Strophe

 1 13 |    struna čisto zazvoní, ~hlas jej sa hne medzi tóny: ~. ~
 2 22 |     kročí, ~ty svieť mi miesto jej očí; ~ty studený granát,
 3 23 |    svety otočí! ~Tam sa k duši jej nachýlim, ~k tým krajinám
 4 25 |   príroda s zorením zlatým ~do jej obloka zastala! ~. ~
 5 26 |      pekné údy zložilo: ~Hlava jej mäkkej na rúčke leží, ~od
 6 26 |  slnečnom oslavy kráži ~z krás jej vstalého anjela! ~. ~
 7 27 |        moja - ~ale mne z tváre jej svitá. - ~. ~
 8 30 |                    30 ~. ~A po jej líci, čo za zlé malo ~tomu,
 9 31 |        hrobe otcovom: ~tak pod jej čelom dva riadky stáli ~
10 31 |  Radosti noc im pokradla, ~keď jej oči, im milé zrkadlá, ~ich
11 54 | hradbách Devína? ~Srdením líca jej horia, ~kušu si tuho, hnevno
12 54 |       hnevno napína, ~už zraky jej strašne moria! ~Jastrabie
13 55 |        díva, ~zdá sa, že z úst jej hlas sa ozýva: ~Chudiatka,
14 56 |   kľačí nadšená dievčina ~a na jej čele svätosti dúha - ~Ona
15 58 |     hrozby prísnosti; ~na tvár jej jasné svedomie vzletí, ~
16 58 |       svedomie vzletí, ~z čela jej svätosť veľká zasvieti - ~
17 58 |  potvora! ~Ale vstaň pred ňu v jej vlastnej cnosti, ~a z ušľachtilej
18 59 |      ju a nič neskúsiš, ~pekná jej duša ti je zastretá, ~sám
19 59 |     seba oklamať musíš. ~Každé jej slovo hádkou ti bude, ~jej
20 59 |     jej slovo hádkou ti bude, ~jej pravda v tvojom ťa nechá
21 59 |      ťa nechá blude, ~zjavenie jej ťa ubije: ~Ale jak v bystrom
22 60 |    svoju skríkne nádeju, ~a na jej ústach hneď sa zasmejú ~
23 71 |    nepočuje ona! - ~Že nie? či jej, krásnej, o kráse, ~jej,
24 71 |        jej, krásnej, o kráse, ~jej, anjelu, v anjelskom hlase, ~
25 82 |    velikým chórom, ~a zas sa v jej prsia vtočí. - ~. ~
26 93 |    zrak na prsteň hodí, ~takto jej slová odmení: ~. ~
27 95 |       podvrštence bláznovské! ~Jej krása tisíc krás je osnova, ~
28 95 |   krása tisíc krás je osnova, ~jej cnosti - cnosti obrovské! - ~
29 95 |      len pozýva ~a do špatných jej nadáva. - ~. ~
30 96 |  zlomysli z neba vyhnanej: ~Čo jej uškodí podlizač planý? ~
31 96 |        uškodí podlizač planý? ~Jej cnosť nepojme ani neraní: ~
32 97 |    boží, veď krása milá ~lásku jej mannou cnosti kŕmila, ~tá
33 101|    otvorí. ~Z nej borí, tvorí, jej sa pokorí, ~zlosť z jej
34 101|        jej sa pokorí, ~zlosť z jej priestoru vymorí! ~. ~
35 112|       suchotách bôle ich hojí ~jej dobrá, pečlivá ruka. ~. ~
36 120|     duše čisté napadne psota, ~jej jedy mocne odstránim: ~Nežiadam
37 121|   slová tajného zlosyna, ~ťahy jej tváre tiež zasmútili ~nad
38 121|      čo satan spomína. ~Vidiac jej zmätok, zvodca sa teší, ~
39 136|      bleskov pripnite ~a každý jej vzdych mne zasvätený ~ku
40 138|      kľaje! - ~Ale čo blud môj jej cnostiam laje? ~Veď ja som
41 147|        krás voľné kráže ~svätá jej vernosť ľúbiť zakáže; ~a
42 148|        svätej skazou, ~že kvet jej s poľným kvietím uteká, ~
43 149|  zaplavili ňadrá devy ~a krásy jej smútok stiera, ~že duše
44 149|        sebe založiť? ~Keď druh jej umrie, ako môž' ožiť? ~Ach,
45 149|       cnosť poľa niet! ~Služba jej panstvo, pokora hrozba, ~
46 149| panstvo, pokora hrozba, ~zbraň jej sú slzy, právo jej prosba, ~
47 149|       zbraň jej sú slzy, právo jej prosba, ~a víťazstvo devy? -
48 152|     spievam tomuto svetu ~krás jej nebeské zjavenie? ~Veď on
49 155|     studený, my vrelí; ~v bití jej srdca hrom sa mi javí, ~
50 155|     hrom sa mi javí, ~v blesku jej očí blesk strely. ~Vernosť
51 155|     očí blesk strely. ~Vernosť jej prsiam mojim podala ~magnet
52 156|     určenie, ~tým väčšmi blesk jej ma páli, ~tým mohutnejšie
53 156|     spravia zo mňa, sa bojím, ~jej krásot blýskavé prasky; ~
54 156|        prejíma ~moc električná jej lásky. ~. ~
55 157|                     157 ~. ~Ku jej vernosti moja primrela ~
56 170|    tvoja teba hľadala, ~keď ťa jej diaľka ukrutná vzala ~z
57 176| rozmetal? ~Len skamenelé časti jej hlavy! - ~Kto takú vraždu
58 176|        šiat smaragdov kusy! - ~Jej srdce, jej cit nebo si vzalo, ~
59 176|  smaragdov kusy! - ~Jej srdce, jej cit nebo si vzalo, ~mne
60 192|   prichádza a poletuje, ~ľahká jej nôžka kvety ľutuje ~a trávku
61 237|       a nespieva, ~a tvárou sa jej z líca na líca ~žiaľ kýsi
62 238|      čo kňažná je devíc Váhu, ~jej skvostná ruka, jej ruka
63 238|      Váhu, ~jej skvostná ruka, jej ruka pravá ~objíma družicu
64 238|        družicu drahú; ~a z úst jej, v slávnom čo Velehrade ~
65 240|   pohronská len mlčí; ~po čele jej sa chladný mrak točí ~a
66 240|    chladný mrak točí ~a v duši jej prudko blčí: ~Len vyššia
67 240|         Len vyššia viera ňadrá jej spína, ~keď na svet padlý
68 247|        sláva nesmrtných svieti jej z očí ~a s kľúčom hrá ruka
69 247|  kľúčom hrá ruka zlatým. ~Pleť jej hodvábna z vábneho čela ~
70 247|        zletela, ~pokoj na líci jej býva, ~na ústach sedí jej
71 247|      jej býva, ~na ústach sedí jej zvest veselý, ~a jej postavu
72 247|      sedí jej zvest veselý, ~a jej postavu driečnu šat biely ~
73 252|      skalnaté steny - ~tichosť jej pani, pán pokoj; ~mach mladý
74 259|      pri okamihu rozchodu: ~Na jej sme prsiach sladko snívali, ~
75 259|    prsiach sladko snívali, ~na jej sa krásy často dívali, ~
76 278|   poklady matky vynáša, ~ktorá jej útlosť vodila: ~Ľúbosť sa
77 279|     nás naša tam naspak volá, ~jej sláva táto zdá sa len škola, ~
78 279|       sa len škola, ~zdeliť sa jej je úloha; ~suchá je rosa,