Strophe

  1 8  |             8 ~Dolinou tmavou pokoj si chodí; ~pokoj smrť je, tma
  2 18 |             z vábneho líca ~ta, kde si srdce ustalo, ~a s podivením
  3 19 |       zbadala, ~že srdce druhé tuto si dvorí: ~Ja som ti právo
  4 19 |             srdce je dané, ~ten mňa si tiež má dobývať. ~. ~
  5 21 |              Reťaz zlatá, zamračila si ~ľalíj hrdla snehový kvet; ~
  6 26 |                          26 ~. ~Oči si premniem, bližšie prikročím, ~
  7 27 |         panenskej matky, ~keď dýcha si v snách zavitá!“ ~Odpusť,
  8 28 |           ale pamiatka moja ~naveky si to spomína, ~aký je vo tmách
  9 30 |            malo ~tomu, čo sultánsky si driemalo ~na mäkkých ruky
 10 33 |                    33 ~. ~Oj, mocná si ty, moja predrahá, ~aj v
 11 36 |             zbije, ~kolísku v srdci si rozvije, ~a v srdci aj hrob
 12 36 |         rozvije, ~a v srdci aj hrob si vyryje, ~v plameni vlastnom
 13 49 |          mal on čohos' milého: ~Kto si? Mňa ľúbosť tvoja zrodila ~
 14 49 |        nepohli. - ~Skríknem: Bohyňa si ty vernosti! - ~Nôh mojich
 15 52 |             že tôňa bez ducha! ~Ona si sedí, zobká jahody, ~do
 16 53 |         Preč! odstriem druhý. - Oj, si velebný, ~oceán v svätej
 17 54 |       Srdením líca jej horia, ~kušu si tuho, hnevno napína, ~už
 18 57 |              Maliaru biedny! zmrhal si stíny, ~zmrhal si prácne
 19 57 |            zmrhal si stíny, ~zmrhal si prácne svoje hodiny ~a chybels'
 20 57 |             ideálu, ~vystaviť chcel si Maríny chválu, ~a máš satiru
 21 58 |         krásnej blízkosti! ~V zraky si ona hromy vymodlí, ~v postavu
 22 61 |                        61 ~. ~Počul si tiché vtáčka vzdychanie? ~
 23 61 |           vtáčka vzdychanie? ~Videl si kvety sperlené? ~V tôňach
 24 61 |             ku mne pritisne, ~ticho si slzy utiera. - ~. ~
 25 62 |       závisť cítim, či ľútosť, ~tak si mi pekná s tvojím žialeniem, ~
 26 64 |                 64 ~. ~No, nežiadam si tvoje radosti, ~bárs aj
 27 64 |           vyschne, vyhynie; ~žiadam si ale jednu z radostí, ~pravda,
 28 66 |      prudkým letom, ~myšlienky jeho si lietajú ~ideálnym slávnym
 29 66 |         vzýva, ~útechu svoju v nejž si sníva, ~tú mu za kopy hôr
 30 75 |             netuší: ~Tu by, Marína, si uzrela, ~bielosť tých ruží
 31 77 |         milé, plné karmíny ~mladosť si sadla mojej otčiny, ~na
 32 79 |             Vieš, keď zornica lieta si mladá ~v nedbalkách, to
 33 79 |             mladom stíne, ~a milého si Chasona hľadá ~po vysokej
 34 80 |           sveta hromoplesk: ~Začrie si do pŕs, ľúbosť zaspieva ~
 35 82 |            Ľúbosťou pekná vzdychala si deva, ~to dušou striaslo
 36 83 |             dom ten celý, ~v ktorom si prvé lásky strely ~do pŕs
 37 84 |      vzlietne bledý, ~na Hrona breh si spomeň vtedy, ~spomeň si,
 38 84 |            si spomeň vtedy, ~spomeň si, drahá! dobrú noc! - ~. ~
 39 85 |           tmavočervená, malá ~sadla si k ústam púčkovým: ~Zore
 40 86 |                           86 ~. ~Ty si obratnú ruku, predrahá, ~
 41 86 |            väzňa pekného; - ~v jeho si zradné oči pozrela ~a hnevom
 42 88 |                           88 ~. ~Čo si nezostal radšej zakliaty ~
 43 88 |            večnej podobe? ~Alebo čo si, smrťou oviaty, ~nezostal
 44 89 |                          89 ~. ~Tak si ty, verná, pekne horlila ~
 45 89 |       ohriata plameňom svätým; ~ako si krásna, keď krotkosť tichá ~
 46 89 |           svet nevinné pokoje: ~Tak si velebná, keď cit tvoj statný ~
 47 94 |        nezmizli ešte dohola: ~Teraz si sama oči zaviaže, ~lebo
 48 98 |             rubínom tvojim, ~myslím si večne, že nerozdvojím ~prah
 49 100|           do bludov: ~Mládenec, voľ si zo svetiel žitia, ~pokiaľ
 50 101|          horí, o nej hovorí, ~z nej si činnosti hory otvorí. ~Z
 51 107|               Nech šťastie svoje tí si majú, ~čo vo hmlách svojich
 52 107|          mnohotvárnych, ~tí nevážia si krikov márnych, ~tých, čo
 53 111|                         111 ~. ~Tak si len nôti tá moja drahá, ~
 54 112|          tajnýma okolo hodí, ~nôtiť si nemo prestane, ~trávou sa
 55 114|             svoju stratili? ~Zo mňa si príklad vezmite: ~Nač by
