| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Andrej Sládkovic Marína IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Strophe
501 227| pretrhol oblak, ~po Holiach celých hromy sa sejú ~a seje ich 502 215| trávou veje, ~a v diaľke cengá zvonec spiežový ~driemajúcemu 503 97 | srdcom vysokým ~obrazy svoje ceníte? ~Vy zrakom tiež snáď len 504 129| umiera? ~Hádam temnica, centové putá? ~A či nevinnosť v 505 167| šírosti; ~svätá cnosť v centre srdca horuje, ~vôkol nej 506 1 | kýva zo sto životov: ~No centrom, živlom, nebom, jednotou ~ 507 14 | slávy, ~v prachoch svojich černošatých ~nebeský tvoj cit zadlávi!“ ~. ~ 508 266| skryla; ~z večného toho čerpaj pokladu, ~v ničom si dušu 509 109| kupku z tvári, ~čo kvetom čerstvé doniesla dary, ~v ligote 510 13 | milo dýchajú ~vône večernej čerstvoty, ~blízke obloky dnu ich 511 25 | záhradka malá, ~aby mi vôní čerstvých podala, ~vábivo na mňa volala; ~ 512 233| 233 ~. ~Už sú na hore Čertovej svadbe. ~Či satanskú svadbu 513 227| 227 ~. ~Čertovou svadbou dažde sa lejú, ~ 514 264| pohýna, ~tu láska vládne červená, ~tu zlatý oheň v obetiach 515 78 | Krásne klinčeky sa červenajú, ~a králikov sa stá, stá 516 55 | z očí v oči hrkútate! ~Červenou nôžkou párik sa hladí, ~ 517 88 | nezostal radšej zakliaty ~v červiaka večnej podobe? ~Alebo čo 518 46 | závisť, blud krivooký ~Sitnu česť jeho odobral, ~vrch neďaleký, 519 245| obrovskej skaly ~k nížinám chalúp machnatých. ~Ale ich duše 520 278| moja, ľúbosť sa naša ~v chalupách zeme zrodila, ~dcéra poklady 521 153| krásnym zjaví, ~len láska chápe lásky výšavy, ~sláva len 522 90 | porobe! ~Marínu znajúc, chápem rukama, ~že hnev svätý je 523 79 | mladom stíne, ~a milého si Chasona hľadá ~po vysokej Javorine? - ~ 524 42 | neba privodia: ~uverte, keď chcete skúsiť! - ~. ~ 525 199| Aké sú tam tvoje časy? ~Čo chceš s tým vencom, ktorýs' mi 526 28 | na nos pripína? - ~Sláva cheruba tak ju obstala, ~že sa po 527 37 | stíny ~zruš, drahá! - ale cherubíni ~nevyrvú z duše teba mi! ~ 528 276| zvoní ~v žalmoch zbožných Cherubov hlas, ~že i ostatné mraky 529 129| obutá? - ~Láske je bieda chiméra! - ~. ~ 530 207| trávam, ~kde sa srdce rosou chladí; ~a družky moje hneď sa 531 238| čo Velehrade ~v lipových chládkov velebnom sade ~sladili rty 532 30 | zháňaní bystrom, v líp starých chládku ~o drevenú blšku sa hrali: ~ 533 260| jarné zázraky? ~Pamätáš chládky lipové? ~Pamätáš tamtie 534 172| tvojej tvári, ~že jeseň chladná kvetiny marí, ~stromy z 535 290| detí kati; ~a žitia toho chladné vanutia ~prežiť velebné 536 291| plamene, ~ako tie kvety v chladnej zemi, ~ako tie drahé kamene; ~ 537 175| mráz? - ~Kollár ju „ohňom chladným“ menuje. ~Aj v ľadoch ešte 538 104| krotká samota stojí, ~cédrový chládok tam vonia, ~tu je syn útly 539 162| slávy ~aj žiť, aj umierať? - Chlap ostýchavý, ~v člne ty choď, 540 94 | 94 ~. ~Chlape, nemýľ sa! ľúbosť má zraky ~ 541 217| 217 ~. ~Nejdeš? - nejdeš, chlapec zmámený ~žitia svojho podlým 542 267| citov si mi rozvila, ~z chlapectva mužnosť vyzvala: ~Žili sme 543 54 | moria! ~Jastrabie oči za chlapmi letia - ~ľúbosťou? - pomstou 544 148| poslušnú dušu úbohej dcéry ~s chlapom cudzím, ba odporným zverí ~ 545 5 | plevy, ~čo vzývaš nad okruch chleba! - ~Nie! keď ťa sláva tá 546 224| mráz v ľúbosti a ľúbosť v chlebe ~karhať - to mi ľúbosť káže! - ~. ~ 547 249| životy zráža, ~na vrahov chodia katovia; ~čo kosa kosí, 548 201| volali, ~k nim som čo deň chodievala, ~ony mi boli zrkadlom žitia, ~ 549 136| ja s radosťou k vám chcem chodievať ~a v chválospevoch hlasných 550 139| tieto ~v spomienkach verných chodila? ~Veď tu milého tvojho ti 551 10 | 10 ~. ~Nestojte, nohy! choďte horami ~v ľúbosti géniov 552 232| hor' tiahne devíc inší chór, ~náhlia na krídlach skoku 553 130| telom zimničné zvládnu choroby: ~láska sa strachu vysmeje! - ~. ~ 554 276| vôkol dôstojného prestola ~v chóroch zbožnencov blaženosť volá: ~ 555 82 | a spieva lásku s velikým chórom, ~a zas sa v jej prsia vtočí. - ~. ~ 556 32 | do snov mámivých kraja, ~chudák, nevediac cestu do raja, ~ 557 55 | úst jej hlas sa ozýva: ~Chudiatka, sproste milujú! - ~. ~ 558 130| prísnym súdom, ~ľaká sa maznák chudoby, ~bojí sa slabosť boriť 559 128| mäkká lahoda? ~Či jedál chutných hojná pohoda? ~Či hnát sa 560 145| to sláva, ~bárs posmech z chvál sa týchto ozýva, ~ňadrá 561 95 | špatník na krásu