Strophe

 1 11 |     záhuby, ~že mámenie a zem svoju ľúbi: ~nech cit nebo aspoň
 2 22 |       vás sňala, ~keď slobodu svoju otrokovi dala! - ~. ~
 3 60 |     rukách omdlela: ~No tu na svoju skríkne nádeju, ~a na jej
 4 66 |      duch jeho vzýva, ~útechu svoju v nejž si sníva, ~tú mu
 5 108|     skalou hučí, ~či hádam tú svoju skalu ľúbiť učí? ~Uč len,
 6 114|        114 ~. ~Že ste slobodu svoju stratili? ~Zo mňa si príklad
 7 118|       krotký začína ~satanskú svoju úlohu: ~„Dcéra krásoty!
 8 124|      Lady nitrianskej ~a dušu svoju ta si poslala ~svetom výstrahy
 9 179|     lístím tam nezahráva? ~Na svoju pekný vták nevoláva? ~Blesk
10 182|   valí, ~a kto dnes ešte tvár svoju chváli, ~zajtra už padá
11 204|   hradbám Komárna ~po Váhu má svoju vládu; ~a kňažná, pani brehov
12 275| mojich skvitol? - ~Večnosť mi svoju strhla oponu, ~duch ku vlastnému