Strophe

 1 6  |   spevy tieto boja sa sveta, ~že im svedomie slabé rozmetá, ~
 2 11 |      kliatba ľudskej záhuby, ~že mámenie a zem svoju ľúbi: ~
 3 12 |      peknej pokoj sa zjavil, ~že čas mohutný hrmot zastavil ~
 4 12 |    ľudských je osud to duší, ~že šťastie samo seba sa ruší ~
 5 16 |   Ruža, tys' sa rosou zmyla, ~že ti slnce tôňa cloní: ~túžba
 6 17 |     lež nie zato, ~dušu túžba že zajala; - ~oči moje, moje
 7 17 |        Oko slzou je zaliato, ~že tu láska času slúži; ~preto
 8 17 |    času slúži; ~preto plačem, že zem táto ~túži len - túži
 9 18 |       podivením ruka cítila, ~že šumná deva srdce stratila, ~
10 19 |  žilách som tvojich zbadala, ~že srdce druhé tuto si dvorí: ~
11 19 |      Nevieš, priateľka milá, ~že pani tvoja mi dovolila ~
12 19 |   vieš ty to, srdce neznané, ~že komu panej srdce je dané, ~
13 28 |      cheruba tak ju obstala, ~že sa po tvári rozoznať dala ~
14 29 |    zletelo: ~Kto by pomyslel, že bôžik lásky ~sem i tam tieto
15 45 |       spení; ~čas ešte príde, že dušiam svätým ~Sitno sa
16 52 |    trhá kvet vnadný - ~škoda, že tôňa bez ducha! ~Ona si
17 55 |       úsmechom díva, ~zdá sa, že z úst jej hlas sa ozýva: ~
18 62 |      jestli kedy tak hreším, ~že z tvojho žiaľu ešte sa teším, ~
19 62 |       túto svojhlavosť malú, ~že chcem sa radšej oproti žiaľu ~
20 71 |     hlas môj nepočuje ona! - ~Že nie? či jej, krásnej, o
21 81 |  žiale svoje poľom rozlieva, ~že je svet aj krem otčiny: ~
22 81 |   bôle svoje poľom previeva, ~že tam niet jeho dievčiny; ~
23 88 |       myseľ v tom zablúdila, ~že ťa byť ona slávnym súdila ~
24 90 |       znajúc, chápem rukama, ~že hnev svätý je len láska
25 94 |      jasné a zrak tak veľký, ~že sa ti na dno prebila. ~. ~
26 97 |     tá i nás chodí kŕmievať: ~Že hlas náš slabý, samy uznáme, ~
27 98 |     tvojim, ~myslím si večne, že nerozdvojím ~prah duše od
28 106|      je taká próza netrebná, ~že nič v ňom nemáš svätého; ~
29 110|      ste ozaj na to nedbali, ~že srdce ďalej chce spievať? - ~
30 114|                       114 ~. ~Že ste slobodu svoju stratili? ~
31 114|    Slávne otroctvo prijmite. ~Že krása vaša skoro uvädne? ~
32 119|     krásneho dívam, ~ľúto mi, že tá, ktorej cnosť vzývam, ~
33 129|   Asnáď kde citrón nerastie? ~Že len daktorí berlou vojvodia? ~
34 129|     daktorí berlou vojvodia? ~Že meče v krvi živej sa brodia? ~
35 129|      v krvi živej sa brodia? ~Že kto sa zrodí, umiera? ~Hádam
36 134|       hláste, bite na zvony, ~že láska nové dáva zákony, ~
37 134|    dáva zákony, ~obyčaj mŕtva že padá: ~Nech chýr ten šťastný
38 134|      šťastný svetom zazneje, ~že už šľachetných duší nádeje ~
39 145|           145 ~. ~Svet vraví, že mám diamanty v očiach, ~
40 145|     mojich vraných vrkočiach ~že má krás vo stách, v tisícach, ~
41 145|   krás vo stách, v tisícach, ~že v spevoch mojich nebo sa
42 145| spevoch mojich nebo sa javí, ~že vládnem krásou čarnou, svet
43 146|             146 ~. ~V žiaľoch že krása krásy devinej ~slávy
44 146|      slávy má len okamženie, ~že čas, ten divoch, slasti
45 146|       z duše mladej vyženie: ~že ako hlasy večerné zvona, ~
46 147|     bledý tieň zalieva tvár, ~že partu mladú strhnú hodiny ~
47 148|       ľúbosti svätej skazou, ~že kvet jej s poľným kvietím
48 149|     krásy jej smútok stiera, ~že duše peknej sväté výlevy ~
49 150|      čo človek žitím menuje: ~že moc ľudská, nástroj duší, ~
50 153|    hniezda ho skrýva: ~Či on, že poklad je to, uhádne, ~keď
51 155|     ohne lásky. - ~Porekadlo, že diaľ je od hroma, ~kto ďalej
52 156|    nej - keď pri nej stojím, ~že uhoľ spravia zo mňa, sa
53 166|               166 ~. ~Zdá sa, že jestli jedna z nich padne, ~
54 172|    rozložil po tvojej tvári, ~že jeseň chladná kvetiny marí, ~
55 179|   bakonských temnoty smútia, ~že v nich je mŕtvo, bez citu ~
56 179|    nich je mŕtvo, bez citu ~a že nerosí slza pohnutia ~zem
57 195|       tvoja mohyla - ~zdá sa, že živly zemské ti slúžia, ~
58 212|       ktoré už raz pocítili, ~že ľúbosť ich svet cudzí má: ~
59 224|  Odpustiť svetu jeho hriech, ~že skazil blaho ľúbosti dvojej ~
60 227|    podáva, ~zdá sa ti, svetom že celým pláva ~vlniaci sa
61 237|      búrno zvlneným; ~zdá sa, že hrôzy stíchlej víchrici ~
62 239|     sestry bez osohu! ~Na môj že osud spomeň si divý! ~jak
63 258|    predmet! ~Zbohom, pamätaj, že máš sľúbený ~duchom svetov
64 271|   voláte, vy, zemské ohlasy, ~že v nebi niekto prstenky? ~
65 271|     slabí, škrekľaví! ~Vidno, že bleskov nadzemskej slávy ~
66 272|                       272 ~. ~Že v raji večnom nemá poľúbkov ~
67 276|      zbožných Cherubov hlas, ~že i ostatné mraky odroní ~
68 277|       perly sĺz nízkej zemi, ~že svet ten váš lásky nemá; ~