| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Andrej Sládkovic Marína IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Strophe
1001 129| zlostných vlád sveta? ~Či jesto aké nešťastie? ~Asnáď jazykov 1002 197| tieto ohlasy, ~a dupkom jeho ježia sa vlasy: ~tak myslíte aj 1003 262| Láska nebeská je vetrík juha, ~duše sú strunky strieborné, ~ 1004 180| láskavý; ~a jakby Romeo vernú Júliu ~už na rozlučné ku prsiam 1005 101| svetoch duší nenájde krásu, ~juž by zaľúbil v svätom úžasu; ~ 1006 65 | 65 ~. ~Hron kalné vody búrno valí, ~zimný 1007 291| chladnej zemi, ~ako tie drahé kamene; ~padajú hviezdy, aj my 1008 59 | Ale jak v bystrom Hrone kamienky, ~tak sa tajomstvo mojej 1009 147| hodiny ~a svadba je slobody kar; ~lebo mládenských krás 1010 224| ľúbosti a ľúbosť v chlebe ~karhať - to mi ľúbosť káže! - ~. ~ 1011 77 | Na úst tých milé, plné karmíny ~mladosť si sadla mojej 1012 243| slzou lásky zvreli; ~zo sĺz kastalské vznikly pramene, ~zo srdcí 1013 290| záživné ~sú vlastných si detí kati; ~a žitia toho chladné vanutia ~ 1014 120| 120 ~. ~„Mocnosti divé, katov života ~vždy nenávidím a 1015 249| zráža, ~na vrahov chodia katovia; ~čo kosa kosí, to padne, 1016 20 | rozbroje ~so mnou začínať kázala. - ~Ruka začúchla, pravdu 1017 63 | tie zmysly jak hrajú! ~V každom milého žitia orgánu ~tisíc 1018 136| kvetín vašich okrášli ~a s každou zorou pozdraví: ~a ja s 1019 229| im strieľa duša ohnivá ~a každým hnutím búrlivo kýva ~rozdráždená, 1020 224| chlebe ~karhať - to mi ľúbosť káže! - ~. ~ 1021 178| tie kraje, môj milý, ~ku Kečkemétu, kde pustatiny ~divé si 1022 93 | anjel, čo sa z nej rodí, ~kedykoľvek zrak na prsteň hodí, ~takto 1023 110| odzneli, ~ešte sa hlasy kies' ozývali, ~akoby diaľ spievať 1024 184| snívať malo ~ľudstvo zlaté kiesi hory! - ~Mladosti vädnú, 1025 281| plameň ľudstva šírosti, ~tam kľačať v prosbách budeme. ~Potom, 1026 56 | letiaca k nebeským pólom, ~kľačí nadšená dievčina ~a na jej 1027 186| údom nad hrobom pozdným kľačiacim ~útechu daj, anjel mladý! ~ 1028 191| vetry zaviali, ~a jelše kladú čosi na skaly - ~bola to 1029 138| chce večnosť, spomienkam kľaje! - ~Ale čo blud môj jej 1030 56 | modlí? - ona sa rúha, ~keď kľakne zbožná Marína! ~. ~ 1031 96 | cnosť nepojme ani neraní: ~klam jeho pravdou je na nej! ~. ~ 1032 96 | nešťastná vláda, ~čo sama seba klame, okráda ~v zlomysli z neba 1033 85 | ruži milenky ~zlietol na klamné zálety. ~. ~ 1034 222| dať a skutočnosť za tôňu klamu? ~To osud môj nekáže mi: ~ 1035 243| Sitne stojí - ha! sny a klamy! - ~Nie - skutočnosť je 1036 152| Veď on za pravdu drží klebetu, ~skutočnosť mu je mámenie. - ~ 1037 209| čo nám zranili ľudské klebety, ~to nám sladko svet ten 1038 291| kvety, aj my zvädneme, ~a klenoty hruda kryje: ~Ale tie hviezdy 1039 11 | ty noc divá! ~Veď je to kliatba ľudskej záhuby, ~že mámenie 1040 233| Či tí anjeli sú v dákej kliatbe, ~ako ľudia o nich vravia? - ~ 1041 286| nízku biedu, ~pre zmije plné kliatby a jedu, ~pre hnilých rabov, 1042 78 | Ďunďa, hoja!“ - ~Krásne klinčeky sa červenajú, ~a králikov 1043 217| ti je podnetom! ~Mlčíš a kloníš na prsia hlavu, ~akobys' 1044 158| tiché sny žitia: ~Už veslom klope čln nedočkavý, ~mňa nech 1045 250| komu lós tento určený. ~Kľúč zlatý zlaté otvára brány; ~ 1046 247| nesmrtných svieti jej z očí ~a s kľúčom hrá ruka zlatým. ~Pleť jej 1047 236| sláva na Tatrách, Urpíne, ~kňažnej hronských Víl, Maríne! ~. ~ 1048 48 | Ani neverím, musí byť ona ~kňažnou tých vyšších bytostí, ~ktoré 1049 209| mňa len kvet a šum hôr kojí: ~Poď so mnou, milý, poď 1050 257| zárody ~a mohutných duchov koľaj. ~Veštec! pri tvojom som 1051 233| tu i tu zbĺknu ~a spev v kole devíc stojí: ~. ~ 1052 2 | tak tá mne os, zenit, kolej! ~. ~ 1053 174| lete: ~veľkosť má zvláštne koleje. - ~Na snežné jedle obzri 1054 216| Poď so mnou, milý! v tom kolembaní ~blažiť ťa budem, v zlatom 1055 198| snov ľahkých vienky: ~a pod kolibkou tiché sklepenie, ~tam odpočinie 1056 198| mojej noci: ~Ale vystavím kolibu malú ~a v nej uložím osiralú ~ 1057 15 | sladko spalo, ~nevinnosť ho kolísala, ~spalo ešte keď aj vstalo, ~ 1058 42 | nedajte udusiť; ~v božských kolískach divy sa rodia, ~božskosť 1059 256| vek žiaden mi nezruší. ~Koľko ráz som zrak k sebe zvýšila, ~ 1060 175| oheň je, a nie mráz? - ~Kollár ju „ohňom chladným“ menuje. ~ 1061 164| tvár zeme, neba; ~pod seba, kolo seba, nad seba ~zrakmi ľúbosti 1062 167| vôkol nej viera, láska