Strophe

 1 12 |     rozbroja. ~Ale ľudských je osud to duší, ~že šťastie samo
 2 61 |     prosbách umiera? ~Ona, keď osud švihne ju prísne, ~útlym
 3 99 | rozlúčiť: ~Vytrhnúť srdce môž' osud divý, ~blesk očí zhasí hrob
 4 114|   prach jeho bude poctený! ~To osud krásnych krásu vystaviť, ~
 5 122|       veštiac kvákajú: ~Jestli osud svoj k jeho pripojíš, ~tak
 6 161|     tichom pokoji, ~na čas nás osud porozdvojí, ~na večnosť
 7 200|    nikdy - citom lásky; - ~mňa osud vyrval z tvojho náručia, ~
 8 222|  skutočnosť za tôňu klamu? ~To osud môj nekáže mi: ~Víla! ty
 9 239|   sestry bez osohu! ~Na môj že osud spomeň si divý! ~jak my
10 262|      šum ten ruší, ~keď spieva osud blažených duší ~tá večná