Strophe

 1 11 |        ma, ty noc divá! ~Veď je to kliatba ľudskej záhuby, ~
 2 12 | rozbroja. ~Ale ľudských je osud to duší, ~že šťastie samo seba
 3 19 |         dvorí: ~Ja som ti právo to dala? - ~A srdce: Nevieš,
 4 19 |        prebývať? - ~Ale vieš ty to, srdce neznané, ~že komu
 5 26 |        a čo sa zrakom zjavilo? ~To dievča proti obloku zočím, ~
 6 28 |        pamiatka moja ~naveky si to spomína, ~aký je vo tmách
 7 28 |         nedal verenia, ~či blud to, či zveličenia ~sklá mi
 8 51 |         knihu otvoriť. - ~Čo je to? Či al-korán Arabov, ~či
 9 54 |                   54 ~. ~Tretí. To Vlasta v hradbách Devína? ~
10 54 |        a sypú blesky záhuby. - ~To je Xantipa! - Ale Marína ~
11 56 |            56 ~. ~Potom? - Ach, to je Petra svätyňa ~v ohradách
12 79 |         si mladá ~v nedbalkách, to v mladom stíne, ~a milého
13 82 |       pekná vzdychala si deva, ~to dušou striaslo šuhaja, ~
14 93 |     vidiac líškavú obludu: ~Oko to, v letku na tvár podlahy, ~
15 106|         vernosť každý vysmeje. ~To je tón času! povieš. Mne
16 108|   hlasom: ~čo sa nedá chvíľkou, to sa podá časom. ~Ľúbosti,
17 110|      ustali? ~Či by ste ozaj na to nedbali, ~že srdce ďalej
18 114|       prach jeho bude poctený! ~To osud krásnych krásu vystaviť, ~
19 116|      skríkla - skočila - ~Čo si to za div zočila? - ~. ~
20 117|         diamantov východu: ~Kto to už teraz snadno rozsúdi, ~
21 127|       sa otroctvom nadýma; ~lež to je právo duší a času: ~láska
22 133|                       133 ~. ~A to prsteň môj, môj prsteň,
23 136|     Holiam pošlite: ~Ona vás za to, keď snehy zašli, ~vencami
24 137|                  137 ~. ~Ha! čo to chyžou mojou letelo? - ~
25 137|         v srdci mi skvitol: ~Čo to? Či nocou blesk slnca svitol? ~
26 137|      blesk slnca svitol? ~Či je to pohronská Víla? - ~Nie je
27 137|       pohronská Víla? - ~Nie je to ligot Fébovho syna, ~nie
28 137|        ligot Fébovho syna, ~nie to šum devy od Lučatína: - ~
29 138|        na okamih posiela? - ~Je to tá vernosť? Je to prísaha? ~
30 138|            Je to tá vernosť? Je to prísaha? ~Vzbúri ťa, zmámi
31 139|        sníva: ~Tam nechoď, lebo to vás rozdvojí, ~keď sa spomienka
32 145|     svet vraví: ~Bárs je komusi to sláva, ~bárs posmech z chvál
33 153|    skrýva: ~Či on, že poklad je to, uhádne, ~keď naň sa, mrchožráč,
34 160|    spolu, aj spolu žime, ~jedno to, či boj, či pokoj! ~Čo je
35 165|                  165 ~. ~Kde ma to vedieš, kde, druh môj milý? ~
36 166|     milióny? - ~Čo planét nový, to nová sláva! - ~Tu ľudským
37 167|                         167 ~. ~To božie slnce vprostriedku
38 177|          počkaj, odplatím ja ti to dvojne, ~keď sa do hrôzy
39 186|     mrazné hmly rozloží! ~Pekný to Nestor, čo večnosť mladú ~
40 188|          188 ~. ~Ach, sladké sú to mladých hodiny, ~v ktorých
41 189|          189 ~. ~Ach, smutné sú to mladých hodiny, ~v ktorých
42 191|     kladú čosi na skaly - ~bola to krásna mladucha. ~Šuhaj
43 194|    ukrutne hrdlo zakrúti; ~cíti to junák, deva to sníva, ~a
44 194|   zakrúti; ~cíti to junák, deva to sníva, ~a z úst oboch sa
45 197|       197 ~. ~„Zboril, zboril!“ to strakavé Hole ~dva ráz za
46 198|              198 ~. ~Ale nebude to chrám ľúbosti, ~oj, tejto
47 206|         jeden slastí potok; ~je to len šplechot a huk zemšťanom, ~
48 209|        zranili ľudské klebety, ~to nám sladko svet ten zhojí. ~. ~
49 210|        ty, čo huk ten znamená? ~To Víla túži, narieka ona ~
50 210|       zvon: ~Poď so mnou, milý! to rvanie vody ~bude hlas srdcí
51 211|      vieš, čo šum ten spomína? ~To sú modliacej lásky náreky, ~
52 212|       aj výsosť hrobov vstáva: ~To vlnenie je beh ňadier Víly, ~
53 216|       schladil vetrík večerný, ~to pozavíňať v objem tvoj verný, ~
54 219|        pravej nevedomý: ~Tak je to, keď sa človek s anjelom ~
55 222|      skutočnosť za tôňu klamu? ~To osud môj nekáže mi: ~Víla!