koluje, ~jak hviezdy prvej veľkosti. ~. ~ 1063 6 | neodkliaty ~zo slona tvorí komára, ~hlasov mohutných ohlas 1064 204| Tatier našich k hradbám Komárna ~po Váhu má svoju vládu; ~ 1065 116| si sebe v pamäť vodila, ~komus' tie vence určila: ~a ružu 1066 145| čarnou, svet vraví: ~Bárs je komusi to sláva, ~bárs posmech 1067 204| kvetnom poli ~rieka táto cestu koná: ~Rodina moja, rodina švárna, ~ 1068 7 | večnosti, ~a v hlasoch mrúcich konečnosti ~časov na pohrab zazvoní! - ~ 1069 66 | nejž si sníva, ~tú mu za kopy hôr schoval! ~. ~ 1070 181| hľadať na Himaláji, ~na Kordillerách svet lásky! ~Po peknom našom 1071 270| Ja sa ti neviem ináče koriť, ~nemôžem inšie cítiť, hovoriť, ~ 1072 91 | túžba duše, ty nebo slávy! ~Koruna dievčat, diamant blýskavý! ~ 1073 75 | čistých svitnutý; ~hneď sa korunka jasno pozláti, ~hneď sa 1074 112| biele ruže milú poznajú ~a korunkami ctivo kývajú, ~počuješ? 1075 237| skale v jedľovej tôni, ~korunné čelo ku ňadrám kloní, ~ku 1076 135| silný! rozkáž tým vodám ~koryto rúbať cez hory, ~ku tým 1077 284| achillovské hnevy rozsievaš? ~Korzikána pokonný let? ~Či Don Quijotov 1078 249| vrahov chodia katovia; ~čo kosa kosí, to padne, zvädne, ~ 1079 249| 249 ~. ~Na svety kosec šedivý chodí ~a mŕtve životy 1080 144| raz poobjímam ~a zložím kosť suchú blatu. - ~. ~ 1081 49 | Nôh mojich divom prejaté kosti ~nevdojak k prachu sa zohli. ~. ~ 1082 77 | nečaril zraku ~pod rtom kostiek slonových rad? ~Na úst tých 1083 249| životy kosí, ~poľom žitia sa kostlivec brodí, ~darmo ho i mladosť 1084 117| má miesto očí rubíny; ~koža sa na ňom jasne ligoce, ~ 1085 3 | jestli ohlasy moje zavejú ~kradmo do časov budúcich: ~rodáci 1086 87 | lakomosti tak bezočivej ~med kradneš z ústok voňavých. ~. ~ 1087 148| s poľným kvietím uteká, ~krahne ostrím divých mrazov; ~ľúbosť 1088 76 | 76 ~. ~Krajan môj, znáš ty tie dve studničky, ~ 1089 42 | 42 ~. ~Verte mi, verte, krajania moji, ~vy, žitia môjho priatelia! ~ 1090 167| rojí, ~krúti vo večných krajinách: ~Tak v žitia nášho spolku 1091 23 | duši jej nachýlim, ~k tým krajinám srdca milým, ~keď zastrie 1092 53 | ústa, plameň horúci - ~Oj, krajšie ona túžieva! ~. ~ 1093 143| čas prachu poddá paláce kráľa, ~čas kvety milé otrávi, ~ 1094 78 | klinčeky sa červenajú, ~a králikov sa stá, stá belejú, ~a jaro 1095 119| prelieta; ~na dno sa srdca krásneho dívam, ~ľúto mi, že tá, 1096 58 | ušľachtilej tejto hrdosti ~krásnejšia skvitne pokora. ~. ~ 1097 273| tamdoľ, ktorí túžite ~vidinou krásnou nadšení! ~Nežiadam, aby 1098 153| nevraví; ~krása krásy sa len krásnym zjaví, ~len láska chápe 1099 169| neverný ~milenec dvoch je krások mizerný, ~obidvom poklady 1100 156| spravia zo mňa, sa bojím, ~jej krásot blýskavé prasky; ~a keď 1101 118| satanskú svoju úlohu: ~„Dcéra krásoty! never tvárnosti, ~ktorú 1102 145| nebo sa javí, ~že vládnem krásou čarnou, svet vraví: ~Bárs 1103 147| lebo mládenských krás voľné kráže ~svätá jej vernosť ľúbiť 1104 26 | chvieť sa v slnečnom oslavy kráži ~z krás jej vstalého anjela! ~. ~ 1105 249| večnosti časy preváža, ~Morena krehké životy zráža, ~na vrahov 1106 205| stráži závoru ~z alabastru kresaných dvier; ~a z diamantových 1107 25 | nočnými; ~už veštci z pántov kričia o ráne ~hrdlami aj storakými: ~ 1108 55 | druhým pyštekom sladí, ~krídelká snežné žartujú: ~Ona sa 1109 89 | horlila ~nad svojím rabom krídlatým ~a tvojich ruža líc sa rozvila, ~ 1110 107| mnohotvárnych, ~tí nevážia si krikov márnych, ~tých, čo žijú 1111 181| Havranici letela? ~Čo bych na Kriváň vznášať sa chcela? - ~Sitno 1112 80 | pradedov, ~nehlási spev ten krivdy susedov, ~nie bičov sveta 1113 46 | Teutónska závisť, blud krivooký ~Sitnu česť jeho odobral, ~ 1114 97 | Vy zrakom tiež snáď len krivookým ~veľké na malé meníte! - ~ 1115 111| nej šustí, ~a z kupky prší krištáľna vlaha, ~zo stromov kvetodážď 1116 257| rozkvitol: ~a v behu prudkom krištáľnej vody ~čítal som často slávy 1117 63 | radostí, ~či z tvojich očí krištáľov? ~. ~ 1118 263| snežnej belosti, ~jak cesty krížom svet prebiehajú, ~tak dúhy 1119 227| práskajú, trieskajú duby, ~a krížom-krážom svetlá záhuby ~zahanbujú 1120 153| 153 ~. ~Bratko! krkavec diamant ukradne, ~do smetí 1121 97 | kŕmila, ~tá i nás chodí kŕmievať: ~Že hlas náš slabý, samy 1122 97 | lásku jej mannou cnosti kŕmila, ~tá i nás chodí kŕmievať: ~ 1123 185| Či údov sila? Či strmosť krokov? ~Toto sa všetko zostará! ~ 1124 104| 104 ~. ~Na púšti krotká samota