Strophe

 1 1  |     zavrený; ~z výsosti Tatier ona mi svieti, ~ona mi z ohňov
 2 1  |         Tatier ona mi svieti, ~ona mi z ohňov nebeských letí, ~
 3 1  |         ohňov nebeských letí, ~ona mi svety pohýna; ~ona mi kýva
 4 1  |          ona mi svety pohýna; ~ona mi kýva zo sto životov: ~No
 5 2  |              tak ona duchom svojím mi šatí ~tône života úsvite. ~
 6 9  |                Tajdite, noci! svet mi odstrite, ~svet môj jasný
 7 10 |        vami, ~hory Sitna, tak milé mi! - ~Nechcú ísť nohy - tá
 8 19 |     priateľka milá, ~že pani tvoja mi dovolila ~v susedstve tvojom
 9 20 |         premilá! ~Priateľstvo tys' mi povinná; ~za paniu teba
10 22 |           v svety kročí, ~ty svieť mi miesto jej očí; ~ty studený
11 23 |           žiaľ svojich tónov: ~Daj mi byť snom, čo raje tvorí, ~
12 25 |     vstanem: - záhradka malá, ~aby mi vôní čerstvých podala, ~
13 28 |            to, či zveličenia ~sklá mi kto na nos pripína? - ~Sláva
14 33 |        životom schytia? ~Ale hádku mi sama vysvetli: ~čo za zázraky
15 37 |     cherubíni ~nevyrvú z duše teba mi! ~A čo bys' svetmi zutekala, ~
16 40 |        svet ľúbosti nám: ~Nie, nič mi zloba neškodila, ~keď teba,
17 41 |                       41 ~. ~Možno mi tvojich úst sa odrieknuť, ~
18 41 |           úst sa odrieknuť, ~možno mi ruky nedostať, ~možno mi
19 41 |           mi ruky nedostať, ~možno mi v diaľky žiaľne utieknuť, ~
20 41 |            žiaľne utieknuť, ~možno mi nemilým ostať, ~možno mi
21 41 |           mi nemilým ostať, ~možno mi ústam smädom umierať, ~možno
22 41 |       ústam smädom umierať, ~možno mi žialiť v samote, ~možno
23 41 |            žialiť v samote, ~možno mi život v púšťach zavierať, ~
24 41 |           púšťach zavierať, ~možno mi nežiť v živote, ~možno mi
25 41 |          mi nežiť v živote, ~možno mi seba samého zhubiť: - ~nemožno
26 41 |          samého zhubiť: - ~nemožno mi ťa neľúbiť! - ~. ~
27 42 |                       42 ~. ~Verte mi, verte, krajania moji, ~
28 48 |       svetlách večnosti: ~Lebo tak mi je pri nej bezmiestno, ~
29 49 |      ľúbosť tvoja zrodila ~a krása mi za dojku slúžila, ~veky
30 50 |             zrazu zas svitne - kto mi dá vieru? ~Skál Sitna tam
31 50 |            zjaví, ~zázračnej knihu mi veličavy ~na kvetnú dlažbu
32 51 |          zlaté zápony, ~a kŕdeľ sa mi pekných odcloní ~rafaelovských
33 62 |          cítim, či ľútosť, ~tak si mi pekná s tvojím žialeniem, ~
34 62 |            teba mal tešiť: ~Odpusť mi túto svojhlavosť malú, ~
35 68 |                       68 ~. ~Podaj mi ruku, veľkocitá, ~k ideálnym
36 72 |        moja, ~ako mladistvosť milá mi tvoja: ~tak pekná, milá
37 73 |       náručie úzke, šíry cit: ~Jak mi je sladko v ňadrách Maríny ~
38 73 |         objatie vaše pocítiť! ~Jak mi je blaho nič, nič nežiadať, ~
39 77 |          farieb nie je náhoda, ~tu mi podáva matka príroda ~dve
40 78 |       pohráva: ~Tie hry, tie kvety mi vystavila, ~lenže v útlejší
41 83 |       lásky strely ~do pŕs verných mi strelila; ~pozdrav mi Sitno,
42 83 |      verných mi strelila; ~pozdrav mi Sitno, kraj ten celý, ~kde
43 83 |           po prvé videli ~tvár, čo mi večne je milá! ~. ~
