Strophe

 1 6  |      svedomie slabé rozmetá, ~ale - nemožno nespievať! ~. ~
 2 8  |     hodín v spánok sa kloní, ~ale večný nemretia syn ~z očí
 3 10 |       stojte, kostí nosidlá! ~Ale ty, posol mladistvej duši, ~
 4 11 |    ľúbosti tých nebodajných: ~Ale žiaľ, podlosť zvon sveta
 5 12 |  podlostí ľudských rozbroja. ~Ale ľudských je osud to duší, ~
 6 19 | susedstve tvojom prebývať? - ~Ale vieš ty to, srdce neznané, ~
 7 27 |    bárs ona priateľka moja - ~ale mne z tváre jej svitá. - ~. ~
 8 28 |               28 ~. ~Ustúpim; ale pamiatka moja ~naveky si
 9 33 |       celým životom schytia? ~Ale hádku mi sama vysvetli: ~
10 34 |   toľkým k nej hlasom volám! ~Ale, čo div? či hviezdy krásu ~
11 34 |       púšť sveta dol uprosí? ~Ale vyznaj, či blesk zornici ~
12 36 |     hradby pekla síce zborí, ~ale nebo neotvorí. - ~. ~
13 37 |   bledé stíny ~zruš, drahá! - ale cherubíni ~nevyrvú z duše
14 39 |       nežných milostný svet: ~Ale ty, drahá, kvet dobroty, ~
15 49 |      stojím, hľadím na neho: ~Ale on nebol, jak zlý duch býva, ~
16 54 |   záhuby. - ~To je Xantipa! - Ale Marína ~strašnejšie hrôzy
17 58 |  oslepneš pred ňou, potvora! ~Ale vstaň pred ňu v jej vlastnej
18 59 |       zjavenie jej ťa ubije: ~Ale jak v bystrom Hrone kamienky, ~
19 64 |  vyschne, vyhynie; ~žiadam si ale jednu z radostí, ~pravda,
20 66 |     ideálnym slávnym svetom: ~Ale zákon ho nevyhnutný ~na
21 71 |                        71 ~. ~Ale čo volám, osiralý ~pod jelšami
22 90 |      zločincom obstojí: ~Nech ale kričí svet v pokoji, ~nech
23 94 |     úprimný milý a milá; ~no, ale ľúbosť mojej priateľky ~
24 95 |     ku zlatu slnce prirovná, ~ale lúč slnca čistá, čarovná ~
25 97 |      náš slabý, samy uznáme, ~ale úbohé, čo robiť máme? ~Nám
26 108|   hrsti: ~Ľúbosť moja zvädla, ale ona skvitne, ~keď milý zastane
27 125|     len srdce slabé naplaší, ~ale, ver, nikdy on neprestraší ~
28 132|    chce bolesti hodina! - ~Ty ale, peklom vyslaná špata, ~
29 133|      sa jedom divým spenili, ~ale sila v ňom vymrela; ~ešte
30 138| večnosť, spomienkam kľaje! - ~Ale čo blud môj jej cnostiam
31 140|    tým zväzok verný nezhubí: ~ale nešťastné vy, oči moje! ~
32 143|                       143 ~. ~Ale všetkému hodiny bijú, ~žitie
33 152|                       152 ~. ~Ale nač spievam tomuto svetu ~
34 156|       ňadier mojich sa valí: ~Ale keď pri nej - keď pri nej
35 161|       drahá duša mojej duši! ~Ale či hlasy dievčej útlosti ~
36 161|     lásky slasti už okúsila, ~ale nenávisť si neskúsila, ~
37 182|       každá pás v čelo ryje: ~ale kto láske a kráse žije, ~
38 189|      túžbou, vylietne mocou, ~ale pod hluchou podlosti nocou ~
39 193|       v mohyle tleli: ~Ožili, ale na kraji hrobu ~vlajú, aby
40 194|   šuhaja Víla vzbúrila: ~Ach, ale Víla nádeju nedá ~ľúbosti,
41 195|  vlnami? - ~Aj krásna si mi - ale tie krásy ~zastiera cudzia
42 195|      živly zemské ti slúžia, ~ale zemšťana prsia sa úžia ~
43 198|                       198 ~. ~Ale nebude to chrám ľúbosti, ~
44 198|    dala „zbohom“ mojej noci: ~Ale vystavím kolibu malú ~a
45 200|   ešte s tebou ľudsky cítiť, ~ale obledlá už raz ľalia ~farbu
46 218|  zavrela reč; ~máta ho čosi - ale je vo dne! ~Prikovaný je,
47 219|             219 ~. ~Mlčal on, ale v duši búchali ~búry divej
48 220|                       220 ~. ~Ale pochybnosť z prsov šuhaja ~
49 221|      môj obraz môjho národa, ~ale obraz ten predsa len voda, ~
50 223|    tvoj slzou útrpnou rosiť, ~ale čln zas s brehom spínať. ~. ~
51 230|                       230 ~. ~Ale v divom sa zhone len krútia ~
52 232|                       232 ~. ~Ale od dolín Hrona skalného ~
53 235|   vedie čistej svadby snemy, ~ale dušiam blahým treba ~rozlúčenia
54 237|             237 ~. ~Tak spev. Ale Víl pekná králica ~netancuje
55 244|   nízkosti pohromy. - ~A ona: Ale ešte slávnejšie ~spustiť
56 245|   nížinám chalúp machnatých. ~Ale ich duše voľné lietali ~
57 255| celosti svojej síce zostali, ~ale blesk nový dostali. - ~Tak
58 257|      tajnom, čarovnom zdaní: ~ale teraz - dobre sa maj! - ~. ~
59 263| Nebeské farby duší obleky. - ~Ale, druh môj! svet tento ďaleký ~
60 264| pokory, ~i ruža citu útleho: ~ale noci tu nemáš hrobovej, ~
61 273|      kým ich šťastne otvorí: ~Ale blažený, kto jak my, drahá, ~
62 280|        ty mňa máš rada, ~svet ale lós náš necíti; ~tvár svetolásky,
63 288|      nemožno bolo nespievať; ~ale či mám sa krásam posmievať? ~
64 291|       a klenoty hruda kryje: ~Ale tie hviezdy predsa svietili, ~