Strophe

  1 1  |      svet môj je celý zavrený; ~z výsosti Tatier ona mi svieti, ~
  2 1  |   Tatier ona mi svieti, ~ona mi z ohňov nebeských letí, ~ona
  3 4  |       bradou odvislou díva ~rab z divých brehov Gangesa: ~
  4 4  |      dlátko Canovy, ~tam blýska z hrsti Paromovi, ~tam búri
  5 5  |       keď anjel devy ~nezdúchne z teba zemskosti plevy, ~čo
  6 5  |     sláva tá neočarí, ~čo svitá z mojej Maríny tvári: ~Znivočíš
  7 7  |                           7 ~. ~Z oblakov? Z veže zvoní hodina: ~
  8 7  |                7 ~. ~Z oblakov? Z veže zvoní hodina: ~Čo zvoní?
  9 8  |         ale večný nemretia syn ~z očí smrteľných spanie vyháňa, ~
 10 12 |          12 ~. ~Keď zvona hlasy z veže scendžali, ~dolinu
 11 14 |         svätých! ~Zlúpi ťa svet z tých bohatých ~bleskov tvojej
 12 18 |         pravica ~zbehne náhlivo z vábneho líca ~ta, kde si
 13 21 |   Náramnice, putá zlaté, ~buďte z pekných ramien sňaté! ~. ~
 14 25 |    mračnami nočnými; ~už veštci z pántov kričia o ráne ~hrdlami
 15 26 |        v slnečnom oslavy kráži ~z krás jej vstalého anjela! ~. ~
 16 27 |       priateľka moja - ~ale mne z tváre jej svitá. - ~. ~
 17 29 |     snežnej čipky na čelo, ~dve z týchto vlákien ústa obsadli, ~
 18 29 |    vlákien ústa obsadli, ~dvoje z nich k hrdlu zletelo: ~Kto
 19 29 |  rozkládol? - ~On ti ich zvábil z výšin ich vlasti ~a po nich
 20 29 |     výšin ich vlasti ~a po nich z ňadier ku žriedlam slasti ~
 21 37 |        37 ~. ~Vytrhni obraz môj z pamäti, ~zdus každé ľúbosti
 22 37 |          ale cherubíni ~nevyrvú z duše teba mi! ~A čo bys'
 23 38 |      hrozné strely, ~slova toho z úst tvojich: „Nie!“ ~. ~
 24 42 |        rodia, ~božskosť nám ony z neba privodia: ~uverte,
 25 53 |     objíma mora ~na brehu socha z bielo-mramora: ~Socha? Nie,
 26 55 |    záhradkou švárnej dievčinky ~z očí v oči hrkútate! ~Červenou
 27 55 |      úsmechom díva, ~zdá sa, že z úst jej hlas sa ozýva: ~
 28 58 |         jasné svedomie vzletí, ~z čela jej svätosť veľká zasvieti - ~
 29 58 |         jej vlastnej cnosti, ~a z ušľachtilej tejto hrdosti ~
 30 62 |     jestli kedy tak hreším, ~že z tvojho žiaľu ešte sa teším, ~
 31 63 |   pochybnosti, ~či sa mám tešiť z tvojich radostí, ~či z tvojich
 32 63 |    tešiť z tvojich radostí, ~či z tvojich očí krištáľov? ~. ~
 33 64 |   vyhynie; ~žiadam si ale jednu z radostí, ~pravda, tú najprvnejšej
 34 64 |         do tvojich očí, ~keď sa z nich radosť nadzemská točí, ~
 35 67 |    svojimi otočená, ~nebudíš sa z mladistvých snov; ~duch
 36 68 |   slobodných srdcí priestorám! ~Z výšin tých hľaďme v zmätok
 37 73 |       blaho nič, nič nežiadať, ~z objemu v objem naveky padať, ~
 38 75 |     rannou rosou sa baví ~blesk z nebies čistých svitnutý; ~
 39 75 |   uzrela, ~bielosť tých ruží je z tvojho čela, ~hra bleskov,
 40 76 |      hrajú; ~zastaneš pri nich, z ktorej sa napiť? ~Z obidvoch! -
 41 76 |       nich, z ktorej sa napiť? ~Z obidvoch! - závisť musí
 42 81 |       jeho letí ~a blesk úfania z tváre mu svieti. - ~No ňadrá
 43 84 |         tvojich očí; ~keď jedna z nich, čo ráno žiari, ~pozdraví