stojí, ~cédrový chládok 1125 89 | svätým; ~ako si krásna, keď krotkosť tichá ~z ňadier milostných 1126 118| oddaná Bohu, ~a dvojjazyčník krotký začína ~satanskú svoju úlohu: ~„ 1127 112| bujnou skokom prebrodí, ~nad kruhom milým zastane: ~a biele 1128 160| by zduril ~spod kvetného kruhu chladu, ~tak rozlúčenia 1129 285| sníval? ~Kto by tu spieval krvavé chýry? ~Kto by modly staré 1130 38 | neľakne kúrov, ~nezľakne krvavej zbroji, ~svedomie čisté 1131 129| berlou vojvodia? ~Že meče v krvi živej sa brodia? ~Že kto 1132 45 | stane vrchom diabelským ~a krvou čiernou sa spení; ~čas ešte 1133 105| sa čudovali ~nad tým, čo kryli a vychovali, ~čo v staji 1134 24 | a hľadieť chcem na tie kryštaly, ~čo v bleskoch zlatých 1135 184| Mladosť! či tvojich túžob kryštály ~nie sú slabou rána rosou? - ~ 1136 199| Čo chceš s tým vencom, ktorýs' mi dala? ~Kde si tie ruže 1137 246| vetry severné dujú? ~Či ktosi o pomoc volá? ~Či sa družice 1138 125| viery tvoj sa zastavil ~kúkoľ do pŕs mi rozsiaty. - ~Čo 1139 207| bystrých sa vlahách ráno kúpavam, ~každá vlnka ma pohladí, ~ 1140 111| vetrík vôkol nej šustí, ~a z kupky prší krištáľna vlaha, ~zo 1141 38 | vulkánskych sa neľakne kúrov, ~nezľakne krvavej zbroji, ~ 1142 32 | satirkou vo snách previeval ~kús' pošvábenú dievčinu; ~alebo 1143 176| Maríny, ~tu zo šiat smaragdov kusy! - ~Jej srdce, jej cit nebo 1144 54 | Srdením líca jej horia, ~kušu si tuho, hnevno napína, ~ 1145 122| tvojou ~havrany veštiac kvákajú: ~Jestli osud svoj k jeho 1146 175| zmrznutých medzera! - ~Drobné kvapčičky sa objímajú, ~snežné iskričky 1147 75 | bielou ružou zakvitnutý, ~na kvete s rannou rosou sa baví ~ 1148 158| moja, na brehoch milých, ~v kvetinách teš sa hájov spanilých ~ 1149 172| tvári, ~že jeseň chladná kvetiny marí, ~stromy z ich rúcha 1150 109| tak spievala, ~kvet medzi kvetmi milými? ~Vetríkov chladných 1151 135| rúbať cez hory, ~ku tým kvetnatým, zlatým dolinám, ~ktoré 1152 160| poľovník srnku by zduril ~spod kvetného kruhu chladu, ~tak rozlúčenia 1153 204| Znáš kraj ten milý, kde v kvetnom poli ~rieka táto cestu koná: ~ 1154 50 | zázračnej knihu mi veličavy ~na kvetnú dlažbu prestrela. ~. ~ 1155 187| šuhaj sa brodí ~po lúkach kvetných, rodinných, ~sviatočné slnce 1156 186| mládenec, čo šedín mdloby ~po kvetoch svojej jarnej podoby ~ako 1157 111| krištáľna vlaha, ~zo stromov kvetodážď hustý; ~a kvety zase vonne 1158 78 | 78 ~. ~Na kvetolúkach v Sitna doline ~v hrách 1159 171| nadšená vláda ~ovocie z kvetu vyvodí. - ~. ~ 1160 148| skazou, ~že kvet jej s poľným kvietím uteká, ~krahne ostrím divých 1161 179| východ v zlato odieva, ~ku kvietku zora pridruží. ~. ~ 1162 154| zlatým zazdala, ~inším sa v kvietky ukrýva: ~A mne sa ľúbosť 1163 257| tvojich v prsiach mi večný ~kvietok ľúbosti rozkvitol: ~a v 1164 174| Kvetom vy bielym v zime kvitnete, ~a hory menšie venčia sa 1165 245| nadšeniach svätých; ~jak na kyj verný ruka pastiera, ~tak 1166 273| ženie na brány slávy, ~až kým ich šťastne otvorí: ~Ale 1167 98 | Marína, ~sto citov z duše mi kypí, ~k tebe sa život celý pohýna, ~ 1168 276| všetky veky, ~ako vĺn zlatých kypiace rieky, ~blesk čarovnej slávy 1169 32 | spiacim citom ho tajný ~kýs' pohľad v pekné ľúbosti 1170 112| poznajú ~a korunkami ctivo kývajú, ~počuješ? každá sa núka! ~ 1171 194| ozýva ~skrahlej lásky spev labutí. - ~. ~ 1172 91 | neviny! ~Perla ľúbosti a Lade rovná! ~Môj svet, môj poklad 1173 175| chladným“ menuje. ~Aj v ľadoch ešte sa mi zjavuje, ~krásna, 1174 283| váš zas je jedon! ~Vitaj, Ladoga, vlnenie Sávy, ~vitajte, 1175 180| hory snehové prebrodí ~a na ľadové brehov výsosti ~silou sa 1176 186| nedá si zakliať osudov ľadu, ~ani zastrieť obraz boží. - ~. ~ 1177 192| prichádza a poletuje, ~ľahká jej nôžka kvety ľutuje ~ 1178 175| obľubou tajnou uzerá: - ~tak ľahko dýcha, tak leží šťastne ~ 1179 234| 234 ~. ~V ľahký skok, voľné družice, ~v 1180 128| Hodvábnych postieľ mäkká lahoda? ~Či jedál chutných hojná 1181 138| čo blud môj jej cnostiam laje? ~Veď ja som pri nej naveky! - ~. ~ 1182 87 | zlodej, od milej k milej ~a v lakomosti tak bezočivej ~med kradneš 1183 74 | zas ticho zastanú: ~tak na ľaliách ňadier dievčiny ~havraních 1184 21 | Reťaz zlatá, zamračila si ~ľalíj hrdla snehový kvet; ~diamant 1185 24 | zlietnem útlym letom ~k ľaliových ňadier svetom, ~spočiniem 1186 168| Čo majú tieto svetov lampady ~s mokrou Adrie hladinou? ~ 1187 76 | obidvoch! - závisť musí ťa