díva, ~chválami svojimi ju len pozýva ~a 562 182| kto dnes ešte tvár svoju chváli, ~zajtra už padá bez vlády; ~ 563 171| 171 ~. ~Načo ty, drahá, chváliš tie doby ~detinstva mdlého 564 136| vám chcem chodievať ~a v chválospevoch hlasných slávievať ~vrch 565 130| bázeň pred vlastnou tôňou sa chveje, ~veľkosť malému strachu 566 26 | ňou vidím, ako na stráži, ~chvieť sa v slnečnom oslavy kráži ~ 567 103| vysiela vrahy! ~Vstaň, milá! chvíľa čím neodbije, ~srdce sa 568 108| ľúbospevným hlasom: ~čo sa nedá chvíľkou, to sa podá časom. ~Ľúbosti, 569 230| skadiaľ tie sa vyrútili: ~Chvojky lipové v rukách lietajú, ~ 570 117| šumnej Maríny, ~hlavu si k chvostu pokojne túli, ~má miesto 571 57 | si prácne svoje hodiny ~a chybels' krásy krajiny! - ~Tys' 572 287| túžob pozemských, ~velebné chyby citov panenských ~možno 573 134| obyčaj mŕtva že padá: ~Nech chýr ten šťastný svetom zazneje, ~ 574 285| Kto by tu spieval krvavé chýry? ~Kto by modly staré vzýval? - ~ 575 200| ľalia ~farbu ruží nemôž' chytiť: ~Líca moje sa nezabronejú ~ 576 137| 137 ~. ~Ha! čo to chyžou mojou letelo? - ~Lampa sa 577 200| lúčia, ~sú životov vyšších čiastky. ~. ~ 578 243| kvetín rajských korene, ~z čiel jasných nebies plamene. ~. ~ 579 45 | vrchom diabelským ~a krvou čiernou sa spení; ~čas ešte príde, 580 105| drahá, straší aj nás lós čierny: ~tys' mati útla, ja otčim 581 86 | strela za ním vystrela, ~cifrovaného vernosti vraha ~už v prstoch 582 101| o nej hovorí, ~z nej si činnosti hory otvorí. ~Z nej borí, 583 29 | štyri vykradli ~spod snežnej čipky na čelo, ~dve z týchto vlákien 584 236| medzi nebom, ~víťazstvo čistému blahu ~nad mizerným sveta 585 13 | skloní, ~ľúbezná struna čisto zazvoní, ~hlas jej sa hne 586 113| Ružičky moje, kvety čistoty, ~čo sa vy ráno rosíte? ~ 587 75 | sa baví ~blesk z nebies čistých svitnutý; ~hneď sa korunka 588 18 | ustalo, ~a s podivením ruka cítila, ~že šumná deva srdce stratila, ~ 589 62 | vtedy sám neviem, ~či závisť cítim, či ľútosť, ~tak si mi pekná 590 188| živlov zemských priestory, ~a cítiš naraz i nebies slasti, ~ 591 129| zlostných klebeta? ~Asnáď kde citrón nerastie? ~Že len daktorí 592 135| tvorí! ~Potom ja sadnem v člnka kolísku, ~voziť ma budeš 593 16 | zmyla, ~že ti slnce tôňa cloní: ~túžba cit môj zaclonila, ~ 594 222| moja deva: ~milenka hlasom človečím pela, ~Siréna tá divno spieva: ~ 595 83 | kde býva ten, ~nad ktorým čnia snežné Hole! ~Pozdrav tie 596 261| étera, ~v ktoré prst večných cností zaviera ~súzvukov rajských 597 138| Ale čo blud môj jej cnostiam laje? ~Veď ja som pri nej 598 49 | zlý duch býva, ~moc mal on čohos' milého: ~Kto si? Mňa ľúbosť 599 263| dúhy tieto výsosti. ~Na čomže sedia? na nebi, morách, ~ 600 246| chvíľach týchto nevodia, ~čos' inšie byť to muselo. ~. ~ 601 190| Hrona stíchli, zastali, ~ctiac si myšlienky šuhaja, ~a 602 112| milú poznajú ~a korunkami ctivo kývajú, ~počuješ? každá 603 22 | reťaz, viaž tie hrdla ctnoty, ~ty zlatý obraz jednoty; ~ 604 4 | vzýva ~sám ten, čo tvorí čudesá, ~na ňu sa s bradou odvislou 605 127| chcela bych, čo by v odmenu Čudi ~žiadali moju porobu; ~ja 606 105| zložili: ~a s podivením sa čudovali ~nad tým, čo kryli a vychovali, ~ 607 18 | deva srdce stratila, ~a cudzie tam sa hýbalo. ~. ~ 608 148| úbohej dcéry ~s chlapom cudzím, ba odporným zverí ~studený 609 23 | kráľovná ty nebeských snov! ~Ty čuješ, keď slávik vzdychá ~žalobný 610 190| jarých hája; ~a ako pastier čujný sa schytí, ~keď hlas liatovcov 611 146| hluché bije, ~alebo keď aj do čujných padá, ~i tam len svoje žiale 612 272| nepravá? ~Nezávidí vám cukry holúbkov ~nadzemskej ľúbosti 613 191| strieborným zdá sa oviaty ~každý čuv zvedného ucha. ~. ~ 614 234| družice, ~v nás zeme bôľ večne čuší! ~V let voľný, Tatier orlice, ~ 615 50 | zrazu zas svitne - kto mi dá vieru? ~Skál Sitna tam už 616 233| do spoločného tanca sa dajú, ~a spev jeden v nich sa 617 233| slávia? ~Či tí anjeli sú v dákej kliatbe, ~ako ľudia o nich 618 129| citrón nerastie? ~Že len daktorí berlou vojvodia? ~Že meče 619 104| ustíska. - ~No hrom Heroda ďaleko blýska - ~rodinka, ďalej 620 255| Ťahy, čo vlastnú krásu ti dali, ~v celosti svojej síce 621 184| Oj, nač by nebo mohutnosť dalo, ~keby mladistvé len snívať 622 194| drahá sa deva vrátila, ~a z ďalších žitia jeho predmetov ~šuhaja 623 19 | že komu panej srdce je dané, ~ten mňa si tiež má