 56 115|                         115 ~. ~Tam si do tône lipy sadneme ~na
 57 115|            lásky, ružičky! ~Vernosť si večnú sľúbite sväte, ~vernosť
 58 115|            sväte, ~vernosť do smrti si zachováte, ~zradkyňa, ktorá
 59 116|                       116 ~. ~S tým si sa, švárna, pekne sklonila, ~
 60 116|       švárna, pekne sklonila, ~ruže si lonu zverila, ~sama si sebe
 61 116|         ruže si lonu zverila, ~sama si sebe v pamäť vodila, ~komus'
 62 116|       určila: ~a ružu k ruži svorne si vila,  ku každej slovo s'
 63 116|      prehovorila, ~o zväzkoch lásky si snila; ~vtom si zrak bystrý
 64 116|      zväzkoch lásky si snila; ~vtom si zrak bystrý nabok hodila, ~
 65 116|         bystrý nabok hodila, ~sebou si trhla - skríkla - skočila - ~
 66 116|             skríkla - skočila - ~Čo si to za div zočila? - ~. ~
 67 117|     blízkosti šumnej Maríny, ~hlavu si k chvostu pokojne túli, ~
 68 121|             satanskej zábavy. ~„Len si nevernosť pripusť do duši, ~
 69 122|          tvoje zaslúžia krásy, ~aby si mrela života časy ~so synom
 70 124|        nitrianskej ~a dušu svoju ta si poslala ~svetom výstrahy
 71 131|        vernosť a ľúbosť moja ~žiada si chvíle, čo duše spoja, ~
 72 132|             preletí - ~uzri sa, aké si biedno! ~. ~
 73 136| sitnianskych skalín ozveny! ~krídla si bleskov pripnite ~a každý
 74 137|        Lučatína: - ~spomnela na mňa si milá. ~. ~
 75 139|            tvojho ti nieto, ~tým by si vernosť zhubila. - ~Nad
 76 141|          zem s nebom sa spojí, ~kde si duch s telom krásne pristrojí ~
 77 142|      obetuje? - ~Na moc ľúbosti tak si spomnite, ~a divnú dvojjednotu
 78 161|           už okúsila, ~ale nenávisť si neskúsila, ~ktorá v divých
 79 163|          horí, ~ľúbosť svet vlastný si stvorí, ~nech potom prach
 80 168|      rodinou? - ~Pozri, tam hviezdy si posadali, ~akoby nebom diaľ
 81 176|             Jej srdce, jej cit nebo si vzalo, ~mne strašné tieto
 82 176|        tieto zvleky nechalo! ~Či tu si, anjel môj? - Tu si! ~. ~
 83 176|           Či tu si, anjel môj? - Tu si! ~. ~
 84 177|        satiry hýbať ústami, ~myslíš si: Tento je sprostý! - ~Svet
 85 178|      Kečkemétu, kde pustatiny ~divé si stany rozbili: ~Kedy tie
 86 186|              čo večnosť mladú ~nedá si zakliať osudov ľadu, ~ani
 87 190|            stíchli, zastali, ~ctiac si myšlienky šuhaja, ~a šumieť
 88 195|                       195 ~. ~Kdeže si bola, nevesta moja? ~Biela
 89 195|      hronskými vlnami? - ~Aj krásna si mi - ale tie krásy ~zastiera
 90 195|        prsia sa úžia ~pri tebe: kto si? „Ja? Víla!“ - ~. ~
 91 199|       zrakov mužských dvoje: ~Kdeže si bola, Víla-Marína? ~Aká
 92 199|       vencom, ktorýs' mi dala? ~Kde si tie ruže doňho nabrala? ~
 93 203|                       203 ~. ~Vídal si často na mojej tvári ~slzu
 94 203|          žiaľov tvojej duši, ~čítal si často v ružovej žiari ~líc,
 95 207|         moje hneď sa zanoria, ~hneď si po bleskoch hladiny dvoria, ~
 96 208|               ryba letiaca - ~v ňom si Víla zvykla letieť; ~a s
 97 208|       zvykla letieť; ~a s hviezdami si o závod lieta, ~tie svetom
 98 209|                       209 ~. ~Časom si vyjdem na breh čarovný, ~
 99 224|         spravil posmech? - ~Nie, ty si padla v žitia biede ~a pomstiť
100 225|             v galibách sveta, ~nech si tam potom vo tmách zastretá ~
101 227|             tvár, ~blysk za blyskom si ruky podáva, ~zdá sa ti,
102 239|               Na môj že osud spomeň si divý! ~jak my s Mojmírom
103 244|             milá stojí ~a ruka ruku si stíska, ~na výšinách sú
104 259|        ľúbosti našej hospodu, ~ešte si na zem jeho spomnime ~pri
105 266|            čerpaj pokladu, ~v ničom si dušu nezastav mladú, ~až
106 267|          objala, ~myšlienku z citov si mi rozvila, ~z chlapectva
107 268|              seba mne s' dala a mňa si vzala, ~oboje láska spojila. ~
108 273|         popremáha, ~v pôžitkov raji si dvorí. ~. ~
109 281|                      281 ~. ~Oltáre si tam duch náš vystaví, ~oltáre
110 290|        bujné, záživné ~sú vlastných si detí kati; ~a žitia toho