Strophe

  1 1  |       duše mojej ohlase ~svet môj je celý zavrený; ~z výsosti
  2 4  |                       4 ~. ~Krása je modla, ktorú rád vzýva ~
  3 8  |       pokoj si chodí; ~pokoj smrť je, tma smrti stín: ~Príroda
  4 11 |        uspi ma, ty noc divá! ~Veď je to kliatba ľudskej záhuby, ~
  5 12 |           rozbroja. ~Ale ľudských je osud to duší, ~že šťastie
  6 17 |       bych túžby dala: ~Oko slzou je zaliato, ~že tu láska času
  7 19 |     neznané, ~že komu panej srdce je dané, ~ten mňa si tiež má
  8 28 |        naveky si to spomína, ~aký je vo tmách anjel pokoja, ~
  9 28 |          tmách anjel pokoja, ~aká je vo snách Marína: ~Očiam
 10 36 |                         36 ~. ~Čo je nádeja? Blesk mámivý, ~nešťastných
 11 42 |          môjho priatelia! ~Pravda je, v mojich slovách čo stojí, ~
 12 43 |         vidí len skaly! - ~Zázrak je nemú počuť prírodu? - ~Dosť
 13 45 |          hladnom a sýtnom, ~ničím je svojim dolinám. ~Čas ešte
 14 48 |   svetlách večnosti: ~Lebo tak mi je pri nej bezmiestno, ~hneď
 15 51 |          šla knihu otvoriť. - ~Čo je to? Či al-korán Arabov, ~
 16 54 |         sypú blesky záhuby. - ~To je Xantipa! - Ale Marína ~strašnejšie
 17 56 |           56 ~. ~Potom? - Ach, to je Petra svätyňa ~v ohradách
 18 58 |                       58 ~. ~Hrdá je ona. Holomok podlý, ~beda
 19 59 |      neskúsiš, ~pekná jej duša ti je zastretá, ~sám seba oklamať
 20 70 |                   70 ~. ~Hoj! jak je sladko žiť s anjelom ~hodín
 21 70 |      svojím priateľom, ~čo tvorca je svetov a hrad! ~Jak je velebno
 22 70 |     tvorca je svetov a hrad! ~Jak je velebno krásu matkou, ~cnosť,
 23 72 |           veľkých ľúbostí! - ~Ako je krásna tá moja deva, ~aká
 24 73 |           úzke, šíry cit: ~Jak mi je sladko v ňadrách Maríny ~
 25 73 |     objatie vaše pocítiť! ~Jak mi je blaho nič, nič nežiadať, ~
 26 75 |        uzrela, ~bielosť tých ruží je z tvojho čela, ~hra bleskov,
 27 77 |            Zväzok tých farieb nie je náhoda, ~tu mi podáva matka
 28 81 |         svoje poľom rozlieva, ~že je svet aj krem otčiny: ~a
 29 83 |         videli ~tvár, čo mi večne je milá! ~. ~
 30 90 |     chápem rukama, ~že hnev svätý je len láska sama, ~ač v inej
 31 92 |        vnútri hnusota, ~v prsiach je zrada, v tvári dobrota, ~
 32 95 | bláznovské! ~Jej krása tisíc krás je osnova, ~jej cnosti - cnosti
 33 96 |           večnosti hodiny? ~Satan je taká nešťastná vláda, ~čo
 34 96 |        neraní: ~klam jeho pravdou je na nej! ~. ~
 35 97 |        úbohé, čo robiť máme? ~Nám je nemožno nespievať! - ~. ~
 36 102|                      102 ~. ~Moja je ona! z čela svitajú ~zálohy
 37 104|    cédrový chládok tam vonia, ~tu je syn útly azda v pokoji, ~
 38 106|                   106 ~. ~Vek náš je taká próza netrebná, ~že
 39 106|           nemáš svätého; ~idea mu je snárstvo velebná, ~a vo
 40 106|        vernosť každý vysmeje. ~To je tón času! povieš. Mne ľúto, ~
 41 127|         otroctvom nadýma; ~lež to je právo duší a času: ~láska
 42 128|        svoje odieva, ~láska lásku je aj pije! - ~. ~