dobývať. ~. ~ 624 249| žitia sa kostlivec brodí, ~darmo ho i mladosť prosí: ~čas 625 109| kvetom čerstvé doniesla dary, ~v ligote jasnom jastrili. ~. ~ 626 196| Blížite sa zas, obrazy dávne, ~do mládenských hájov duši! ~ 627 193| jasnýma, ~na čele jeho deň dávny svitol, ~pamiatky sladké 628 227| 227 ~. ~Čertovou svadbou dažde sa lejú, ~jakby sa pretrhol 629 50 | Tak duše vlastnej velebím dcéru, ~zrazu svet zmizne okolo - ~ 630 148| neverí; ~poslušnú dušu úbohej dcéry ~s chlapom cudzím, ba odporným 631 242| miznutia: ~No čo v obrazoch dejín sa zjaví, ~lebo čo duša 632 3 | toho, čo spieva krásy dejiny, ~nejali Lady rozmaríny, ~ 633 126| možnosti; ~a nech svet vojská, delá posiela ~na lós môj, ja 634 140| Srdce spanilé rado sa delí; ~šťastný, kto s pekným 635 42 | verní sa večne o pravdu delia: ~Báječným tváram mojich 636 214| časom blažených nosí, ~jak detinský spev kolísky: ~Poď so mnou, 637 171| drahá, chváliš tie doby ~detinstva mdlého obrazy? ~Na ne ja 638 139| žije, či sa len kýva, ~s deťmi sa hráva a sníva: ~Tam nechoď, 639 71 | tak k nej a k slovenským devám: ~. ~ 640 222| A ľúbosť? - Ľúbosť k deve umrela, ~keď umrela moja 641 237| do pŕs sa zamkli tichej devici ~s citom prudko roztúženým. ~. ~ 642 148| ostrím divých mrazov; ~ľúbosť devina je cit bez hlasu, ~vyšvihnúť 643 146| V žiaľoch že krása krásy devinej ~slávy má len okamženie, ~ 644 45 | zemským ~Sitno sa stane vrchom diabelským ~a krvou čiernou sa spení; ~ 645 127| človeka, ~duch tvoj v temnici diabla narieka, ~čo sa otroctvom 646 232| líca: ~a v ich prostriedku diadém zlatý, ~stozáhybové s povlakom 647 251| padali tóny. ~A i tie zvony v diaľkach odzneli - ~uši ohluchli, 648 53 | tvojej hladine! ~Rukami diaľku objíma mora ~na brehu socha 649 41 | ruky nedostať, ~možno mi v diaľky žiaľne utieknuť, ~možno 650 201| útlych pohár: ~A keď ťa svety diaľne mi vzali, ~tie vody hronské 651 117| mu tuho blyskoce ~požiar diamantov východu: ~Kto to už teraz 652 205| alabastru kresaných dvier; ~a z diamantových mojich oblokov ~dívam sa 653 91 | ty nebo slávy! ~Koruna dievčat, diamant blýskavý! ~Môj 654 161| mojej duši! ~Ale či hlasy dievčej útlosti ~osudov hrom neohluší? ~ 655 145| sa týchto ozýva, ~ňadrá dievčenské úzkosť prerýva, ~duša moja 656 147| hrubých robôt ohluší ~citov dievčích pekný predmet! ~. ~ 657 55 | a nad záhradkou švárnej dievčinky ~z očí v oči hrkútate! ~ 658 32 | previeval ~kús' pošvábenú dievčinu; ~alebo spiacim citom ho 659 11 | harmónie: ~tak uspi ma, ty noc divá! ~Veď je to kliatba ľudskej 660 177| Pokojne ~na zmätok druha sa dívaš? ~počkaj, odplatím ja ti 661 248| srdce zahorí, ~a oba v nemom dive zastali, ~jakby čarovným 662 210| počujú ľudia, blednú, divia sa; - ~biedni! lásky neznajú 663 290| Lebo ta letia obrazy divné ~nad večnosťami podstaty, ~ 664 222| človečím pela, ~Siréna tá divno spieva: ~Žiale poznané za 665 142| ľúbosti tak si spomnite, ~a divnú dvojjednotu vidíte, ~kde 666 248| prikročí, ~oboch objatím divným otočí ~a v oboch srdce zahorí, ~ 667 172| spustí ~a v páde lístkov divo zašustí: ~šťastný, kto v 668 65 | v púšťach tých smutných, divodivých ~hodín svätých, pokojných 669 42 | udusiť; ~v božských kolískach divy sa rodia, ~božskosť nám 670 133| ziskrili, ~pysky sa jedom divým spenili, ~ale sila v ňom 671 169| ľúbi, ~on ju, vidiac ju v dlabe záhuby, ~slzou ľútosti porosí. ~. ~ 672 18 | priestrannej svetlici, ~okrúhlej dlane prsty zastreli ~ružovú ľúbosť 673 4 | spevoch, ~tam ti ju stvorí dlátko Canovy, ~tam blýska z hrsti 674 50 | knihu mi veličavy ~na kvetnú dlažbu prestrela. ~. ~ 675 252| pán pokoj; ~mach mladý s dlážkou skalnou zrastený - ~milý, 676 230| prepletajú ~a zlatom tých dlhých vlasov; ~a v divom skoku 677 31 | smútia? Hádam závidia ~tým dlhým, ktoré vylíhať vidia ~najkrajším 678 25 | Rozhodnúť už mal čas po dňa strane ~zápas s mračnami 679 260| tie tiché mraky? ~Pamätáš dni tie ružové? ~Pamätáš lúk 680 267| žitie, ~spolu cez zemských dní vlnobitie ~v prístav tento 681 13 | čerstvoty, ~blízke obloky dnu ich volajú ~do devy peknej 682 112| suchotách bôle ich hojí ~jej dobrá, pečlivá ruka. ~. ~ 683 255| nové dobroty, ~do všetkých dobrôt jednoty. ~. ~ 684 280| svetolásky, všeobecnosti ~dobyme úzkej našej ľúbosti, ~to 685 19 | dané, ~ten mňa si tiež má dobývať. ~. ~ 686 94 | ľúbosti mraky ~nezmizli ešte dohola: ~Teraz si sama oči