 44 85 |        syn húsenky, ~jak lístok z lipy, k ruži milenky ~zlietol
 45 87 |      tak bezočivej ~med kradneš z ústok voňavých. ~. ~
 46 88 |         byť ona slávnym súdila ~z mŕtvych povstania obrazom! ~. ~
 47 89 |     krásna, keď krotkosť tichá ~z ňadier milostných pokojne
 48 93 |          a strážny anjel, čo sa z nej rodí, ~kedykoľvek zrak
 49 96 |       klame, okráda ~v zlomysli z neba vyhnanej: ~Čo jej uškodí
 50 98 |         moja Marína, ~sto citov z duše mi kypí, ~k tebe sa
 51 100|      hviezdu voľného nadšenia, ~z ktorej by svätý pablesk
 52 101|         ňu horí, o nej hovorí, ~z nej si činnosti hory otvorí. ~
 53 101|       si činnosti hory otvorí. ~Z nej borí, tvorí, jej sa
 54 101|    tvorí, jej sa pokorí, ~zlosť z jej priestoru vymorí! ~. ~
 55 102|            102 ~. ~Moja je ona! z čela svitajú ~zálohy srdca
 56 102|         zálohy srdca vrelosti, ~z líc krásnych, z hviezdnych
 57 102|      vrelosti, ~z líc krásnych, z hviezdnych očí volajú ~pamiatky
 58 109|       východné zore žiarili, ~a z očí na tvár, na kupku z
 59 109|         z očí na tvár, na kupku z tvári, ~čo kvetom čerstvé
 60 111|      vetrík vôkol nej šustí, ~a z kupky prší krištáľna vlaha, ~
 61 132|     tento - či je zo zlata, ~či z dreva, mne všetko jedno: ~
 62 136|       keď snehy zašli, ~vencami z kvetín vašich okrášli ~a
 63 143|        vysuší, ~čas city stiera z blažených duší, ~čas všetko
 64 145|         to sláva, ~bárs posmech z chvál sa týchto ozýva, ~
 65 146|    divoch, slasti nevinnej ~raj z duše mladej vyženie: ~že
 66 150|     sestra spanilá, ~zotri slzy z hviezdnych očí! ~Ver, ruka,
 67 151| blaženstva krás, ~tam ovenčí ťa z nezvädlých kvetov ~rukou
 68 162|   hnevom ziskrili, ~ruku strhla z mužských väzov: ~Či máš
 69 162|         milú, zradca môj milý, ~z pokolenia zemeplazov? - ~
 70 163|   slobodných srdcí priestorám! ~Z výšin tých hľaďme v zmätok
 71 165|     druh môj milý? ~Veď nám zem z očí zmizela! ~Tam, keď cit
 72 166|         Zdá sa, že jestli jedna z nich padne, ~celý ich kŕdeľ
 73 166|        ich kŕdeľ zahynie, ~zato z nich žiadna nezblúdi zradne ~
 74 169|           Vodný ty obor! aby ťa z Ríma ~bohyňa lásky strestala! ~
 75 169|        bohyňa lásky strestala! ~Z jednej ťa strany Turcia
 76 169|       ťa strany Turcia objíma, ~z druhej ohnivá Itala! ~Viď,
 77 170|         zrkadlo, ~tisíc životov z mŕtvych povstáva, ~tisíc
 78 170|       jej diaľka ukrutná vzala ~z rukú do sveta šíreho. ~. ~
 79 171|      duší nadšená vláda ~ovocie z kvetu vyvodí. - ~. ~
 80 172|   chladná kvetiny marí, ~stromy z ich rúcha zodiera; ~a lipa
 81 173|       deň nové slnce vychodí ~a z mŕtvych vstáva príroda; ~
 82 173|     duch, keď veľkosť sa rodí; ~z otroctva kvitne sloboda: ~
 83 176|         tu úst rubíny, ~tu opál z čela mojej Maríny, ~tu zo
 84 180|          silou sa orla vyhodí: ~Z Ázie brehov na milú volá ~
 85 184|  zvratoch časov bezpečná, ~lebo z časov večnosť tvorí. ~. ~
 86 189|       smutno hovorí, ~v ktorých z pozemských svetov nížiny ~
 87 190|         vábnym prestali ~lístky z jelšín jarých hája; ~a ako
