Strophe

 1 1  |     zavrený; ~z výsosti Tatier ona mi svieti, ~ona mi z ohňov
 2 1  | výsosti Tatier ona mi svieti, ~ona mi z ohňov nebeských letí, ~
 3 1  |       z ohňov nebeských letí, ~ona mi svety pohýna; ~ona mi
 4 1  |          ona mi svety pohýna; ~ona mi kýva zo sto životov: ~
 5 2  |        hory svoje hodíte: ~tak ona duchom svojím mi šatí ~tône
 6 2  |       žriedla, fakle, korene: ~ona blesk myšlienky mojej! - ~
 7 13 |       devy peknej samoty; ~tam ona stojí nad tichou strunou, ~
 8 20 |       Marína: ~Pozdraviť ti ma ona vo troje, ~a nie takéto
 9 27 |       sa blížiť ku kráse, ~keď ona v chvíľkach tajomných žije ~
10 27 |      právo pokoja ~rušiť, bárs ona priateľka moja - ~ale mne
11 48 |          Ani neverím, musí byť ona ~kňažnou tých vyšších bytostí, ~
12 50 |  bohyňa podela? - ~Vtom sa zas ona dôstojne zjaví, ~zázračnej
13 52 |     škoda, že tôňa bez ducha! ~Ona si sedí, zobká jahody, ~
14 52 |      peknou tichosť vyzrela - ~Ona? - ani tieň Maríny! ~. ~
15 53 |   plameň horúci - ~Oj, krajšie ona túžieva! ~. ~
16 55 |      krídelká snežné žartujú: ~Ona sa na ne s úsmechom díva, ~
17 56 |      jej čele svätosti dúha - ~Ona sa modlí? - ona sa rúha, ~
18 56 |        dúha - ~Ona sa modlí? - ona sa rúha, ~keď kľakne zbožná
19 58 |                 58 ~. ~Hrdá je ona. Holomok podlý, ~beda ti
20 58 | krásnej blízkosti! ~V zraky si ona hromy vymodlí, ~v postavu
21 61 |      tichých prosbách umiera? ~Ona, keď osud švihne ju prísne, ~
22 71 |      skaly, ~hlas môj nepočuje ona! - ~Že nie? či jej, krásnej,
23 88 |      tom zablúdila, ~že ťa byť ona slávnym súdila ~z mŕtvych
24 93 |                      93 ~. ~Tu ona mlčí a hviezdne oči ~sklonia
25 102|                102 ~. ~Moja je ona! z čela svitajú ~zálohy
26 103|    uchytí, ~tajdú: dieťa, on a ona. ~. ~
27 108|        Ľúbosť moja zvädla, ale ona skvitne, ~keď milý zastane
28 111|      života. - ~Blýskavú kupku ona odloží ~v paseke hustej,
29 124|    svetom výstrahy satanskej: ~Ona sa zasa skoro vrátila, ~
30 135|     budeš na lúku blízku, ~kde ona blúdiť chodieva; ~ona ti
31 135|      kde ona blúdiť chodieva; ~ona ti každú vlnku pozdraví, ~
32 136|       sestrám Holiam pošlite: ~Ona vás za to, keď snehy zašli, ~
33 140|        duší, tá čistá, vrelá, ~ona je, čo v nás sa ľúbi, ~keď
34 157|        jednoty ráz, ~môj život ona v svojom zavrela, ~ona,
35 157|   život ona v svojom zavrela, ~ona, vidím mojich obraz! ~A
36 157|     bych ja mohol, bárs chcela ona, ~nič, nič zväzok náš nezruší! ~
37 159|      túli ku srdcu vernému: ~a ona rukou hrdlo objíma ~a ústa
38 184|      vädnú, mladosť je večná, ~ona je v zvratoch časov bezpečná, ~
39 197|   sprostej prírode, ~cudzia je ona v ducha slobode: - ~duch
40 210|          To Víla túži, narieka ona ~od pŕs tvojich odlúčená; ~
41 244|  biedne nízkosti pohromy. - ~A ona: Ale ešte slávnejšie ~spustiť
42 288|    posmievať? ~Umĺkni, hlas! - Ona spieva! ~. ~
43 289|                        289 ~. ~Ona spieva! To spev svetu nemý, ~