lapiť, ~vidiac plávanie žubrienky: ~ 1188 127| 127 ~. ~Strhnúť ti špatnú larvu obludy ~a vrátiť ľudskú 1189 180| polkola, ~ohlas sa vráti láskavý; ~a jakby Romeo vernú Júliu ~ 1190 87 | túži ~po ihrách tvojich láskavých? ~Ty lietaš, zlodej, od 1191 239| sme rukou vraha rúbali, ~ľavou srdcia objímali! ~. ~ 1192 65 | osiralý ~stáva, stáva - slzy leje: ~lebo v svetoch tých šírošírych, ~ 1193 227| Čertovou svadbou dažde sa lejú, ~jakby sa pretrhol oblak, ~ 1194 78 | tie kvety mi vystavila, ~lenže v útlejší obraz zavila ~ 1195 171| sa krása len rodí: ~Ten leta oheň, tá vrelosť mladá, ~ 1196 85 | zastala ~Marína bieloružovým, ~letačka tmavočervená, malá ~sadla 1197 30 | šarvanci, keď pásajú voly, ~za letačkou jastria v zakvitnutom poli. ~. ~ 1198 174| hory menšie venčia sa v lete: ~veľkosť má zvláštne koleje. - ~ 1199 172| moja? ~Ožltlé lístky šumno leteli ~na hodváb tvojho závoja; ~ 1200 137| Ha! čo to chyžou mojou letelo? - ~Lampa sa dvojmo zjasnila, ~ 1201 229| 229 ~. ~A vlasy ich sú letiace vlákna, ~vlákna zlaté na 1202 100| čelom zahrmia, zmiznú ~tône letiacich osudov, ~do mladých citov 1203 186| Nezverte, ľudia, tôňam letiacim ~zázračné tieto poklady, ~ 1204 208| v ňom si Víla zvykla letieť; ~a s hviezdami si o závod 1205 21 | Granát chladný, čo k prsiam letíš, ~kde posvätný plameň horí? - ~ 1206 182| výslnie svitá. ~Za letom leto prudko sa valí, ~a kto dnes 1207 258| ľud môj ľúbený, ~vyšších letov mojich predmet! ~Zbohom, 1208 9 | zrakom, Rodina bludov; ~no, ležte! Nad vás vysoko, ~v svetlá 1209 190| čujný sa schytí, ~keď hlas liatovcov žltých necíti, ~z voňavej 1210 40 | Nie, neustúpi lásky sila ~lichotným sveta nádejam! ~Nie, čo 1211 221| bárs sladkohlasou, bárs lícomilou, ~v hrtan pustiť sa chladných 1212 117| rubíny; ~koža sa na ňom jasne ligoce, ~na hlave sa mu tuho blyskoce ~ 1213 137| pohronská Víla? - ~Nie je to ligot Fébovho syna, ~nie to šum 1214 109| čerstvé doniesla dary, ~v ligote jasnom jastrili. ~. ~ 1215 172| z ich rúcha zodiera; ~a lipa vtedy moc lístkov spustí ~ 1216 172| 172 ~. ~Keď sme pod lipou našou sedeli ~v ten večer, 1217 238| slávnom čo Velehrade ~v lipových chládkov velebnom sade ~ 1218 179| vekov ukrytú. ~Či vetrík s lístím tam nezahráva? ~Na svoju 1219 109| chladných ihra prestala ~šušťať lístkami útlymi, ~a nezábudky tieto 1220 85 | touto syn húsenky, ~jak lístok z lipy, k ruži milenky ~ 1221 152| krás nenie, ani nebude!“ ~A listy tieto rozdrapí: - ~Dobre 1222 93 | poslušná nabok odkročí, ~vidiac líškavú obludu: ~Oko to, v letku 1223 277| krásne duše, čo v svete lkajú. - ~Svet ten je posteľ bolestí! - ~ 1224 156| moja objíma, ~všetky mi údy lomiac prejíma ~moc električná 1225 115| do tône lipy sadneme ~na lono bujnej trávičky, ~objímať 1226 116| pekne sklonila, ~ruže si lonu zverila, ~sama si sebe v 1227 66 | ho nevyhnutný ~na žalár lósov tmavý, smutný ~ohromným 1228 91 | Môj život, nádeja moja! ~Ľúb ma, potom už bárs celý zhyniem, ~ 1229 258| Zbohom! ty ľud môj, ľud môj ľúbený, ~vyšších letov mojich predmet! ~ 1230 13 | pekné údy k sedadlu skloní, ~ľúbezná struna čisto zazvoní, ~hlas 1231 55 | Biele vy houbinky, ~jak sa ľúbezne ihráte ~a nad záhradkou 1232 71 | anjelu, v anjelskom hlase, ~ľúbeznej ľúbosť nespievam? - ~Keď 1233 233| o nich vravia? - ~Ony sa ľúbia, hladia, vítajú, ~do spoločného 1234 224| povinnosť ma moja viaže! ~Ľúbil som ľúbosť len samu v tebe, ~ 1235 86 | sa tvoja pekne zardela, ~ľúbilas' väzňa pekného; - ~v jeho 1236 267| čaše píjali ~a dvaja jedno ľúbili. ~. ~ 1237 108| učí? ~Uč len, uč, potôčik, ľúbospevným hlasom: ~čo sa nedá chvíľkou, 1238 137| syna, ~nie to šum devy od Lučatína: - ~spomnela na mňa si milá. ~. ~ 1239 200| a čo ma teraz od teba lúčia, ~sú životov vyšších čiastky. ~. ~ 1240 219| druží! ~Načo sa božstvo v ľudskosť oblieka! ~Načo len múti 1241 200| rada by ja ~ešte s tebou ľudsky cítiť, ~ale obledlá už raz 1242 184| mladistvé len snívať malo ~ľudstvo zlaté kiesi hory! - ~Mladosti 1243 215| driemajúcemu znak pastierovi - ~lúkmi chodí Víla biela: ~Poď so 1244 135| kolísku, ~voziť ma budeš na lúku blízku, ~kde ona blúdiť 1245 62 | neviem, ~či závisť cítim, či ľútosť, ~tak si mi pekná s tvojím 1246 169| ju v dlabe záhuby, ~slzou ľútosti porosí. ~. ~ 1247 192| ľahká jej nôžka kvety ľutuje ~a trávku mladú nedlávi; ~ 1248 252| tichosť jej pani, pán pokoj; ~mach mladý s dlážkou skalnou 1249 245| skaly ~k nížinám chalúp machnatých. ~Ale ich duše voľné