechy vlahu ~na dušu družky, na dušu drahú, ~
150 238|  potechy vlahu ~na dušu družky, na dušu drahú, ~v účastlivom,
151 239|       netráp sestry bez osohu! ~Na môj že osud spomeň si divý! ~
152 240|     viera ňadrá jej spína, ~keď na svet padlý sa rozpomína ~
153 242|       hor', či to len sníme? - ~Na tých obrazoch farby sa menia, ~
154 243|                         243 ~. ~Na Sitne stojí - ha! sny a
155 243|      skutočnosť je to ducha. - ~Na Sitne stojí mládenec známy ~
156 243|         a známa jemu mladucha: ~Na čelá blesky krásy primreli, ~
157 244|                         244 ~. ~Na Sitne milý a milá stojí ~
158 244|         a ruka ruku si stíska, ~na výšinách sú oba v pokoji, ~
159 245|        nadšeniach svätých; ~jak na kyj verný ruka pastiera, ~
160 245|        útlosť devy sa podpiera ~na silné druha rameno. - ~No
161 247|        hodvábna z vábneho čela ~na prsia biele vážne zletela, ~
162 247|     biele vážne zletela, ~pokoj na líci jej býva, ~na ústach
163 247|        pokoj na líci jej býva, ~na ústach sedí jej zvest veselý, ~
164 249|                         249 ~. ~Na svety kosec šedivý chodí ~
165 249|    Morena krehké životy zráža, ~na vrahov chodia katovia; ~
166 252|     príjemne tlejú ~rozpomienky na zhaslý svet. - ~. ~
167 254|    rajskej postavy ~zrak milých na seba viaže. ~. ~
168 256|   tvojej výšiny moc; ~a keď som na tvoj vrchol zastala, ~o
169 257|     mládeneckých mojich citov! ~Na brehoch tvojich v prsiach
170 258|        žialiť tvoje žialenie ~a na síl tvojich víťazné vrenie ~
171 259|         259 ~. ~Ešte sa, drahá, na svet obzrime, ~ľúbosti našej
172 259|         našej hospodu, ~ešte si na zem jeho spomnime ~pri okamihu
173 259|          pri okamihu rozchodu: ~Na jej sme prsiach sladko snívali, ~
174 259|        prsiach sladko snívali, ~na jej sa krásy často dívali, ~
175 260|    utíchli srdca žaloby ~a nebo na zem zvábili? ~Pamätáš na
176 260|        na zem zvábili? ~Pamätáš na tie duše spanilé, ~ktoré
177 263|    pekné tône so svetlom hrajú ~na poli snežnej belosti, ~jak
178 263|        tak dúhy tieto výsosti. ~Na čomže sedia? na nebi, morách, ~
179 263|       výsosti. ~Na čomže sedia? na nebi, morách, ~na lícach,
180 263|        sedia? na nebi, morách, ~na lícach, lúkach, na hradoch,
181 263|     morách, ~na lícach, lúkach, na hradoch, horách? ~To vlastnosť
182 270|  bezočivé umĺkli zlosti, ~tu sa na prsiach čistej ľúbosti ~
183 272|         ľúbosti sláva: ~Bozk je na zemi - to mu dať sluší - ~
184 273|         svojhlavý ~útokom ženie na brány slávy, ~až kým ich
185 274|         ešte v krajoch túženia ~na zadusenie objali? ~Nuž tam
186 274|     rozlúčenie - tam sú objemy ~na sladké slasti bohaté: ~Láska
187 278|       tej jednoty blahú velebu ~na nás samých sme videli: ~
188 278|         z toho blaženstva póla ~na biedy matky hľadeli! ~. ~
189 286|                      286 ~. ~Čo na smetiskách Tatier umiera, ~
190 287|   nemožno vzývať námesačníkov, ~na zázrak strašno sa dívať: ~
191 289|         tak hasne mi, ~ako obeť na oltáre: ~Ba ako víchor duchom
192 289|        dokola, až - až naveky, ~na dne duše mi odšumí. ~. ~