Strophe

 1 7  |      pohrab smutný? ~Čo zvoní? Či k poctám Hospodina? ~Čo zvoní?
 2 13 |          záclony: ~Vtom pekné údy k sedadlu skloní, ~ľúbezná
 3 21 |      tvorí? - ~Granát chladný, čo k prsiam letíš, ~kde posvätný
 4 23 |         tvoj svety otočí! ~Tam sa k duši jej nachýlim, ~k tým
 5 23 |          sa k duši jej nachýlim, ~k tým krajinám srdca milým, ~
 6 24 |       potom zlietnem útlym letom ~k ľaliových ňadier svetom, ~
 7 29 |       ústa obsadli, ~dvoje z nich k hrdlu zletelo: ~Kto by pomyslel,
 8 34 |      socha sa pohýna, ~keď toľkým k nej hlasom volám! ~Ale,
 9 47 |         túžbou hľadela: ~Hľadela, k skalám vrátila zraky, ~tu
10 49 |           dojku slúžila, ~veky ma k zrade nepohli. - ~Skríknem:
11 49 |           prejaté kosti ~nevdojak k prachu sa zohli. ~. ~
12 56 |   posvätným stolom, ~okom letiaca k nebeským pólom, ~kľačí nadšená
13 59 |                    59 ~. ~Pristúp k nej, zlomyseľná klebeta, ~
14 63 |    lietajú. ~Hneď jak bys' chcela k nebu sa vzpínať, ~hneď jak
15 67 |        keď smutné hlasy ~vzdychne k tebe priateľ verný: ~Na
16 68 |        Podaj mi ruku, veľkocitá, ~k ideálnym duší horám, ~kde
17 68 |          zmätok nízky, ~čo žitím, k hrobu od kolísky, ~satanským
18 71 |   sitnianske skaly by volali ~tak k nej a k slovenským devám: ~. ~
19 71 |      skaly by volali ~tak k nej a k slovenským devám: ~. ~
20 72 |         krásna tá moja deva, ~aká k nej ľúbosť vo mne horieva: ~
21 72 |         vo mne horieva: ~tak ty a k tebe, otčina! ~Ako tys'
22 81 |           vernej slovenskej devy ~k prsiam primkne verný šuhaj; ~
23 85 |      tmavočervená, malá ~sadla si k ústam púčkovým: ~Zore na
24 85 |      húsenky, ~jak lístok z lipy, k ruži milenky ~zlietol na
25 87 |          lietaš, zlodej, od milej k milej ~a v lakomosti tak
26 98 |        sto citov z duše mi kypí, ~k tebe sa život celý pohýna, ~
27 98 |       celý pohýna, ~jak roj včiel k sladkostiam lipy: ~Ústa
28 98 | sladkostiam lipy: ~Ústa mi primrú k rubínom tvojim, ~myslím
29 105|         už umrel tyran psohlavý, ~k otčine zas zatúžili, ~šli
30 110|       ďalej chce spievať? - ~Nie, k službám srdca vždy sme hotové: ~
31 113|            abych vás lásky svojej k ozdobe, ~k obeti vďačnej
32 113|           lásky svojej k ozdobe, ~k obeti vďačnej na otca hrobe, ~
33 116|         tie vence určila: ~a ružu k ruži svorne si vila,  ku
34 117|          šumnej Maríny, ~hlavu si k chvostu pokojne túli, ~má
35 122|        kvákajú: ~Jestli osud svoj k jeho pripojíš, ~tak rany
36 124|           statný tak sa rozženie ~k zradnému poslovi pekla: ~. ~
37 136|        pozdraví: ~a ja s radosťou k vám chcem chodievať ~a v
38 137|          let zašumelo, ~krv sa mi k srdcu stesnila, ~kýsi cit
39 139|       rozdvojí, ~keď sa spomienka k nemu vystrojí, ~milý tvoj
40 141|          sa nosiť, ~blaho od zeme k nebu sa dvíhať, ~slobodným
41 141|         je v nádejach sa pohýnať ~k skutočnej blaženstva zemi; ~
42 154|           citov požiare ~od srdca k ústam pálila; ~tým striel
43 158|           nedočkavý, ~mňa nech či k hrobu, či k brehom slávy ~
44 158|           mňa nech či k hrobu, či k brehom slávy ~búrne moci
45 159|        rukou hrdlo objíma ~a ústa k vrelým ústam prijíma ~a
46 159|        prijíma ~a vrúcne vinie sa k nemu. ~. ~
47 163|        Podaj mi ruku, veľkocitá, ~k vysokým tým duší horám, ~
48 163|           zmätok nízky, ~čo žitím k hrobu od kolísky, ~žitím
49 166|          nezblúdi zradne ~a jedna k druhej sa vinie: ~Práve
50 179|           nevoláva? ~Blesk či tam k tôni netúži? ~Aj tam sa
51 181|           i sčiastky: ~A nač bych k Havranici letela? ~Čo bych
52 187|           kalichy ~prezeral ranám k obleve; ~a zas očma sa nesie
53 187|      obleve; ~a zas očma sa nesie k oblakom, ~akoby bôľno mladým
54 188|   voľnosti umieraš: ~Nádejí tisíc k duši ti letí, ~a hviezda
55 189|   pozemských svetov nížiny ~srdce k večnosti zahorí, ~zahorí
56 191|          191 ~. ~Hron sa zas valí k skale od skaly, ~zašplechtal
57 191|        skaly, ~zašplechtal o breh k rozchodu, ~a tri sa jelše
58 192|           ľalia, ~a hrdlom jasným k ňadrám sa zlatý ~vlások
59 199|        vábnosť devy zas obrátila ~k sebe zrakov mužských dvoje: ~
60 201|           hronské na mňa volali, ~k nim som čo deň chodievala, ~
61 204|          domov môj? Od Baby-Holi ~k ostrihomským vrátam Hrona. ~
62 204|         švárna, ~od Tatier našich k hradbám Komárna ~po Váhu
63 207|         pohladí, ~na breh ma nosí k zeleným trávam, ~kde sa
64 218|     hronské dumy; ~a obraz ten mu k očiam prirástol, ~prirástol
65 218|       očiam prirástol, ~prirástol k srdcu ťažkou boľasťou, ~
66 219|      ťažké hromy, ~a stúpal ďalej k skale od skaly, ~cesty pravej
67 222|        222 ~. ~A ľúbosť? - Ľúbosť k deve umrela, ~keď umrela
68 226|           kalichy ~prezeral ranám k obleve; ~a zas sa očma nesie
69 226|      obleve; ~a zas sa očma nesie k oblakom, ~akoby bôľno mladým
70 241|    vyšších dňov viery, ~cez ktoré k veľkej nebies opery ~hlasy
71 245|          pohnú z obrovskej skaly ~k nížinám chalúp machnatých. ~
72 248|         nám neublíži. - ~Zázračná k milým samým prikročí, ~oboch
73 250|          ich pani a slúžka Boha, ~k blaženým anjel blažený, ~
74 256|      nezruší. ~Koľko ráz som zrak k sebe zvýšila, ~všetka sa
75 258|     prejatým ~s tebou chcem túžiť k ideám svätým ~a s tebou
76 265|          Eden žiadúci, ~láskou sa k láske zažnite! ~Jedno to,
77 266|          vzlietneš a či z Uralu, ~k nebu sa predsa vyšinieš! ~. ~
78 275|         búre sveta až ku pokoju, ~k Bohu cez modly prírody! - ~. ~
79 278|          Ľúbosť sa naša pozdvihla k nebu ~a tej jednoty blahú