Strophe

 1 1  |     nebom, jednotou ~krás mojich moja Marína! ~. ~
 2 27 |        rušiť, bárs ona priateľka moja - ~ale mne z tváre jej svitá. - ~. ~
 3 28 |            Ustúpim; ale pamiatka moja ~naveky si to spomína, ~
 4 33 |          33 ~. ~Oj, mocná si ty, moja predrahá, ~aj v slabých
 5 38 |                    38 ~. ~Marína moja! sveta búrov ~duch môj tichý
 6 47 |          už okamženia ~nadšenosť moja videla, ~keď ľúbosť moja -
 7 47 |         moja videla, ~keď ľúbosť moja - moje túženia - ~na hory
 8 51 |      neišla slová hovoriť: ~Tvár moja bytnosť túto vzývala, ~ruka
 9 69 |         A v svetoch týchto, duša moja, ~veľkí sú, čo sú tu malí, ~
10 72 |     ľúbostí! - ~Ako je krásna tá moja deva, ~aká k nej ľúbosť
11 72 |          Ako tys' pekná, krajina moja, ~ako mladistvosť milá mi
12 83 |       tichý, sladký sen, ~krásna moja! - Pozdrav pole ~milé od
13 91 |                   91 ~. ~„Bohyňa moja, krásy kráľovná! ~Anjel
14 91 |     blýskavý! ~Môj život, nádeja moja! ~Ľúb ma, potom už bárs
15 98 |              V blízkosti tvojej, moja Marína, ~sto citov z duše
16 102|                          102 ~. ~Moja je ona! z čela svitajú ~
17 108|        ani za dve hrsti: ~Ľúbosť moja zvädla, ale ona skvitne, ~
18 111|       111 ~. ~Tak si len nôti tá moja drahá, ~a vetrík vôkol nej
19 118|           118 ~. ~Smelé má srdce moja dievčina, ~ostatne oddaná
20 131|         je nesmrtnosť rodina: ~a moja vernosť a ľúbosť moja ~žiada
21 131|          a moja vernosť a ľúbosť moja ~žiada si chvíle, čo duše
22 144|        tebe a mne boj! ~Čím duša moja žije a cíti, ~poklad krás
23 145| dievčenské úzkosť prerýva, ~duša moja v žiaľoch pláva. - ~. ~
24 150|                150 ~. ~Oj, drahá moja, sestra spanilá, ~zotri
25 156|  blýskavé prasky; ~a keď ju ruka moja objíma, ~všetky mi údy lomiac
26 157|          157 ~. ~Ku jej vernosti moja primrela ~v nekonečný jednoty
27 158|         tu pokoj?! - ~Ty zostaň, moja, na brehoch milých, ~v kvetinách
28 159|                159 ~. ~Či vidíš, moja, tie divé vody? ~Či vidíš
29 164|       svetom sa pustime! ~Vstaň, moja! viďme tvár zeme, neba; ~
30 169|       druhej ohnivá Itala! ~Viď, moja! Sultán tento neverný ~milenec
31 172|    sedeli ~v ten večer, pamätáš, moja? ~Ožltlé lístky šumno leteli ~
32 177|          177 ~. ~Ty sa usmievaš, moja? - Pokojne ~na zmätok druha
33 195|           Kdeže si bola, nevesta moja? ~Biela tvár tvoja divná
34 204|         táto cestu koná: ~Rodina moja, rodina švárna, ~od Tatier
35 212|         so mnou, milý! poď, duša moja, ~nech prsia naše len dych
36 222|         deve umrela, ~keď umrela moja deva: ~milenka hlasom človečím
37 222|         viažu potreby - ~a vlasť moja je na zemi! ~. ~
38 224|         žitia jede ~povinnosť ma moja viaže! ~Ľúbil som ľúbosť
39 239|            Nemárni slzy, družica moja! ~Nemuč srdce milé Bohu! ~
40 250|      blažený, ~ku sláve viesť je moja úloha, ~komu lós tento určený. ~
41 255|         milý hovorí: ~Dobrý deň, moja predrahá! ~Tisíc krás nových
42 260|                 260 ~. ~Pamätáš, moja, tie tiché mraky? ~Pamätáš
43 270|           hovoriť, ~len: krásna, moja a milá! - ~. ~
44 278|                   278 ~. ~Marína moja, ľúbosť sa naša ~v chalupách
45 282|        Objím ma, objím zas, duša moja! ~Vyhnite z cesty, planéty! ~
46 284|                   284 ~. ~Otčina moja! čože ty spievaš? ~Faustov
47 287|            Nechcem ja, aby vlasť moja milá ~v Olymp sa kýsi zmenila, ~
48 288|                   288 ~. ~Marína moja, dumnej nemoty, ~šumných
49 291|                   291 ~. ~Marína moja! teda tak sme my ~ako tie