lietali ~ 1250 128| perál hromady? ~Hrozien Madeiry prevzácna vlaha? ~Či peruánske 1251 4 | Gangesa: ~Tam sa ti zjaví v Madony zrakoch, ~tam v rozváľaných 1252 128| poklady? ~Hodvábnych postieľ mäkká lahoda? ~Či jedál chutných 1253 26 | údy zložilo: ~Hlava jej mäkkej na rúčke leží, ~od pŕs čarovných 1254 30 | sultánsky si driemalo ~na mäkkých ruky perinách - ~po líca 1255 51 | al-korán Arabov, ~či svet magický snáď Barkochabov, ~či deje 1256 155| jej prsiam mojim podala ~magnet Franklinov, aby blýskala ~ 1257 287| stratila! ~Nemožno ľúbiť svet magnetikov, ~nemožno vzývať námesačníkov, ~ 1258 282| ľúbosť hnevov! ~Cnosti, majte sa do sladkých spevov! ~ 1259 77 | Ktože by kvet ten poľného maku ~na tých ústach nevidel 1260 108| časom. ~Ľúbosti, ľúbosti, mala som ťa dosti, ~a teraz ťa 1261 97 | len krivookým ~veľké na malé meníte! - ~Nie, ľudia boží, 1262 53 | Jak sa uzerá breh ten malebný ~v mohutnej tvojej hladine! ~ 1263 130| tôňou sa chveje, ~veľkosť malému strachu naleje, ~zúfalec 1264 69 | moja, ~veľkí sú, čo sú tu malí, ~pokoj večný bez nepokoja, ~ 1265 57 | odbleskom akýms' byť majú? ~Maliaru biedny! zmrhal si stíny, ~ 1266 15 | dala: ~Spala deva, spala málo, ~obraz jeden ju zobudil, ~ 1267 97 | uznáme, ~ale úbohé, čo robiť máme? ~Nám je nemožno nespievať! - ~. ~ 1268 36 | Čo je nádeja? Blesk mámivý, ~nešťastných dňov neverný 1269 32 | vylúdil: ~Dosť na tom, do snov mámivých kraja, ~chudák, nevediac 1270 286| jedu, ~pre hnilých rabov, mamľasov, ~pre podrobnosti zemskej 1271 97 | veď krása milá ~lásku jej mannou cnosti kŕmila, ~tá i nás 1272 103| 103 ~. ~„Mária milá, vstaň, uchyť krásne ~ 1273 107| mnohotvárnych, ~tí nevážia si krikov márnych, ~tých, čo žijú samým chlebom. - ~. ~ 1274 44 | kto zná, kde moc tie masy nabrala - ~ako balvany obstali; ~ 1275 218| bolesť mu zavrela reč; ~máta ho čosi - ale je vo dne! ~ 1276 148| odporným zverí ~studený prsteň materi. - ~. ~ 1277 70 | hrad! ~Jak je velebno krásu matkou, ~cnosť, pravdu volať sestrou 1278 117| 117 ~. ~Oj, ty mátoha! hadisko škúli ~v blízkosti 1279 130| prísnym súdom, ~ľaká sa maznák chudoby, ~bojí sa slabosť 1280 171| chváliš tie doby ~detinstva mdlého obrazy? ~Na ne ja vediem 1281 186| Špatný mládenec, čo šedín mdloby ~po kvetoch svojej jarnej 1282 129| daktorí berlou vojvodia? ~Že meče v krvi živej sa brodia? ~ 1283 90 | začasto slúži, ~hnev závisť mečom ozbrojí, ~hnev náruživé 1284 153| Boha neslávi, ~a o ideách medveď mumlavý ~v zápaloch svätých 1285 149| duše peknej sväté výlevy ~v medze úzke svet zaviera: ~Čo môže 1286 175| šťastne ~svetov zmrznutých medzera! - ~Drobné kvapčičky sa 1287 242| Na tých obrazoch farby sa menia, ~farby sú tôní ľahkých 1288 97 | krivookým ~veľké na malé meníte! - ~Nie, ľudia boží, veď 1289 174| v zime kvitnete, ~a hory menšie venčia sa v lete: ~veľkosť 1290 84 | na lásky moc: ~A zas, keď mesiac vzlietne bledý, ~na Hrona 1291 284| veterné hrady? ~Či Uránie a Mesiády? ~Či prózu v báseň obliekaš? - ~ 1292 47 | stála; do milých krajov, ~do mesta, záhrad, do lúk, do hájov ~ 1293 103| poklad náš drahý; ~Jeruzalema mesto nešťastné ~svoje naň vysiela 1294 52 | Bez ducha? Pozri pekný mier čela, ~zornicou peknou tichosť 1295 123| požívať ~v rukách pekného milenca: ~a čo bych celé mal schodiť 1296 169| moja! Sultán tento neverný ~milenec dvoch je krások mizerný, ~ 1297 222| keď umrela moja deva: ~milenka hlasom človečím pela, ~Siréna 1298 69 | sprisahaní vernosťou večnou, ~milí ku milým sa vinú. ~. ~ 1299 166| vjedno bijú. ~Kto zráta tie milióny? - ~Čo planét nový, to nová 1300 36 | syn, ~nepriateľ biednych milostivý, ~šťastných hodín ďaleký 1301 165| svetov nebeských zväzky? ~Ako milostne tie zlaté vlásky ~jedna 1302 89 | krotkosť tichá ~z ňadier milostných pokojne dýcha ~na svet nevinné 1303 142| vidíte, ~kde sa duša dušu miluje. ~. ~ 1304 55 | ozýva: ~Chudiatka, sproste milujú! - ~. ~ 1305 143| umiera, ~krásy sa v bezdnú minulosť kryjú, ~čas, ten Skýt, svety 1306 263| horách? ~To vlastnosť zeme mizernej! - ~Nebeské farby duší obleky. - ~ 1307 236| víťazstvo čistému blahu ~nad mizerným sveta chlebom! ~My spájame, 1308 182| časy tajdú. Žitia obrazy ~miznú jak tône blankyta ~a hneď 1309 242| stvorenia, ~tône sú deti miznutia: ~No čo v obrazoch dejín 1310 220| ľudského syna - ~ako vriaceho, mladého vína ~plný - temnica sily - 1311 146| slasti nevinnej ~raj z duše mladej vyženie: ~že ako hlasy večerné 1312 257| Hron môj! ty