zaviaže, ~ 687 49 | tvoja zrodila ~a krása mi za dojku slúžila, ~veky ma k zrade 688 268| tys' im to skutkom už dokázala: ~seba mne s' dala a mňa 689 265| 265 ~. ~Vy, v dolách stínov ešte žijúci, ~radu 690 232| 232 ~. ~Ale od dolín Hrona skalného ~hor' tiahne 691 78 | Na kvetolúkach v Sitna doline ~v hrách slovenských devy 692 12 | hlasy z veže scendžali, ~dolinu tichosť obstála, ~svetlá 693 83 | Hole! ~Pozdrav tie vŕby, dom ten celý, ~v ktorom si prvé 694 204| 204 ~. ~Kde domov môj? Od Baby-Holi ~k ostrihomským 695 118| prijíma; ~on ti priateľskú donáša radu, ~keď dušu tvoju spanilú, 696 199| mi dala? ~Kde si tie ruže doňho nabrala? ~Kde sú tvoje vrané 697 109| tvári, ~čo kvetom čerstvé doniesla dary, ~v ligote jasnom jastrili. ~. ~ 698 203| stíny ~tieto dávnych krás dostala. ~. ~ 699 151| obstanú ~a duše slncia, oči, dostanú ~vzývania miesto pochvaly. - ~. ~ 700 150| skrze bezprávie právo dostáva, ~keď padá svetu, Bohu povstáva, ~ 701 108| Ľúbosti, ľúbosti, mala som ťa dosti, ~a teraz ťa nemám ani za 702 50 | podela? - ~Vtom sa zas ona dôstojne zjaví, ~zázračnej knihu 703 261| zastaveniečko dávajú? ~Či to dôstojné organy práve ~nebies Hospodinu 704 276| čarovnej slávy vlaje: ~a vôkol dôstojného prestola ~v chóroch zbožnencov 705 19 | milá, ~že pani tvoja mi dovolila ~v susedstve tvojom prebývať? - ~ 706 28 | tvári rozoznať dala ~mladá dráženiec rodina. ~. ~ 707 132| či je zo zlata, ~či z dreva, mne všetko jedno: ~Nezábudka 708 30 | v líp starých chládku ~o drevenú blšku sa hrali: ~lebo jak 709 247| zvest veselý, ~a jej postavu driečnu šat biely ~v šumiacich zhyboch 710 215| diaľke cengá zvonec spiežový ~driemajúcemu znak pastierovi - ~lúkmi 711 30 | malo ~tomu, čo sultánsky si driemalo ~na mäkkých ruky perinách - ~ 712 253| snách smrteľných nesmrtnosť drieme, ~títo už vedia, čo my nevieme, ~ 713 214| podhronský svet neprebije ~a v driemot ľahkých pokojnom nebi ~oči 714 264| nemáš hrobovej, ~tu duše driemu v tôni ružovej, ~v speve 715 175| svetov zmrznutých medzera! - ~Drobné kvapčičky sa objímajú, ~ 716 266| jedno, či v letku práška drobného, ~či v letoch duchov sa 717 19 | tvojich zbadala, ~že srdce druhé tuto si dvorí: ~Ja som ti 718 235| vzkriesenia a umučenia! ~Družka s druhom podľa neba ~vedie čistej 719 279| nevlaží, ~blaženosť, ktorá druhých nevlaží, ~to blaženosť je 720 219| telom ~a svet jeden s druhým druží! ~Načo sa božstvo v ľudskosť 721 238| jej ruka pravá ~objíma družicu drahú; ~a z úst jej, v slávnom 722 202| pod tou smútkovou skalou ~družiek mojich spev veselý. ~. ~ 723 211| preč ubiehajú ~ta, kde radu držia veky: ~Poď so mnou, milý! 724 227| jedle práskajú, trieskajú duby, ~a krížom-krážom svetlá 725 205| 205 ~. ~Tam pod Ďumbierom zámok z mramoru ~kryje vôd 726 288| 288 ~. ~Marína moja, dumnej nemoty, ~šumných piesní 727 218| prebudený ~načúva v tie hronské dumy; ~a obraz ten mu k očiam 728 78 | spevnej rodine ~slávne: „Hoja, Ďunďa, hoja!“ - ~Krásne klinčeky 729 197| počúva junák tieto ohlasy, ~a dupkom jeho ježia sa vlasy: ~tak 730 210| 210 ~. ~Počúvaš duté hučanie Hrona? ~Vieš ty, 731 252| blahú vidieť nádeju ~a v dušiach tichých príjemne tlejú ~ 732 185| 185 ~. ~A čo je mladosť? - Dvadsaťpäť rokov? ~Ružových tvárí hlaď 733 267| z jednej čaše píjali ~a dvaja jedno ľúbili. ~. ~ 734 205| závoru ~z alabastru kresaných dvier; ~a z diamantových mojich 735 141| blaho od zeme k nebu sa dvíhať, ~slobodným reťaze nosiť, ~ 736 76 | plávanie žubrienky: ~Tak mňa dvojaká túžba napadá ~a zmysel každý 737 47 | záhrad, do lúk, do hájov ~s dvojakou túžbou hľadela: ~Hľadela, 738 236| vlažíme, čo svet suší, ~my dvojíme, čo svet spojí, ~my tvoríme, 739 118| ostatne oddaná Bohu, ~a dvojjazyčník krotký začína ~satanskú 740 268| dvoch môž' jedna byť láska? ~Dvojjednota im je len klebeta ~a trojjednota 741 142| tak si spomnite, ~a divnú dvojjednotu vidíte, ~kde sa duša dušu 742 269| slobodu mení porobu túto ~dvojjednoty podivný stroj. - ~A keby 743 137| mojou letelo? - ~Lampa sa dvojmo zjasnila, ~ako holúbka let 744 62 | s tvojím žialeniem, ~tak dvojná vo mne pohnutosť; ~a odpusť, 745 177| počkaj, odplatím ja ti to dvojne, ~keď sa do hrôzy zasnívaš. ~ 746 208| striebornú tú lúč mesiaca ~v dvojnom blesku na Hrone tlieť? ~ 747 269| to slobodu by nám vzalo: ~Dvojnosť je milé ľúbosti puto, ~v 748 207| hneď si po bleskoch hladiny dvoria, ~útechu