Strophe

 1 11 |    ľudskej záhuby, ~že mámenie a zem svoju ľúbi: ~nech cit nebo
 2 17 |         slúži; ~preto plačem, že zem táto ~túži len - túži a -
 3 40 |       sveta nádejam! ~Nie, čo by zem sa v priepasť skryla, ~nezvráti
 4 141| blaženstva zemi; ~slávno je, keď zem s nebom sa spojí, ~kde si
 5 150|      povstáva, ~nebo stavia, keď zem ruší! - ~. ~
 6 165|          druh môj milý? ~Veď nám zem z očí zmizela! ~Tam, keď
 7 179|         že nerosí slza pohnutia ~zem v tôňach vekov ukrytú. ~
 8 219|        srdce človeka! ~Načo nebo zem tú súži! ~. ~
 9 259|       našej hospodu, ~ešte si na zem jeho spomnime ~pri okamihu
10 260|          srdca žaloby ~a nebo na zem zvábili? ~Pamätáš na tie