Strophe

 1 24 |      rannej zory ~osvieti tvár tú nebeskú, ~ja tam budem,
 2 64 |      jednu z radostí, ~pravda, tú najprvnejšej veľkosti, ~
 3 64 |     nezmennom požívať: ~Radosť tú, večne do tvojich očí, ~
 4 65 |    svätých, pokojných niet; ~a tú, čo duša jeho vzýva, ~závistná
 5 65 |   závistná diaľka mu zakrýva, ~tú nemožno blízko vidieť! ~. ~
 6 66 |    ohromným putom prikoval; ~a tú, ktorú duch jeho vzýva, ~
 7 66 |        svoju v nejž si sníva, ~tú mu za kopy hôr schoval! ~. ~
 8 108|     tou skalou hučí, ~či hádam tú svoju skalu ľúbiť učí? ~
 9 208|       208 ~. ~Vidíš striebornú tú lúč mesiaca ~v dvojnom blesku
10 219|        človeka! ~Načo nebo zem tú súži! ~. ~
11 253|    bludu svitá úkaz pravdivý, ~tú mŕtva láska ožila; ~tu v
12 256| pamiatka tvoja bude mi svätá, ~tú vek žiaden mi nezruší. ~