mi pilno stroja! ~ 749 212| moja, ~nech prsia naše len dych pokoja ~tíško vlní a nadýma. - ~. ~ 750 267| by sme tu ambru jednu dýchali, ~jeden med z jednej čaše 751 109| slúchali, ~fialky vonné dýchať prestali, ~východné zore 752 144| vekov Batu! ~A keď raz dychom ostatným zdýmam, ~skelet 753 144| krás tvojich mi neuchytí ~Džengis hodín, vekov Batu! ~A keď 754 265| prijmite! ~Verte v ľúbosti Eden žiadúci, ~láskou sa k láske 755 156| údy lomiac prejíma ~moc električná jej lásky. ~. ~ 756 262| blažených duší ~tá večná harfa Eola. ~. ~ 757 261| To sú tie čisté hlasy étera, ~v ktoré prst večných cností 758 106| snárstvo velebná, ~a vo fabrikách boh jeho: ~Do šiat lásky 759 2 | plamene, ~svetiel ste žriedla, fakle, korene: ~ona blesk myšlienky 760 42 | mojich výrazov, ~zázračným farbám mojich obrazov ~vieru nedajte 761 232| pozor; ~šat ich fenická farbí purpura ~a vlasy zlaté roznáša 762 200| ale obledlá už raz ľalia ~farbu ruží nemôž' chytiť: ~Líca 763 77 | bielosť neviny: ~Zväzok tých farieb nie je náhoda, ~tu mi podáva 764 284| moja! čože ty spievaš? ~Faustov divých pekelný svet? ~Či 765 137| Víla? - ~Nie je to ligot Fébovho syna, ~nie to šum devy od 766 232| zázračný ich je pozor; ~šat ich fenická farbí purpura ~a vlasy zlaté 767 264| oheň v obetiach horí, ~tu i fialka kvitne pokory, ~i ruža citu 768 109| nezábudky tieto slúchali, ~fialky vonné dýchať prestali, ~ 769 155| prsiam mojim podala ~magnet Franklinov, aby blýskala ~len mne v 770 175| snežné iskričky bleskmi fŕkajú: ~ľúbosť oheň je, a nie 771 225| mať! ~Keď padnem i ja v galibách sveta, ~nech si tam potom 772 4 | díva ~rab z divých brehov Gangesa: ~Tam sa ti zjaví v Madony 773 10 | choďte horami ~v ľúbosti géniov snemy! ~Aj nocou rád bych 774 134| 134 ~. ~Vy, géniovia jasných ľúbostí, ~zrušte 775 283| osady, ~i vy, dvoch pólov gigantské ľady, ~vítania ohlasy dajte! - ~. ~ 776 125| sa zjavil, ~ty zloboh v hada zakliaty! ~Na skale viery 777 117| 117 ~. ~Oj, ty mátoha! hadisko škúli ~v blízkosti šumnej 778 59 | musíš. ~Každé jej slovo hádkou ti bude, ~jej pravda v tvojom 779 33 | celým životom schytia? ~Ale hádku mi sama vysvetli: ~čo za 780 20 | vo troje, ~a nie takéto hádky, rozbroje ~so mnou začínať 781 123| zhodím hneď rúcho toto hadovo, ~do svojho vstúpime neba: ~ 782 82 | do Tatier hája; ~a veľký háj ten ohlasy zdvojí ~a na 783 170| či počuješ? Hrdlička v háji ~hrkúta, hľadá v zelenom 784 276| zbožnencov blaženosť volá: ~Halelujah! Boh láska je! - ~. ~ 785 216| 216 ~. ~A na halúzku sadnúť jelšiny ~a dívať 786 9 | odstrite, ~svet môj jasný haní mraky! ~Slzu ostatnú bárs 787 120| života ~vždy nenávidím a haním: ~kde duše čisté napadne 788 107| primrime! ~Na biednych hanu lebo chválu ~vyšším citom 789 262| blažených duší ~tá večná harfa Eola. ~. ~ 790 157| krajoch zazvoní Orióna ~harmónia našich duší. ~. ~ 791 11 | bije ~v tie nebies ihry a harmónie: ~tak uspi ma, ty noc divá! ~ 792 2 | vy, večné svetov zákony, ~harmónij božích čarovné tóny: ~tak 793 213| 213 ~. ~Vrelosť úst mojich hasia tie vlahy, ~v ktorých prachu 794 74 | ľaliách ňadier dievčiny ~havraních vlasov šťastné rodiny ~v 795 181| sčiastky: ~A nač bych k Havranici letela? ~Čo bych na Kriváň 796 21 | 21 ~. ~Ihla, uvoľň havranie vlasy, ~striebrom neviaž 797 202| vlákna zlaté, ~zmenili mi havraniu pleť; ~a oči vyšším plameňom 798 122| budúcnosťou jeho a tvojou ~havrany veštiac kvákajú: ~Jestli 799 105| útla, ja otčim verný, ~svet Herod, ľúbosť dieťatko. - ~. ~ 800 104| dieťa ustíska. - ~No hrom Heroda ďaleko blýska - ~rodinka, 801 181| No, čo mám hľadať na Himaláji, ~na Kordillerách svet lásky! ~ 802 185| Dvadsaťpäť rokov? ~Ružových tvárí hlaď jará? ~Či údov sila? Či 803 170| milého. - ~Marína tvoja teba hľadala, ~keď ťa jej diaľka ukrutná 804 50 | usmievali ~očiam hladovým, tieto hľadali, ~kde sa bohyňa podela? - ~ 805 181| 181 ~. ~No, čo mám hľadať na Himaláji, ~na Kordillerách 806 278| blaženstva póla ~na biedy matky hľadeli! ~. ~ 807 261| píšťal hučanie, ~nie to strún hladených spevy: ~To sú tie čisté 808 49 | mňa sa díva, ~ja stojím, hľadím na neho: ~Ale on nebol, 809 168| lampady ~s mokrou Adrie hladinou? ~Či v zrkadle tom vidia 810 207| zanoria, ~hneď si po bleskoch hladiny dvoria, ~útechu mi pilno 811 45 | rodinám, ~teraz, v století hladnom a sýtnom, ~ničím je svojim 812 50 | nivy sa usmievali ~očiam