Strophe

 1 29 |   vlákien ústa obsadli, ~dvoje z nich k hrdlu zletelo: ~Kto by
 2 29 |         z výšin ich vlasti ~a po nich z ňadier ku žriedlam slasti ~
 3 64 |        do tvojich očí, ~keď sa z nich radosť nadzemská točí, ~
 4 76 |    jednakým hrajú; ~zastaneš pri nich, z ktorej sa napiť? ~Z obidvoch! -
 5 84 |        tvojich očí; ~keď jedna z nich, čo ráno žiari, ~pozdraví
 6 166|        Zdá sa, že jestli jedna z nich padne, ~celý ich kŕdeľ zahynie, ~
 7 166|       ich kŕdeľ zahynie, ~zato z nich žiadna nezblúdi zradne ~
 8 179| bakonských temnoty smútia, ~že v nich je mŕtvo, bez citu ~a že
 9 206|  milostné muky, ~keď hlas tvoj v nich predsa nenie! ~. ~
10 233|      dákej kliatbe, ~ako ľudia o nich vravia? - ~Ony sa ľúbia,
11 233|         sa dajú, ~a spev jeden v nich sa dvojí: ~a hromy stíchnu,
12 289|         všetky moje rozumy, ~a v nich sa točí ako vír rieky, ~