druh srdečný ~mládeneckých mojich citov! ~Na brehoch 1313 220| bledej vyhrčí tvári ~a duch mládenský v ňom sa rozjarí ~a vydýchne: 1314 184| nebo mohutnosť dalo, ~keby mladistvé len snívať malo ~ľudstvo 1315 10 | nosidlá! ~Ale ty, posol mladistvej duši, ~let tvoj závoje mrakov 1316 72 | pekná, krajina moja, ~ako mladistvosť milá mi tvoja: ~tak pekná, 1317 67 | svojimi otočená, ~nebudíš sa z mladistvých snov; ~duch sveta jeho tajnou 1318 35 | strašné sa rozlietli ~nad mladistvým nebom mojím; ~so snom sa 1319 79 | mladá ~v nedbalkách, to v mladom stíne, ~a milého si Chasona 1320 219| 219 ~. ~Mlčal on, ale v duši búchali ~ 1321 71 | nespievam? - ~Keď spevy tieto by mlčali, ~sitnianske skaly by volali ~ 1322 217| ľúbosť nie ti je podnetom! ~Mlčíš a kloníš na prsia hlavu, ~ 1323 107| nebom! ~Čo v krásach žijú mnohotvárnych, ~tí nevážia si krikov márnych, ~ 1324 6 | piaty, ~žobrák na prahu mocnára! ~Ako keď vetrík v hradbách 1325 126| pokladmi či so strelami: ~mocnejší vládne svojou obranou ~nad 1326 4 | 4 ~. ~Krása je modla, ktorú rád vzýva ~sám ten, 1327 56 | svätosti dúha - ~Ona sa modlí? - ona sa rúha, ~keď kľakne 1328 211| šum ten spomína? ~To sú modliacej lásky náreky, ~v ktorých 1329 46 | tento, na vrch severa, ~modliť sa chodí nábožná viera, ~ 1330 281| svojich obete spraví, ~z túžob modlitby posvätné! - ~Boh náš! až 1331 157| sveta opona, ~bárs bych ja mohol, bárs chcela ona, ~nič, 1332 99 | roztrhli blahé objemy: ~Čože mohutné časy získali, ~rozlúčiac 1333 53 | uzerá breh ten malebný ~v mohutnej tvojej hladine! ~Rukami 1334 156| blesk jej ma páli, ~tým mohutnejšie túžby búrenie ~do ňadier 1335 142| v ktorých slabosti ~sa v mohutnosti prerodia? ~Neznáte doby, 1336 193| city ožili, ~ktoré už v mohyle tleli: ~Ožili, ale na kraji 1337 155| strely. ~Vernosť jej prsiam mojim podala ~magnet Franklinov, 1338 87 | bije ~strachom pod prstma mojima; ~a v ňom sa špatná nevernosť 1339 11 | 11 ~. ~A prsmi môjmi znejú tíšiny ~večerné v 1340 239| spomeň si divý! ~jak my s Mojmírom bývali živí, ~nešťastní 1341 238| velebnom sade ~sladili rty Mojmírove, ~z úst tých vylieva potechy 1342 137| 137 ~. ~Ha! čo to chyžou mojou letelo? - ~Lampa sa dvojmo 1343 168| tieto svetov lampady ~s mokrou Adrie hladinou? ~Či v zrkadle 1344 263| Na čomže sedia? na nebi, morách, ~na lícach, lúkach, na 1345 249| večnosti časy preváža, ~Morena krehké životy zráža, ~na 1346 54 | napína, ~už zraky jej strašne moria! ~Jastrabie oči za chlapmi 1347 82 | vystrojí, ~tam znie Uralom, tam morom: ~a ďalej svetom celým vykročí ~ 1348 4 | hrsti Paromovi, ~tam búri v morských výlevoch! ~. ~ 1349 290| blesk sa rozkladá, ~ako Moskvy svätej požiar! - ~. ~ 1350 87 | 87 ~. ~Motýľu zradný! srdce ti bije ~strachom 1351 126| zviazala, ~zrušiť ju nieto možnosti; ~a nech svet vojská, delá 1352 38 | môj v hrobe nezhynie: ~No môžu strhnúť svet môj celý ~jedného 1353 25 | čas po dňa strane ~zápas s mračnami nočnými; ~už veštci z pántov 1354 275| citov; ~svety! čo mi je mrákota vaša, ~keď deň v prsiach 1355 34 | milých tajomný chrám! - ~Mramorná socha sa pohýna, ~keď toľkým 1356 56 | v tých stenách vypína, ~mramorné vravia postavy! ~Tam pre 1357 205| Tam pod Ďumbierom zámok z mramoru ~kryje vôd tých spenených 1358 186| svojej jarnej podoby ~ako mrazné hmly rozloží! ~Pekný to 1359 153| to, uhádne, ~keď naň sa, mrchožráč, díva? - ~Prázdny božskosti 1360 122| zaslúžia krásy, ~aby si mrela života časy ~so synom tisíc 1361 119| cez ňadier tvojich pätoro mreží ~zrak môj mohutný prelieta; ~ 1362 211| lásky náreky, ~v ktorých mrie Víla-Marína; ~tiché sa vzdychy 1363 249| svety kosec šedivý chodí ~a mŕtve životy kosí, ~poľom žitia 1364 253| 253 ~. ~Ktože to tam spí? Mŕtvi, či živí? - ~Ni posteľ, 1365 179| temnoty smútia, ~že v nich je mŕtvo, bez citu ~a že nerosí slza 1366 183| života brehy ~a zápalom stop mŕtvosti snehy, ~čo chladných srdcí 1367 286| tvoja ukryje? - ~S mŕtvymi mŕtvy nech sa oberá, ~to ľúbi 1368 286| pieseň tvoja ukryje? - ~S mŕtvymi mŕtvy nech sa oberá, ~to 1369 7 | bralách večnosti, ~a v hlasoch mrúcich konečnosti ~časov na pohrab 1370 162| vziať ma nechcú, ~keď nad mrúcou sa vody zarehcú - ~pozde - 1371 268| oboje láska spojila. ~Múdrosť to dala ľudskej potrebe, ~ 1372 268| Počulas', drahá, od múdrych sveta: ~či v dvoch môž' 1373 153| neslávi, ~a o ideách medveď mumlavý ~v zápaloch svätých nevraví; ~ 1374 246| nevodia, ~čos' inšie byť to muselo. ~. ~ 1375 