 43 129|  nevinnosť v oheň obutá? - ~Láske je bieda chiméra! - ~. ~
 44 131|           na smrtiach voziť, ~mne je nesmrtnosť rodina: ~a moja
 45 131|       lásku večnosť zavije. - ~Čo je nesmrtnosť? Hrob všetkých
 46 132|             viď prsteň tento - či je zo zlata, ~či z dreva, mne
 47 135|    pozdraví, ~spýta sa každej: či je ten zdravý, ~čo na tvojich
 48 137|           blesk slnca svitol? ~Či je to pohronská Víla? - ~Nie
 49 137|         to pohronská Víla? - ~Nie je to ligot Fébovho syna, ~
 50 138|         len na okamih posiela? - ~Je to tá vernosť? Je to prísaha? ~
 51 138|     posiela? - ~Je to tá vernosť? Je to prísaha? ~Vzbúri ťa,
 52 140|       duší, tá čistá, vrelá, ~ona je, čo v nás sa ľúbi, ~keď
 53 141|                      141 ~. ~Milo je večnom o jare snívať, ~v
 54 141|   slobodným reťaze nosiť, ~sladko je túžiť, sladko spomínať, ~
 55 141|          sladko spomínať, ~sladko je v nádejach sa pohýnať ~k
 56 141|          blaženstva zemi; ~slávno je, keď zem s nebom sa spojí, ~
 57 145|         čarnou, svet vraví: ~Bárs je komusi to sláva, ~bárs posmech
 58 147|           strhnú hodiny ~a svadba je slobody kar; ~lebo mládenských
 59 148|     divých mrazov; ~ľúbosť devina je cit bez hlasu, ~vyšvihnúť
 60 152|           klebetu, ~skutočnosť mu je mámenie. - ~Už kričí: „Ľudia!
 61 152|           Už kričí: „Ľudia! tento je v blude, ~takých krás nenie,
 62 153|         skrýva: ~Či on, že poklad je to, uhádne, ~keď naň sa,
 63 155|        moje kryjú čierňavy, ~svet je studený, my vrelí; ~v bití
 64 155|      lásky. - ~Porekadlo, že diaľ je od hroma, ~kto ďalej býva
 65 155|         býva vraj od Paroma: ~mne je tá pravda v otázky. ~. ~
 66 160|         to, či boj, či pokoj! ~Čo je ručiacich vĺn týchto sila? ~
 67 161|                   161 ~. ~Mohutný je hlas tvojej ľúbosti, ~drahá
 68 169|      tento neverný ~milenec dvoch je krások mizerný, ~obidvom
 69 175|      bleskmi fŕkajú: ~ľúbosť oheň je, a nie mráz? - ~Kollár ju „
 70 177|         ústami, ~myslíš si: Tento je sprostý! - ~Svet celý zvolaj!
 71 177|              Svet celý zvolaj! Ak je nie slepý, ~nuž s podivením
 72 179|        temnoty smútia, ~že v nich je mŕtvo, bez citu ~a že nerosí
 73 181|       vznášať sa chcela? - ~Sitno je ľúbosti hora! ~Len tvoje,
 74 184|           Mladosti vädnú, mladosť je večná, ~ona je v zvratoch
 75 184|            mladosť je večná, ~ona je v zvratoch časov bezpečná, ~
 76 185|                      185 ~. ~A čo je mladosť? - Dvadsaťpäť rokov? ~
 77 185|          všetko zostará! ~Mladosť je túžba živá po kráse, ~je
 78 185|          je túžba živá po kráse, ~je hlas nebeský v zemskom ohlase, ~
 79 185|        nebeský v zemskom ohlase, ~je nepokoj duší svätý, ~je
 80 185|           je nepokoj duší svätý, ~je tá mohutnosť, čo slávu hľadá, ~
 81 185|       mohutnosť, čo slávu hľadá, ~je kvetín lásky rajská záhrada, ~
 82 185|     kvetín lásky rajská záhrada, ~je anjel v prachu zaviaty! ~. ~
 83 195|         tvoja divná mi; ~kdeže ti je z líc ruža pokoja? ~Čo máš
 84 195|          bytnosť akási - ~prázdna je tvoja mohyla - ~zdá sa,