hladovým, tieto hľadali, ~kde sa 813 213| so mnou, milý! nasýť tie hlady, ~ktoré vodieva s sebou 814 230| hrmením sa oblohy mútia ~hlaholy tie vílnych hlasov. ~. ~ 815 71 | jej, anjelu, v anjelskom hlase, ~ľúbeznej ľúbosť nespievam? - ~ 816 136| chodievať ~a v chválospevoch hlasných slávievať ~vrch slávny rodinám 817 134| zváľajte protivné hory! ~Alebo hláste, bite na zvony, ~že láska 818 26 | kde pekné údy zložilo: ~Hlava jej mäkkej na rúčke leží, ~ 819 117| na ňom jasne ligoce, ~na hlave sa mu tuho blyskoce ~požiar 820 176| Len skamenelé časti jej hlavy! - ~Kto takú vraždu pamätal? - ~ 821 266| horli v svätom zápalu, ~či z hlbín vzlietneš a či z Uralu, ~ 822 228| skalina, ~okolo tejto priepasť hlboká ~a hustá, tmavá jedlina: ~ 823 111| paseke hustej, v zakvitlom hloží, ~a zas sa vzdiali od plota. ~. ~ 824 146| Hrona, ~spev môj v prsia hluché bije, ~alebo keď aj do čujných 825 189| vylietne mocou, ~ale pod hluchou podlosti nocou ~vrstovník 826 220| prsov šuhaja ~jak ranná hmla odstupuje, ~do zasvätencov 827 107| svoje tí si majú, ~čo vo hmlách svojich nepoznajú ~rozdiel 828 186| jarnej podoby ~ako mrazné hmly rozloží! ~Pekný to Nestor, 829 128| chutných hojná pohoda? ~Či hnát sa šarláty kryje? - ~Láska 830 13 | čisto zazvoní, ~hlas jej sa hne medzi tóny: ~. ~ 831 54 | jej horia, ~kušu si tuho, hnevno napína, ~už zraky jej strašne 832 282| Hnevy ľúbosti a ľúbosť hnevov! ~Cnosti, majte sa do sladkých 833 153| diamant ukradne, ~do smetí hniezda ho skrýva: ~Či on, že poklad 834 286| plné kliatby a jedu, ~pre hnilých rabov, mamľasov, ~pre podrobnosti 835 92 | po vrchu krása, vnútri hnusota, ~v prsiach je zrada, v 836 208| sveta ~v ideálnom živle hnutia: ~Poď so mnou, milý! neplaz 837 37 | pamäti, ~zdus každé ľúbosti hnutie, ~roztrhaj mojich citov 838 229| strieľa duša ohnivá ~a každým hnutím búrlivo kýva ~rozdráždená, 839 37 | roztrhaj mojich citov kvety, ~hoď v najhlbšie zabudnutie, ~ 840 116| vtom si zrak bystrý nabok hodila, ~sebou si trhla - skríkla - 841 2 | oblak zlatý ~na hory svoje hodíte: ~tak ona duchom svojím 842 172| lístky šumno leteli ~na hodváb tvojho závoja; ~žiaľ sa 843 247| hrá ruka zlatým. ~Pleť jej hodvábna z vábneho čela ~na prsia 844 29 | bôžik lásky ~sem i tam tieto hodvábne vlásky ~po poli krásy rozkládol? - ~ 845 88 | smrťou oviaty, ~nezostal v hodvábnom hrobe? ~Načo zlodeju krása 846 128| Či peruánske poklady? ~Hodvábnych postieľ mäkká lahoda? ~Či 847 202| vzali obeť; ~a šaty tieto, hodváby biele, ~otriasli farby svoje 848 178| Oj, má tu láska tiež hody! ~Tichosť pokoja sa tuto 849 112| lebo v suchotách bôle ich hojí ~jej dobrá, pečlivá ruka. ~. ~ 850 128| lahoda? ~Či jedál chutných hojná pohoda? ~Či hnát sa šarláty 851 228| dokola ~a spevom hromová Hoľa ~a ku spevu oblohy tok. ~. ~ 852 227| jakby sa pretrhol oblak, ~po Holiach celých hromy sa sejú ~a 853 136| mne zasvätený ~ku sestrám Holiam pošlite: ~Ona vás za to, 854 58 | 58 ~. ~Hrdá je ona. Holomok podlý, ~beda ti v krásnej 855 137| sa dvojmo zjasnila, ~ako holúbka let zašumelo, ~krv sa mi 856 72 | aká k nej ľúbosť vo mne horieva: ~tak ty a k tebe, otčina! ~ 857 173| zostará, ~sladký zisk nosí aj horká strata: ~tak smrť životom 858 148| 148 ~. ~Duch devy plače, horko narieka ~nad ľúbosti svätej 859 217| prsia hlavu, ~akobys' vypil horkú otravu ~v rečí mojich sladkom 860 39 | vidieť trápnej psoty ~v horkých slzách spálenú tvár? ~Mohla 861 241| 241 ~. ~Horkýže neviem. Známe hodiny, ~kde 862 266| ducha rozvinieš: ~Len túž a horli v svätom zápalu, ~či z hlbín 863 89 | Tak si ty, verná, pekne horlila ~nad svojím rabom krídlatým ~ 864 167| svätá cnosť v centre srdca horuje, ~vôkol nej viera, láska 865 183| schladlé starobou čelá ~smutné Hóry vrásky ryjú! ~. ~ 866 261| dôstojné organy práve ~nebies Hospodinu hrajú? - ~Nie je to bitých 867 259| obzrime, ~ľúbosti našej hospodu, ~ešte si na zem jeho spomnime ~ 868 110| k službám srdca vždy sme hotové: ~čo teraz spieva srdce, 869 55 | Čo ďalej? - Biele vy houbinky, ~jak sa ľúbezne ihráte ~ 870 105| vychovali, ~čo v staji hrialo hoviadko. - ~Tak, drahá, straší aj 871 247| svieti jej z očí ~a s kľúčom hrá ruka zlatým. ~Pleť jej hodvábna 872 78 | kvetolúkach v Sitna doline ~v hrách slovenských devy stoja ~ 873 70 | čo tvorca je svetov a hrad! ~Jak je velebno krásu matkou, ~ 874 204| švárna, ~od Tatier našich k hradbám