59 | zastretá, ~sám seba oklamať musíš. ~Každé jej slovo hádkou 1376 219| ľudskosť oblieka! ~Načo len múti srdce človeka! ~Načo nebo 1377 230| krútia ~a s hrmením sa oblohy mútia ~hlaholy tie vílnych hlasov. ~. ~ 1378 267| mi rozvila, ~z chlapectva mužnosť vyzvala: ~Žili sme spolu 1379 98 | primrú k rubínom tvojim, ~myslím si večne, že nerozdvojím ~ 1380 197| jeho ježia sa vlasy: ~tak myslíte aj vy, hory? - ~Zboriť? - 1381 177| zúbok satiry hýbať ústami, ~myslíš si: Tento je sprostý! - ~ 1382 46 | severa, ~modliť sa chodí nábožná viera, ~za vrch ten prosiť 1383 23 | otočí! ~Tam sa k duši jej nachýlim, ~k tým krajinám srdca milým, ~ 1384 218| mládenec ten jak prebudený ~načúva v tie hronské dumy; ~a obraz 1385 95 | pozýva ~a do špatných jej nadáva. - ~. ~ 1386 241| nadšenie, ~strach, túžba, nádej, tušenie ~zahmlia život 1387 141| sladko spomínať, ~sladko je v nádejach sa pohýnať ~k skutočnej 1388 40 | lásky sila ~lichotným sveta nádejam! ~Nie, čo by zem sa v priepasť 1389 183| skala! ~Mladosť, ty obraz nádejnej dúhy! ~Mladosť, ty lásky 1390 284| to bardom šedivým! - ~S nádejou blahou, s túžením živým ~ 1391 64 | očí, ~keď sa z nich radosť nadzemská točí, ~s sladkým nadšením 1392 273| túžite ~vidinou krásnou nadšení! ~Nežiadam, aby v slávy 1393 245| voľné lietali ~velebno v nadšeniach svätých; ~jak na kyj verný 1394 47 | slávy tejto už okamženia ~nadšenosť moja videla, ~keď ľúbosť 1395 1 | kráse ~spievam peknotou nadšený, ~a v tomto duše mojej ohlase ~ 1396 138| Vzbúri ťa, zmámi a tu ťa nahá, ~nedbajúc tvoje náreky! - ~ 1397 121| láska ťa aj ohluší!“ ~a nahlas ďalej zas vraví: ~. ~ 1398 232| tiahne devíc inší chór, ~náhlia na krídlach skoku valného ~ 1399 18 | starostlivá, biela pravica ~zbehne náhlivo z vábneho líca ~ta, kde 1400 77 | Zväzok tých farieb nie je náhoda, ~tu mi podáva matka príroda ~ 1401 120| Nežiadam žiadnu zlatú náhradu, ~len počuj hlas môj a moju 1402 181| našom tatranskom kraji ~nájdem ho vcelku i sčiastky: ~A 1403 37 | mojich citov kvety, ~hoď v najhlbšie zabudnutie, ~aj spevov týchto 1404 31 | dlhým, ktoré vylíhať vidia ~najkrajším okolím tela? - ~Ach, nie! 1405 64 | jednu z radostí, ~pravda, tú najprvnejšej veľkosti, ~v čase nezmennom 1406 56 | vravia postavy! ~Tam pre najväčším posvätným stolom, ~okom 1407 5 | ku nej rozženieš, ~zapri najvyššiu srdca potrebu, ~so svetom 1408 130| veľkosť malému strachu naleje, ~zúfalec nezná večné nádeje, ~ 1409 95 | 95 ~. ~Nač sa namáhaš? veď tvoje slová ~sú podvrštence 1410 287| magnetikov, ~nemožno vzývať námesačníkov, ~na zázrak strašno sa dívať: ~ 1411 260| tak boli milé ~a jedno s nami cítili? - ~. ~ 1412 76 | Tak mňa dvojaká túžba napadá ~a zmysel každý okúsiť žiada ~ 1413 120| a haním: ~kde duše čisté napadne psota, ~jej jedy mocne odstránim: ~ 1414 54 | horia, ~kušu si tuho, hnevno napína, ~už zraky jej strašne moria! ~ 1415 52 | 52 ~. ~Odhalím prvý. Kde nápis? Žiadny! ~Ah, aká driečna 1416 76 | zastaneš pri nich, z ktorej sa napiť? ~Z obidvoch! - závisť musí 1417 125| hlas tvoj len srdce slabé naplaší, ~ale, ver, nikdy on neprestraší ~ 1418 39 | bys' podať duši vernej ~naplnený otravy čiernej ~rozlúčenia 1419 188| zemských priestory, ~a cítiš naraz i nebies slasti, ~i pekných 1420 261| Nie je to bitých strún nariekanie, ~byť sa to nezdá píšťal 1421 284| živým ~v blažených žiaľoch nariekaš! ~. ~ 1422 221| voda, ~a duch je slovenský národ! - ~. ~ 1423 265| vied ťa zajme obloha, ~či národu svojmu zasvätíš, ~či v objem 1424 217| podlým svetom! ~Nejdeš v náruč nešťastnej ženy, ~ľúbosť 1425 247| švárna mladucha kročí ~s náručím láskou rozpätým, ~sláva 1426 90 | závisť mečom ozbrojí, ~hnev náruživé aj duše súži, ~hnev aj s 1427 279| posvätíme: ~Ľúbosť nás naša tam naspak volá, ~jej sláva táto zdá 1428 150| menuje: ~že moc ľudská, nástroj duší, ~skrze bezprávie právo 1429 213| syn: ~Poď so mnou, milý! nasýť tie hlady, ~ktoré vodieva 1430 280| ľúbosti, ~to prsia naše nasýti! ~. ~ 1431 159| more, pekný obraz slobody, ~navrch vezmi ma svojich vĺn! - ~ 1432 228| 228 ~. ~Navrchu hory skala široká, ~tristocentová 1433 223| tam ťa ducha duch; ~zatiaľ navštívim i tieto trávy ~každý deň 1434 290| nútia ~a raj citov nesú nazmar: ~Nuž teda! - keď to poroba 1435 130| s osudom, ~strach nevie nazrieť za hroby, ~bázeň pred vlastnou 1436 70 | sladkou ~a pokoj bratom nazývať! - ~Tu ľúbosť pozná oslávená, ~ 1437 181| Kordillerách svet lásky! ~Po peknom našom