44 96 |          mojej Maríny! ~Lež zdá sa mi tvoj hnev nepotrebný, ~nač
45 98 |          Marína, ~sto citov z duše mi kypí, ~k tebe sa život celý
46 98 |            sladkostiam lipy: ~Ústa mi primrú k rubínom tvojim, ~
47 98 |         duše od duše prahu; ~srdce mi do brán pŕs tvojich bije, ~
48 102|           sa srdcami ozvalo: ~Dušu mi dala, ruku sľúbila, ~všetko
49 119|        srdca krásneho dívam, ~ľúto mi, že tá, ktorej cnosť vzývam, ~
50 125|          sa zastavil ~kúkoľ do pŕs mi rozsiaty. - ~Čo bys' pozbieral
51 137|      holúbka let zašumelo, ~krv sa mi k srdcu stesnila, ~kýsi
52 137|             kýsi cit blahý v srdci mi skvitol: ~Čo to? Či nocou
53 144|              Tvoja sa krása v duši mi skryla, ~víťazstvo tebe
54 144|         cíti, ~poklad krás tvojich mi neuchytí ~Džengis hodín,
55 155|           v bití jej srdca hrom sa mi javí, ~v blesku jej očí
56 156|          ruka moja objíma, ~všetky mi údy lomiac prejíma ~moc
57 162|           zarehcú - ~pozde - budeš mi podávať! - ~. ~
58 163|                      163 ~. ~Podaj mi ruku, veľkocitá, ~k vysokým
59 175|       menuje. ~Aj v ľadoch ešte sa mi zjavuje, ~krásna, tvojho
60 177|          tom úsmešku tvojom zdá sa mi ~zúbok satiry hýbať ústami, ~
61 195|             Biela tvár tvoja divná mi; ~kdeže ti je z líc ruža
62 195|            vlnami? - ~Aj krásna si mi - ale tie krásy ~zastiera
63 196| mládenských hájov duši! ~Ťažké ste mi, a predsa zábavné, ~žiaľ
64 196|          citom zahorím, ~ktorý raj mi kedys' tvoril; ~onemiem,
65 199|        chceš s tým vencom, ktorýs' mi dala? ~Kde si tie ruže doňho
66 201|              A keď ťa svety diaľne mi vzali, ~tie vody hronské
67 201|            čo deň chodievala, ~ony mi boli zrkadlom žitia, ~a
68 202|         tie vlákna zlaté, ~zmenili mi havraniu pleť; ~a oči vyšším
69 206|          206 ~. ~Okolo zámku môjho mi zvonia ~v hlasoch nebies
70 207|            hladiny dvoria, ~útechu mi pilno stroja! ~Poď so mnou,
71 214|         mnou, milý, lebo bez teba ~mi je i výsosť tohoto neba ~
72 221|     dievčina ~spiacich tých milých mi vĺn! ~Šuhaju! tebou vládne
73 222|         klamu? ~To osud môj nekáže mi: ~Víla! ty zostaň tam v
74 223|            zatieni úmor ~a zastane mi srdca buch, ~od slovenských
75 224|       ľúbosť v chlebe ~karhať - to mi ľúbosť káže! - ~. ~
76 245|              No či skutočne, či sa mi sníva? ~Milý! či horou sa
77 256|                     256 ~. ~Maj sa mi dobre, ty hora zlatá, ~ty
78 256|         duši, ~pamiatka tvoja bude mi svätá, ~tú vek žiaden mi
79 256|           mi svätá, ~tú vek žiaden mi nezruší. ~Koľko ráz som
80 257|          brehoch tvojich v prsiach mi večný ~kvietok ľúbosti rozkvitol: ~
81 267|      objala, ~myšlienku z citov si mi rozvila, ~z chlapectva mužnosť
82 275|        nebeských citov; ~svety! čo mi je mrákota vaša, ~keď deň
83 275|         mojich skvitol? - ~Večnosť mi svoju strhla oponu, ~duch
84 289|           tak hasne, oj! tak hasne mi, ~ako obeť na oltáre: ~Ba
85 289|      oltáre: ~Ba ako víchor duchom mi letí, ~prebieha všetky života
86 289|            až naveky, ~na dne duše mi odšumí. ~. ~