 85 197|         sprostej prírode, ~cudzia je ona v ducha slobode: - ~
 86 199|           bola, Víla-Marína? ~Aká je tvojej vlasti krajina? ~
 87 206|      letia v jeden slastí potok; ~je to len šplechot a huk zemšťanom, ~
 88 212|        hrobov vstáva: ~To vlnenie je beh ňadier Víly, ~ňadier,
 89 213|           zalkajú, ~nešťastie ich je neba syn: ~Poď so mnou,
 90 214|           milý, lebo bez teba ~mi je i výsosť tohoto neba ~len
 91 215|          Pohronie rozleje, ~ticho je všetko; - v poli zakvetlom ~
 92 217|   nešťastnej ženy, ~ľúbosť nie ti je podnetom! ~Mlčíš a kloníš
 93 218|          reč; ~máta ho čosi - ale je vo dne! ~Prikovaný je, stojac
 94 218|         ale je vo dne! ~Prikovaný je, stojac slobodne, ~ani tam
 95 219|       cesty pravej nevedomý: ~Tak je to, keď sa človek s anjelom ~
 96 221|       pustiť sa chladných vôd? - ~Je Hron môj obraz môjho národa, ~
 97 221|          predsa len voda, ~a duch je slovenský národ! - ~. ~
 98 222|           potreby - ~a vlasť moja je na zemi! ~. ~
 99 229|        duše vášeň rozvliekla? ~Čo je lós ich, kde je ich vlasť? - ~. ~
100 229|   rozvliekla? ~Čo je lós ich, kde je ich vlasť? - ~. ~
101 232|           valného ~a zázračný ich je pozor; ~šat ich fenická
102 234|       večne mladých duší! ~Krásny je kvet, krásna zora, ~krásny
103 234|    špľachot bystrej vody, ~krásna je zelená hora, ~krásny let
104 238|         tá Dobroslava, ~čo kňažná je devíc Váhu, ~jej skvostná
105 240|         váži deň budúci. - ~Čo ti je, drahá? - tak Dobroslava, ~
106 243|        klamy! - ~Nie - skutočnosť je to ducha. - ~Na Sitne stojí
107 244|             a on prerečie: Slávno je, drahá, ~dívať sa z výšin
108 250|          blažený, ~ku sláve viesť je moja úloha, ~komu lós tento
109 259|           prvé zachľupli slasti. ~Je svet ten predsa smrteľným
110 259|    zablúdili, ~bárs trpkých vlasť je boľastí! - ~. ~
111 261|           Hospodinu hrajú? - ~Nie je to bitých strún nariekanie, ~
112 262|             262 ~. ~Láska nebeská je vetrík juha, ~duše sú strunky
113 264|        ľúbosť svieti nevinná, ~tu je nádeja zelená, ~svetlá sa
114 266|                   266 ~. ~Boh náš je láska, a láska jeho ~v kráse
115 268|        byť láska? ~Dvojjednota im je len klebeta ~a trojjednota
116 269|           by nám vzalo: ~Dvojnosť je milé ľúbosti puto, ~v slobodu
117 272|   nadzemskej ľúbosti sláva: ~Bozk je na zemi - to mu dať sluší - ~
118 275|    nebeských citov; ~svety! čo mi je mrákota vaša, ~keď deň v
119 276|       volá: ~Halelujah! Boh láska je! - ~. ~
120 277|           snemy ~láska tá, čo tam je nemá: ~a v snemy tieto vždy
121 277|          svete lkajú. - ~Svet ten je posteľ bolestí! - ~Tak teda
122 279|         len škola, ~zdeliť sa jej je úloha; ~suchá je rosa, ktorá
123 279|           sa jej je úloha; ~suchá je rosa, ktorá nevlaží, ~blaženosť,
124 279|    druhých nevlaží, ~to blaženosť je úbohá! ~. ~
125 280|          vyzýva? ~Veď rozdiel náš je zmožený! - ~Oj, drahá! láska
126 283|            Svet náš, svet váš zas je jedon! ~Vitaj, Ladoga, vlnenie