tatranskom kraji ~nájdem 1438 172| 172 ~. ~Keď sme pod lipou našou sedeli ~v ten večer, pamätáš, 1439 141| telom krásne pristrojí ~nebesko-zemské objemy! - ~. ~ 1440 70 | pocíti sladko, čo znamená ~v nebeskom objatí bývať! ~. ~ 1441 24 | rannej zory ~osvieti tvár tú nebeskú, ~ja tam budem, kde ľúbosť 1442 56 | stolom, ~okom letiaca k nebeským pólom, ~kľačí nadšená dievčina ~ 1443 206| zemšťanom, ~lebo citom sa ku nebešťanom ~povzniesť nezná nízke plemä: - ~ 1444 11 | znejú hodiny ~ľúbosti tých nebodajných: ~Ale žiaľ, podlosť zvon 1445 76 | tôňach Tatry blýskajú? ~Ich nebojasné, blízke vodičky ~iskrením 1446 38 | búrov ~duch môj tichý sa nebojí, ~vulkánskych sa neľakne 1447 49 | hľadím na neho: ~Ale on nebol, jak zlý duch býva, ~moc 1448 50 | vieru? ~Skál Sitna tam už nebolo! ~Pohronské nivy sa usmievali ~ 1449 48 | pri nej bezmiestno, ~hneď nebosladko, hneď zas bolestno, ~nemožno 1450 67 | milými svojimi otočená, ~nebudíš sa z mladistvých snov; ~ 1451 239| Nemuč srdce milé Bohu! ~Nebúr tíšiny môjho pokoja, ~netráp 1452 77 | nevidel rád? ~Jak by peknému nečaril zraku ~pod rtom kostiek 1453 59 | jej pravda v tvojom ťa nechá blude, ~zjavenie jej ťa 1454 176| mne strašné tieto zvleky nechalo! ~Či tu si, anjel môj? - 1455 284| v báseň obliekaš? - ~Oj, necháš ty to bardom šedivým! - ~ 1456 190| preplavil ~a jelše šušťať nechceli. ~. ~ 1457 139| deťmi sa hráva a sníva: ~Tam nechoď, lebo to vás rozdvojí, ~ 1458 92 | záhuby, ~a v zrakoch oheň nečistý, ~po vrchu krása, vnútri 1459 251| objali, ~krem lásky nič necítili, ~z očí im zmizli sitnianske 1460 42 | farbám mojich obrazov ~vieru nedajte udusiť; ~v božských kolískach 1461 28 | Marína: ~Očiam som vlastným nedal verenia, ~či blud to, či 1462 46 | česť jeho odobral, ~vrch neďaleký, bárs aj vysoký, ~meno „ 1463 240| Dobroslava, ~lež odpovede inšej nedáva, ~len to: „Neviem“ - duch 1464 138| ťa, zmámi a tu ťa nahá, ~nedbajúc tvoje náreky! - ~Ľúbosť 1465 110| ustali? ~Či by ste ozaj na to nedbali, ~že srdce ďalej chce spievať? - ~ 1466 79 | zornica lieta si mladá ~v nedbalkách, to v mladom stíne, ~a milého 1467 192| kvety ľutuje ~a trávku mladú nedlávi; ~v ruke má veniec bieloružový, ~ 1468 158| žitia: ~Už veslom klope čln nedočkavý, ~mňa nech či k hrobu, či 1469 41 | odrieknuť, ~možno mi ruky nedostať, ~možno mi v diaľky žiaľne 1470 80 | nezvoní bitky pradedov, ~nehlási spev ten krivdy susedov, ~ 1471 101| 101 ~. ~Nehoden srdca, rozumu, hlasu, ~ni 1472 162| pokolenia zemeplazov? - ~Nehodná som ja za veci slávy ~aj 1473 51 | potom pri mne zastala, ~neišla slová hovoriť: ~Tvár moja 1474 3 | čo spieva krásy dejiny, ~nejali Lady rozmaríny, ~on ľúbi 1475 66 | jeho vzýva, ~útechu svoju v nejž si sníva, ~tú mu za kopy 1476 69 | nepokoja, ~sladkosť, ktorú žiaľ nekalí; ~tam zlato krásu nepreváži, ~ 1477 222| tôňu klamu? ~To osud môj nekáže mi: ~Víla! ty zostaň tam 1478 157| vernosti moja primrela ~v nekonečný jednoty ráz, ~môj život 1479 38 | nebojí, ~vulkánskych sa neľakne kúrov, ~nezľakne krvavej 1480 14 | krídlach sa nesie zlatých; ~neleť v kraje zemských detí, ~ 1481 54 | odpína, ~lebo vo hneve - neľúbi. ~. ~ 1482 41 | zhubiť: - ~nemožno mi ťa neľúbiť! - ~. ~ 1483 252| Ústa sa od úst milých nelúčia - ~náručie sa nepúšťa náručia - ~ 1484 60 | zabúri nad ňou lós divý, ~čo neľutuje anjela, ~strach ju objíme 1485 239| 239 ~. ~Nemárni slzy, družica moja! ~Nemuč 1486 282| Vy krásy, čo sa v časoch nemenia, ~buďteže túžbam nášho nadšenia ~ 1487 41 | žiaľne utieknuť, ~možno mi nemilým ostať, ~možno mi ústam smädom 1488 112| tajnýma okolo hodí, ~nôtiť si nemo prestane, ~trávou sa bujnou 1489 248| oboch srdce zahorí, ~a oba v nemom dive zastali, ~jakby čarovným 1490 134| šľachetných duší nádeje ~nemorí osudov zrada! ~. ~ 1491 288| Marína moja, dumnej nemoty, ~šumných piesní mojich 1492 200| už raz ľalia ~farbu ruží nemôž' chytiť: ~Líca moje sa nezabronejú ~ 1493 225| tajomná Víla, ~odpusť - nemôže tu ľudská sila ~prezrieť 1494 270| ti neviem ináče koriť, ~nemôžem inšie cítiť, hovoriť, ~len: 1495 8 | spánok sa kloní, ~ale večný nemretia syn ~z očí smrteľných spanie 1496 239| Nemárni slzy, družica moja! ~Nemuč srdce milé Bohu! ~Nebúr 1497 289| Ona spieva! To spev svetu nemý, ~hlas volajúci v Sahare; ~ 1498 94 | 94 ~. ~Chlape, nemýľ sa! ľúbosť má zraky ~bystrejšie 1499 101| času, ~kto v svetoch duší nenájde krásu, ~juž by zaľúbil v 1500 286| vysokom nebi ~súzvučných nenájdeš hlasov! - ~. ~