Komárna ~po Váhu má svoju 875 36 | vlastnom potom zhorí - ~hradby pekla síce zborí, ~ale nebo 876 263| na lícach, lúkach, na hradoch, horách? ~To vlastnosť zeme 877 45 | dušiam svätým ~Sitno sa stane hradom odkliatym ~a meno v „Nebo“ 878 284| Či Don Quijotov veterné hrady? ~Či Uránie a Mesiády? ~ 879 30 | chládku ~o drevenú blšku sa hrali: ~lebo jak šarvanci, keď 880 12 | obstála, ~svetlá nebeské hrať sa začali, ~príroda celá 881 139| sa len kýva, ~s deťmi sa hráva a sníva: ~Tam nechoď, lebo 882 58 | 58 ~. ~Hrdá je ona. Holomok podlý, ~ 883 60 | čisté jasno vystúpi, ~jak hrdé slnce nad more. ~. ~ 884 25 | z pántov kričia o ráne ~hrdlami aj storakými: ~Ja vstanem: - 885 170| padlo. ~Môj, či počuješ? Hrdlička v háji ~hrkúta, hľadá v 886 154| v holúbkov páre ~lebo v hrdličkách zjavila; ~druhým v plamennom 887 192| bielučké ako ľalia, ~a hrdlom jasným k ňadrám sa zlatý ~ 888 29 | obsadli, ~dvoje z nich k hrdlu zletelo: ~Kto by pomyslel, 889 58 | a z ušľachtilej tejto hrdosti ~krásnejšia skvitne pokora. ~. ~ 890 160| rozlúčenia ohlas pobúril ~myseľ hrdú, dušu mladú: ~Odviaž ten 891 62 | odpusť, jestli kedy tak hreším, ~že z tvojho žiaľu ešte 892 105| a vychovali, ~čo v staji hrialo hoviadko. - ~Tak, drahá, 893 224| mojej! ~Odpustiť svetu jeho hriech, ~že skazil blaho ľúbosti 894 170| počuješ? Hrdlička v háji ~hrkúta, hľadá v zelenom kraji ~ 895 55 | švárnej dievčinky ~z očí v oči hrkútate! ~Červenou nôžkou párik 896 230| skoku Víly sa krútia ~a s hrmením sa oblohy mútia ~hlaholy 897 6 | spomína, ~ktoré má hromom hrmievať: ~tak spevy tieto boja sa 898 189| jeho zostáva: ~Jak žiť pri hrobnom milenky kríži? ~Jak vzniesť 899 264| útleho: ~ale noci tu nemáš hrobovej, ~tu duše driemu v tôni 900 155| Porekadlo, že diaľ je od hroma, ~kto ďalej býva vraj od 901 128| blaha? ~Východných perál hromady? ~Hrozien Madeiry prevzácna 902 154| v strašných úkazoch, ~v hromo-bleskových veľkých obrazoch ~úžasno-slávne 903 6 | deje spomína, ~ktoré má hromom hrmievať: ~tak spevy tieto 904 80 | susedov, ~nie bičov sveta hromoplesk: ~Začrie si do pŕs, ľúbosť 905 228| vlajú kol a dokola ~a spevom hromová Hoľa ~a ku spevu oblohy 906 27 | 27 ~. ~„Ustúp!“ on hlasom hromu ma bije, ~„jak smieš sa 907 229| tenkého plátna, ~bieleného v hronskom brode; ~z očí im strieľa 908 236| Tatrách, Urpíne, ~kňažnej hronských Víl, Maríne! ~. ~ 909 195| líc ruža pokoja? ~Čo máš s hronskými vlnami? - ~Aj krásna si 910 125| rozsiaty. - ~Čo bys' pozbieral hrôz všetkých hromy, ~čo bys' 911 149| Služba jej panstvo, pokora hrozba, ~zbraň jej sú slzy, právo 912 58 | hromy vymodlí, ~v postavu hrozby prísnosti; ~na tvár jej 913 128| Východných perál hromady? ~Hrozien Madeiry prevzácna vlaha? ~ 914 38 | môj celý ~jedného slova hrozné strely, ~slova toho z úst 915 221| sladkohlasou, bárs lícomilou, ~v hrtan pustiť sa chladných vôd? - ~ 916 92 | planca nízkeho ~telesnosť hrubá rozrýva: ~Na ústach jeho 917 147| peknú prázdnotu duší ~a búra hrubých robôt ohluší ~citov dievčích 918 291| my zvädneme, ~a klenoty hruda kryje: ~Ale tie hviezdy 919 291| kvety žili, ~a diamant v hrude nezhnije! ~ ~ 920 147| ľúbiť zakáže; ~a starostí hrudnatý svet ~zahace peknú prázdnotu 921 213| vlahy, ~v ktorých prachu hrudného niet, ~a oko chodí pre pokrm 922 151| slávu sa zmení, ~pekný duch hrudou tu obťažený ~v priezračný 923 78 | jaro s nimi pohráva: ~Tie hry, tie kvety mi vystavila, ~ 924 85 | kvety; ~a s pompou touto syn húsenky, ~jak lístok z lipy, k ruži 925 228| tejto priepasť hlboká ~a hustá, tmavá jedlina: ~a z tej 926 111| kupku ona odloží ~v paseke hustej, v zakvitlom hloží, ~a zas 927 111| vlaha, ~zo stromov kvetodážď hustý; ~a kvety zase vonne dýchajú ~ 928 179| 179 ~. ~V húšťach bakonských temnoty smútia, ~ 929 247| 247 ~. ~A z húšte švárna mladucha kročí ~s 930 61 | sperlené? ~V tôňach nebeských hviezdičky ranné? ~Ruží vädnúcich túženie? ~ 931 100| ti časy moc neuchytia, ~hviezdu voľného nadšenia, ~z ktorej 932 254| Zhrčala trúba! - rty sa hýbajú; - ~zhrčala! - oči prezreli; - ~ 933 18 | stratila, ~a cudzie tam sa hýbalo. ~. ~ 934 252| náručie sa nepúšťa náručia - ~hýbania tu žiadneho niet: ~Len v 935 177| zdá sa mi ~zúbok satiry hýbať ústami, ~myslíš si: Tento 936 90 | nechce o žiadnom boji, ~nech hynie v mŕtvej porobe! ~Marínu 937 69 | nerozdráždi, ~závisti tam jedy hynú; ~v svetoch tých s vrelosťou 