Strophe

  1 3  |        svätých predmetov; ~toho, čo spieva krásy dejiny, ~nejali
  2 4  |        ktorú rád vzýva ~sám ten, čo tvorí čudesá, ~na ňu sa
  3 5  |         z teba zemskosti plevy, ~čo vzývaš nad okruch chleba! - ~
  4 5  |        keď ťa sláva tá neočarí, ~čo svitá z mojej Maríny tvári: ~
  5 7  |   oblakov? Z veže zvoní hodina: ~Čo zvoní? Nie pohrab smutný? ~
  6 7  |       zvoní? Nie pohrab smutný? ~Čo zvoní? Či k poctám Hospodina? ~
  7 7  |          Či k poctám Hospodina? ~Čo zvoní? Požiar ukrutný? - ~
  8 9  |     slepé ste vy, moje zraky! - ~Čo tie tmy kryjú? Tône osudov; ~
  9 9  |         tmy kryjú? Tône osudov; ~čo tajné zrakom, Rodina bludov; ~
 10 21 |        tvorí? - ~Granát chladný, čo k prsiam letíš, ~kde posvätný
 11 22 |     pamiatka milá ~ostrej lásky, čo ma ranila; ~reťaz, viaž
 12 22 |    granát, ochladzuj tie hnevy, ~čo proti mne horia v ňadrách
 13 23 |         tónov: ~Daj mi byť snom, čo raje tvorí, ~byť pokojom,
 14 23 |        raje tvorí, ~byť pokojom, čo strasti borí, ~keď tieň
 15 24 |          chcem na tie kryštaly, ~čo v bleskoch zlatých pozostali ~
 16 25 |         na východ obrátim - ~Ah, čo? príroda s zorením zlatým ~
 17 26 |  premniem, bližšie prikročím, ~a čo sa zrakom zjavilo? ~To dievča
 18 30 |            30 ~. ~A po jej líci, čo za zlé malo ~tomu, čo sultánsky
 19 30 |      líci, čo za zlé malo ~tomu, čo sultánsky si driemalo ~na
 20 33 |         hádku mi sama vysvetli: ~čo za zázraky v tebe sa stretli? - ~
 21 34 |          nej hlasom volám! ~Ale, čo div? či hviezdy krásu ~slabučký
 22 36 |                           36 ~. ~Čo je nádeja? Blesk mámivý, ~
 23 37 |       nevyrvú z duše teba mi! ~A čo bys' svetmi zutekala, ~čo
 24 37 |        čo bys' svetmi zutekala, ~čo bys' za svety mňa zahnala, ~
 25 40 |   lichotným sveta nádejam! ~Nie, čo by zem sa v priepasť skryla, ~
 26 42 |      Pravda je, v mojich slovách čo stojí, ~verní sa večne o
 27 51 |       ruka šla knihu otvoriť. - ~Čo je to? Či al-korán Arabov, ~
 28 55 |                           55 ~. ~Čo ďalej? - Biele vy houbinky, ~
 29 57 |                           57 ~. ~Čo tie obrazy, mati vernosti, ~
 30 57 |          mati vernosti, ~povedz, čo tie znamenajú? ~Či azda
 31 60 |        zabúri nad ňou lós divý, ~čo neľutuje anjela, ~strach
 32 62 |     tvojho žiaľu ešte sa teším, ~čo by som teba mal tešiť: ~
 33 65 |           pokojných niet; ~a tú, čo duša jeho vzýva, ~závistná
 34 68 |          hľaďme v zmätok nízky, ~čo žitím, k hrobu od kolísky, ~
 35 69 |    týchto, duša moja, ~veľkí sú, čo sú tu malí, ~pokoj večný
 36 70 |          toho svojím priateľom, ~čo tvorca je svetov a hrad! ~
 37 70 |        oslávená, ~pocíti sladko, čo znamená ~v nebeskom objatí
 38 71 |                       71 ~. ~Ale čo volám, osiralý ~pod jelšami
 39 76 |      znáš ty tie dve studničky, ~čo v tôňach Tatry blýskajú? ~
 40 83 |        oči po prvé videli ~tvár, čo mi večne je milá! ~. ~
 41 84 |          očí; ~keď jedna z nich, čo ráno žiari, ~pozdraví zore
 42 87 |        tie slzy na lícach ruži, ~čo od svitania bolestne túži ~
 43 88 |                           88 ~. ~Čo si nezostal radšej zakliaty ~
 44 88 |   červiaka večnej podobe? ~Alebo čo si, smrťou oviaty, ~nezostal
 45 93 |       premení; ~a strážny anjel, čo sa z nej rodí, ~kedykoľvek