 88 190|       liatovcov žltých necíti, ~z voňavej kvetín posteli: ~
 89 194|       drahá sa deva vrátila, ~a z ďalších žitia jeho predmetov ~
 90 194|        junák, deva to sníva, ~a z úst oboch sa žiaľne ozýva ~
 91 195|    tvoja divná mi; ~kdeže ti je z líc ruža pokoja? ~Čo máš
 92 200|       lásky; - ~mňa osud vyrval z tvojho náručia, ~a čo ma
 93 203|         vyplakala, ~a tie farby z líc tvojej Maríny ~v slzách
 94 204|      peknej prírody, ~Drahomíra z Velehradu. ~. ~
 95 205|         Tam pod Ďumbierom zámok z mramoru ~kryje vôd tých
 96 205|     štvoro Sirén stráži závoru ~z alabastru kresaných dvier; ~
 97 205|   alabastru kresaných dvier; ~a z diamantových mojich oblokov ~
 98 208|     milý! neplaz sa zemou, ~poď z týchto večných bolestí snemov ~
 99 218|       218 ~. ~Zašplechli vody a z bielej peny ~„Poď so mnou,
100 220|          220 ~. ~Ale pochybnosť z prsov šuhaja ~jak ranná
101 226|   slávne vychodí ~spoza mrakov, z krajov iných: ~Na veniec
102 228|        hustá, tmavá jedlina: ~a z tej jedliny roj sa vyvalí ~
103 229|        na slobode, ~a ich odevy z tenkého plátna, ~bieleného
104 229|    bieleného v hronskom brode; ~z očí im strieľa duša ohnivá ~
105 237|      nespieva, ~a tvárou sa jej z líca na líca ~žiaľ kýsi
106 238|        objíma družicu drahú; ~a z úst jej, v slávnom čo Velehrade ~
107 238|         sladili rty Mojmírove, ~z úst tých vylieva potechy
108 243|        kvetín rajských korene, ~z čiel jasných nebies plamene. ~. ~
109 244|     Slávno je, drahá, ~dívať sa z výšin ľudského blaha ~v
110 244|     ešte slávnejšie ~spustiť sa z výšin v stavy biednejšie ~
111 245|          245 ~. ~Kroky sa pohnú z obrovskej skaly ~k nížinám
112 247|                       247 ~. ~A z húšte švárna mladucha kročí ~
113 247|     sláva nesmrtných svieti jej z očí ~a s kľúčom hrá ruka
114 247|      zlatým. ~Pleť jej hodvábna z vábneho čela ~na prsia biele
115 251|       krem lásky nič necítili, ~z očí im zmizli sitnianske
116 251|     rokov, žiadnej hodiny, ~len z veže padali tóny. ~A i tie
117 253|       posteľ, ani mohyla. - ~Tu z bludu svitá úkaz pravdivý, ~
118 266|       letoch duchov sa skryla; ~z večného toho čerpaj pokladu, ~
119 266|      horli v svätom zápalu, ~či z hlbín vzlietneš a či z Uralu, ~
120 266|       či z hlbín vzlietneš a či z Uralu, ~k nebu sa predsa
121 267|        žitia objala, ~myšlienku z citov si mi rozvila, ~z
122 267|         z citov si mi rozvila, ~z chlapectva mužnosť vyzvala: ~
123 267|       jednu dýchali, ~jeden med z jednej čaše píjali ~a dvaja
124 274|       tie okamženia, ~ktoré nám z neba padali, ~keď sme sa
125 276|         i ostatné mraky odroní ~z duchov ľudských všemožný
126 277|       veď sem lietajú ~slzy, čo z očú lásky padajú ~ku prameňom
127 278|       ľúbosť by bola, ~keby sme z toho blaženstva póla ~na
128 281|        oltáre lásky nezvratné, ~z radostí svojich obete spraví, ~
129 281|  radostí svojich obete spraví, ~z túžob modlitby posvätné! - ~
130 282|        zas, duša moja! ~Vyhnite z cesty, planéty! ~Ľúbosť