56 224|       ľúbosť v chlebe ~karhať - to mi ľúbosť káže! - ~. ~
57 229|     zúfalá slasť: ~Či blaženosť to, či muky pekla? ~Aká tie
58 231|      hory - ten huk víchrice - ~to zvonenie ťažkých hromov - ~
59 231|    sivých - ~hoj, v jednote aký to div! ~. ~
60 232|   stozáhybové s povlakom šaty: ~to Dobroslava králica. ~. ~
61 240|     odpovede inšej nedáva, ~len to: „Neviem“ - duch horúci. ~. ~
62 241|     zahmlia život nášho žitia: ~To ouvertúry vyšších dňov viery, ~
63 242|    srdciach ľudstva vidíme; ~či to skutočnosť, či len klebeta? ~
64 242|       klebeta? ~Či sme hor', či to len sníme? - ~Na tých obrazoch
65 242|         duša v obrazoch vraví, ~to nezná svet zabudnutia. - ~. ~
66 243|             Nie - skutočnosť je to ducha. - ~Na Sitne stojí
67 246|                      246 ~. ~Či to len vetry severné dujú? ~
68 246|         vábia dokola? - ~Nie sú to vetry búrne severa, ~nikoho
69 246|    zbojník tu neoberá, ~tri ráz to znova zaznelo; ~družice
70 246|        nevodia, ~čos' inšie byť to muselo. ~. ~
71 249|         katovia; ~čo kosa kosí, to padne, zvädne, ~čo tieň
72 249|        zvädne, ~čo tieň objíme, to večne schladne: ~toto sú
73 252|         zrastený - ~milý, milá! to paplón tvoj! - ~Ústa sa
74 253|                   253 ~. ~Ktože to tam spí? Mŕtvi, či živí? - ~
75 261|        261 ~. ~Počuj, môj! - či to anjeli Sláve ~zastaveniečko
76 261|       zastaveniečko dávajú? ~Či to dôstojné organy práve ~nebies
77 261|      Hospodinu hrajú? - ~Nie je to bitých strún nariekanie, ~
78 261|       strún nariekanie, ~byť sa to nezdá píšťal hučanie, ~nie
79 261|      nezdá píšťal hučanie, ~nie to strún hladených spevy: ~
80 261|         strún hladených spevy: ~To sú tie čisté hlasy étera, ~
81 263|    lúkach, na hradoch, horách? ~To vlastnosť zeme mizernej! - ~
82 265|         k láske zažnite! ~Jedno to, či sa v devu zaľúbiš, ~
83 268|    trojjednota otázka; ~tys' im to skutkom už dokázala: ~seba
84 268|         láska spojila. ~Múdrosť to dala ľudskej potrebe, ~by
85 269|                    269 ~. ~Keby to krásne duší zmierenie ~srdcia
86 269|    spadli by putá naše milené, ~to slobodu by nám vzalo: ~Dvojnosť
87 269|        podivný stroj. - ~A keby to nie, mládenec milý! ~akože
88 272|       sláva: ~Bozk je na zemi - to mu dať sluší - ~časom rozkošný
89 278|      sme videli: ~Ach, nevďačná to ľúbosť by bola, ~keby sme
90 279|         ktorá druhých nevlaží, ~to blaženosť je úbohá! ~. ~
91 280|                   280 ~. ~Čo sa to v prsiach našich ozýva? ~
92 280|    dobyme úzkej našej ľúbosti, ~to prsia naše nasýti! ~. ~
93 284|      obliekaš? - ~Oj, necháš ty to bardom šedivým! - ~S nádejou
94 286|      smetiskách Tatier umiera, ~to pieseň tvoja ukryje? - ~
95 286|   mŕtvymi mŕtvy nech sa oberá, ~to ľúbi život, čo žije. ~Pre
96 289|             289 ~. ~Ona spieva! To spev svetu nemý, ~hlas volajúci
97 290|        nazmar: ~Nuž teda! - keď to poroba žiada, ~nech dušou