938 192| vlások dievčiny rozvíja: ~Ide, prichádza a poletuje, ~ 939 106| nič v ňom nemáš svätého; ~idea mu je snárstvo velebná, ~ 940 153| božskosti Boha neslávi, ~a o ideách medveď mumlavý ~v zápaloch 941 208| neba, tá nebom sveta ~v ideálnom živle hnutia: ~Poď so mnou, 942 258| prejatým ~s tebou chcem túžiť k ideám svätým ~a s tebou tam i 943 109| milými? ~Vetríkov chladných ihra prestala ~šušťať lístkami 944 87 | svitania bolestne túži ~po ihrách tvojich láskavých? ~Ty lietaš, 945 55 | houbinky, ~jak sa ľúbezne ihráte ~a nad záhradkou švárnej 946 270| zlomila: ~Ja sa ti neviem ináče koriť, ~nemôžem inšie cítiť, 947 117| snadno rozsúdi, ~čo ten Indián pod Sitnom blúdi? ~Či osoh 948 90 | je len láska sama, ~ač v inej ducha podobe. ~. ~ 949 241| známe hodiny, kde zas cit iný ~sladkostí sto pre nás varí; ~ 950 240| Dobroslava, ~lež odpovede inšej nedáva, ~len to: „Neviem“ - 951 232| skalného ~hor' tiahne devíc inší chór, ~náhlia na krídlach 952 154| sa putom zlatým zazdala, ~inším sa v kvietky ukrýva: ~A 953 21 | načo ty svietiš, ~kde svet iskier oko tvorí? - ~Granát chladný, 954 281| posvätné! - ~Boh náš! až pokiaľ iskra ľúbosti ~nezblčí v plameň 955 76 | nebojasné, blízke vodičky ~iskrením jednakým hrajú; ~zastaneš 956 175| kvapčičky sa objímajú, ~snežné iskričky bleskmi fŕkajú: ~ľúbosť 957 101| svätom úžasu; ~a ku sláve sa iste prebije, ~kto v jednej kráse 958 92 | inšie cit, hlas inšie istí. ~. ~ 959 169| objíma, ~z druhej ohnivá Itala! ~Viď, moja! Sultán tento 960 165| trasú, ~jak sa pod Sitnom jahnence pasú ~vôkol bystrého pastiera. - ~ 961 121| 121 ~. ~Devu nevinnú jaksi zmútili ~slová tajného zlosyna, ~ 962 185| rokov? ~Ružových tvárí hlaď jará? ~Či údov sila? Či strmosť 963 141| 141 ~. ~Milo je večnom o jare snívať, ~v myšlienkach svetmi 964 171| tvojej, o tvojej kráse? - ~V jari sa krása len rodí: ~Ten 965 260| ružové? ~Pamätáš lúk tých jarné zázraky? ~Pamätáš chládky 966 186| mdloby ~po kvetoch svojej jarnej podoby ~ako mrazné hmly 967 171| sto razy. ~Čo som znal v jarnom života čase ~o láske tvojej, 968 179| netúži? ~Aj tam sa trávka jaru usmieva, ~aj tam sa východ 969 190| prestali ~lístky z jelšín jarých hája; ~a ako pastier čujný 970 252| 252 ~. ~Jaskyňa temná - skalnaté steny - ~ 971 209| jelšín chladu, ~kde tieň jaskyne tichamilovný ~objímava Živu 972 220| odstupuje, ~do zasvätencov jasného kraja ~vyššia moc ho pohybuje: ~ 973 215| Poď so mnou, milý, v tej jasnej noci, ~keď spia prírody 974 264| zelená, ~svetlá sa nebom jasnosť pohýna, ~tu láska vládne 975 33 | spíš aj vo dne v očiach jasnosti? ~Či nespíš očma v tmách 976 191| jelše šumno zhýbali ~nad jasnú slovenskú vodu, ~a zdvihli 977 192| bielučké ako ľalia, ~a hrdlom jasným k ňadrám sa zlatý ~vlások 978 193| požiar citov ~a blýska zrakma jasnýma, ~na čele jeho deň dávny 979 54 | zraky jej strašne moria! ~Jastrabie oči za chlapmi letia - ~ 980 30 | pásajú voly, ~za letačkou jastria v zakvitnutom poli. ~. ~ 981 109| doniesla dary, ~v ligote jasnom jastrili. ~. ~ 982 79 | Chasona hľadá ~po vysokej Javorine? - ~Keď zora nočné oblieka 983 129| jesto aké nešťastie? ~Asnáď jazykov zlostných klebeta? ~Asnáď 984 128| postieľ mäkká lahoda? ~Či jedál chutných hojná pohoda? ~ 985 224| biede ~a pomstiť sa na žitia jede ~povinnosť ma moja viaže! ~ 986 228| priepasť hlboká ~a hustá, tmavá jedlina: ~a z tej jedliny roj sa 987 228| tmavá jedlina: ~a z tej jedliny roj sa vyvalí ~na okrúhlinu 988 237| prelieva: ~Sedí na skale v jedľovej tôni, ~korunné čelo ku ňadrám 989 76 | blízke vodičky ~iskrením jednakým hrajú; ~zastaneš pri nich, 990 38 | môžu strhnúť svet môj celý ~jedného slova hrozné strely, ~slova 991 1 | centrom, živlom, nebom, jednotou ~krás mojich moja Marína! ~. ~ 992 131| všetkých hrobov, ~osoby milé jednou osobou: ~láska smrť žitím 993 154| 154 ~. ~Jedným sa ľúbosť v holúbkov páre ~ 994 133| besno ziskrili, ~pysky sa jedom divým spenili, ~ale sila 995 283| Svet náš, svet váš zas je jedon! ~Vitaj, Ladoga, vlnenie 996 286| pre zmije plné kliatby a jedu, ~pre hnilých rabov, mamľasov, ~ 997 71 | Ale čo volám, osiralý ~pod jelšami stojac Hrona? ~Tam, kde 998 216| A na halúzku sadnúť jelšiny ~a dívať sa v hviezdne brody ~ 999 103| dieťatko, poklad náš drahý; ~Jeruzalema mesto nešťastné ~svoje naň 1000 172| rozložil po tvojej tvári, ~že jeseň chladná kvetiny marí, ~stromy