 46 96 |        je taká nešťastná vláda, ~čo sama seba klame, okráda ~
 47 96 |       zlomysli z neba vyhnanej: ~Čo jej uškodí podlizač planý? ~
 48 97 |                         97 ~. ~A čo, vy spevy, srdcom vysokým ~
 49 97 |         samy uznáme, ~ale úbohé, čo robiť máme? ~Nám je nemožno
 50 102|        aby oboje zjavne vedeli, ~čo sa srdcami ozvalo: ~Dušu
 51 105|  podivením sa čudovali ~nad tým, čo kryli a vychovali, ~čo v
 52 105|           čo kryli a vychovali, ~čo v staji hrialo hoviadko. - ~
 53 107|       šťastie svoje tí si majú, ~čo vo hmlách svojich nepoznajú ~
 54 107|     rozdiel medzi zemou, nebom! ~Čo v krásach žijú mnohotvárnych, ~
 55 107|        si krikov márnych, ~tých, čo žijú samým chlebom. - ~. ~
 56 108|    potôčik, ľúbospevným hlasom: ~čo sa nedá chvíľkou, to sa
 57 109|         tvár, na kupku z tvári, ~čo kvetom čerstvé doniesla
 58 110|          srdca vždy sme hotové: ~čo teraz spieva srdce, nepovie, ~
 59 113|    Ružičky moje, kvety čistoty, ~čo sa vy ráno rosíte? ~Či o
 60 116|     trhla - skríkla - skočila - ~Čo si to za div zočila? - ~. ~
 61 117|        už teraz snadno rozsúdi, ~čo ten Indián pod Sitnom blúdi? ~
 62 121|         tiež zasmútili ~nad tým, čo satan spomína. ~Vidiac jej
 63 123|       rukách pekného milenca: ~a čo bych celé mal schodiť svety, ~
 64 125|     kúkoľ do pŕs mi rozsiaty. - ~Čo bys' pozbieral hrôz všetkých
 65 125|  pozbieral hrôz všetkých hromy, ~čo bys' vyhrnul ohne Sodomy ~
 66 127|      ľudskú podobu ~chcela bych, čo by v odmenu Čudi ~žiadali
 67 127|         temnici diabla narieka, ~čo sa otroctvom nadýma; ~lež
 68 131|    ľúbosť moja ~žiada si chvíle, čo duše spoja, ~keď lásku večnosť
 69 131|         lásku večnosť zavije. - ~Čo je nesmrtnosť? Hrob všetkých
 70 132|     všetko jedno: ~Nezábudka tá, čo na ňom svieti, ~so mnou
 71 135|       každej: či je ten zdravý, ~čo na tvojich brehoch spieva. ~. ~
 72 137|                      137 ~. ~Ha! čo to chyžou mojou letelo? - ~
 73 137|       blahý v srdci mi skvitol: ~Čo to? Či nocou blesk slnca
 74 138|         spomienkam kľaje! - ~Ale čo blud môj jej cnostiam laje? ~
 75 140|        tá čistá, vrelá, ~ona je, čo v nás sa ľúbi, ~keď zákon
 76 142|         privodia? ~Neznáte rany, čo uzdravujú? ~Neznáte šťastných,
 77 142| šťastných, ktorí bedujú? ~Sebca, čo sa obetuje? - ~Na moc ľúbosti
 78 144|             Ty plačeš, krásna? - Čo bys' smútila? ~Barbarstva
 79 148|         zvyk času, ~vyznať musí, čo neverí; ~poslušnú dušu úbohej
 80 149|        medze úzke svet zaviera: ~Čo môže deva v sebe založiť? ~
 81 150|          v tom sa snuje ~všetko, čo človek žitím menuje: ~že
 82 160|     jedno to, či boj, či pokoj! ~Čo je ručiacich vĺn týchto
 83 162|        plávať! - ~Azda tie ruky, čo vziať ma nechcú, ~keď nad
 84 163|          hľaďme v zmätok nízky, ~čo žitím k hrobu od kolísky, ~
 85 166|        Kto zráta tie milióny? - ~Čo planét nový, to nová sláva! - ~
 86 168|                          168 ~. ~Čo majú tieto svetov lampady ~
 87 171|        oplakal by ich sto razy. ~Čo som znal v jarnom života
 88 173|          v živote, ~umrieť chce, čo zostará, ~sladký zisk nosí
 89 176|          postavy! ~Kde vrah ten, čo vás rozmetal? ~Len skamenelé
 90 181|                      181 ~. ~No, čo mám hľadať na Himaláji, ~
 91 181|        bych k Havranici letela? ~Čo bych na Kriváň vznášať sa
 92 183|    zápalom stop mŕtvosti snehy, ~čo chladných srdcí moc kryjú! ~
 93 185|                        185 ~. ~A čo je mladosť? - Dvadsaťpäť
 94 185|         svätý, ~je tá mohutnosť, čo slávu hľadá, ~je kvetín
 95 186|         mladý! ~Špatný mládenec, čo šedín mdloby ~po kvetoch
 96 186|       rozloží! ~Pekný to Nestor, čo večnosť mladú ~nedá si zakliať
 97 195|        ti je z líc ruža pokoja? ~Čo máš s hronskými vlnami? - ~
 98 199|          Aké sú tam tvoje časy? ~Čo chceš s tým vencom, ktorýs'
 99 200|      vyrval z tvojho náručia, ~a čo ma teraz od teba lúčia, ~
100 201|        na mňa volali, ~k nim som čo deň chodievala, ~ony mi
101 203|      často v ružovej žiari ~líc, čo počuť chceli uši: ~Nemám
102 209|         milý, poď v moje svety, ~čo nám zranili ľudské klebety, ~
103 210|         hučanie Hrona? ~Vieš ty, čo huk ten znamená? ~To Víla
104 211|       šepot tej rieky? ~Či vieš, čo šum ten spomína? ~To sú
105 216|    zhovor viesť s šumom vody, ~a čo by schladil vetrík večerný, ~
106 224|                        224 ~. ~A čo ten zákon vernosti mojej! ~
107 229|          duše vášeň rozvliekla? ~Čo je lós ich, kde je ich vlasť? - ~. ~
108 231|       strašlivá sláva - ~výskot, čo ples devíc zrodil - ~tie
109 236|      sveta chlebom! ~My spájame, čo svet dvojí, ~my vlažíme,
110 236|         svet dvojí, ~my vlažíme, čo svet suší, ~my dvojíme,
111 236|          svet suší, ~my dvojíme, čo svet spojí, ~my tvoríme,
112 236|         svet spojí, ~my tvoríme, čo svet ruší: ~sláva na Tatrách,
113 238|         nej sedí tá Dobroslava, ~čo kňažná je devíc Váhu, ~jej
114 238|           a z úst jej, v slávnom čo Velehrade ~v lipových chládkov
115 240|          keď váži deň budúci. - ~Čo ti je, drahá? - tak Dobroslava, ~
116 242|       tône sú deti miznutia: ~No čo v obrazoch dejín sa zjaví, ~
117 242|   obrazoch dejín sa zjaví, ~lebo čo duša v obrazoch vraví, ~
118 248|         blíži: ~Neboj sa, drahá, čo sa odieva ~v toľko krás,
119 249|          vrahov chodia katovia; ~čo kosa kosí, to padne, zvädne, ~
120 249|         kosí, to padne, zvädne, ~čo tieň objíme, to večne schladne: ~
121 250|     brány; ~šťastní, prešťastní, čo jak poddaní ~zákonom svätým
122 253|          drieme, ~títo už vedia, čo my nevieme, ~im slnce nové
123 255|      jedna druhú premáha: ~Ťahy, čo vlastnú krásu ti dali, ~
124 271|                          271 ~. ~Čo voláte, vy, zemské ohlasy, ~
125 275|         nebeských citov; ~svety! čo mi je mrákota vaša, ~keď
126 277|        výhlasné snemy ~láska tá, čo tam je nemá: ~a v snemy
127 277|   prístup majú ~tie krásne duše, čo v svete lkajú. - ~Svet ten
128 277|           veď sem lietajú ~slzy, čo z očú lásky padajú ~ku prameňom
129 280|                          280 ~. ~Čo sa to v prsiach našich ozýva? ~
130 280|       Veď večne my sme blažení! ~Čo nás do krajov nízkych vyzýva? ~
131 282|     traste, odpory! - ~Vy krásy, čo sa v časoch nemenia, ~buďteže
132 286|                          286 ~. ~Čo na smetiskách Tatier umiera, ~
133 286|        sa oberá, ~to ľúbi život, čo žije. ~Pre podlosť ľudskú,
134 288|          piesní mojich predmet! ~Čo bych tri večné spieval životy, ~