| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Andrej Sládkovic Marína IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Strophe
1501 143| Skýt, svety zožiera; ~čas, nenápelník, pomníky zváľa, ~čas prachu 1502 120| divé, katov života ~vždy nenávidím a haním: ~kde duše čisté 1503 161| slasti už okúsila, ~ale nenávisť si neskúsila, ~ktorá v divých 1504 246| severa, ~nikoho zbojník tu neoberá, ~tri ráz to znova zaznelo; ~ 1505 274| bohaté: ~Láska nebeská, tá neobjíma, ~lebo od srdca srdce prijíma ~ 1506 5 | Nie! keď ťa sláva tá neočarí, ~čo svitá z mojej Maríny 1507 103| Vstaň, milá! chvíľa čím neodbije, ~srdce sa naše bezpečne 1508 6 | Ohlasov týchto zvon neodkliaty ~zo slona tvorí komára, ~ 1509 161| dievčej útlosti ~osudov hrom neohluší? ~Tys' lásky slasti už okúsila, ~ 1510 36 | pekla síce zborí, ~ale nebo neotvorí. - ~. ~ 1511 245| sníva? ~Milý! či horou sa neozýva ~i tvoje i moje meno? ~. ~ 1512 277| 277 ~. ~Neplačte, perly sĺz nízkej zemi, ~ 1513 208| hnutia: ~Poď so mnou, milý! neplaz sa zemou, ~poď z týchto 1514 49 | slúžila, ~veky ma k zrade nepohli. - ~Skríknem: Bohyňa si 1515 96 | podlizač planý? ~Jej cnosť nepojme ani neraní: ~klam jeho pravdou 1516 185| nebeský v zemskom ohlase, ~je nepokoj duší svätý, ~je tá mohutnosť, 1517 69 | tu malí, ~pokoj večný bez nepokoja, ~sladkosť, ktorú žiaľ nekalí; ~ 1518 20 | povinná; ~za paniu teba nepostavila ~nad srdcom šumná Marína: ~ 1519 96 | Lež zdá sa mi tvoj hnev nepotrebný, ~nač sú večnosti hodiny? ~ 1520 216| objem tvoj verný, ~aby city nepovädli: ~Poď so mnou, milý! v tom 1521 110| čo teraz spieva srdce, nepovie, ~tajomstvá nechce previevať. ~. ~ 1522 107| majú, ~čo vo hmlách svojich nepoznajú ~rozdiel medzi zemou, nebom! ~ 1523 272| poľúbkov ~ľúbosť studená, nepravá? ~Nezávidí vám cukry holúbkov ~ 1524 214| potreby ~v podhronský svet neprebije ~a v driemot ľahkých pokojnom 1525 246| zaznelo; ~družice moje sa neprechodia, ~Víly sa v chvíľach týchto 1526 125| naplaší, ~ale, ver, nikdy on neprestraší ~nezvratnosť mojej vernosti! - ~. ~ 1527 69 | nekalí; ~tam zlato krásu nepreváži, ~tam slabosť srdce nerozdráždi, ~ 1528 34 | na ruže líci ~slzou lásky neprosí? - ~. ~ 1529 252| milých nelúčia - ~náručie sa nepúšťa náručia - ~hýbania tu žiadneho 1530 96 | Jej cnosť nepojme ani neraní: ~klam jeho pravdou je na 1531 129| klebeta? ~Asnáď kde citrón nerastie? ~Že len daktorí berlou 1532 179| je mŕtvo, bez citu ~a že nerosí slza pohnutia ~zem v tôňach 1533 197| slobode: - ~duch môj chrám ten nerozborí! - ~. ~ 1534 69 | nepreváži, ~tam slabosť srdce nerozdráždi, ~závisti tam jedy hynú; ~ 1535 98 | tvojim, ~myslím si večne, že nerozdvojím ~prah duše od duše prahu; ~ 1536 80 | duše jeho; ~zápasy bohov on nerozpráva, ~nie buk rytierstva starého; ~ 1537 270| ťažkých žiadosti reťazí: ~tu neskalený cit má pokoja, ~tu svätosť 1538 161| okúsila, ~ale nenávisť si neskúsila, ~ktorá v divých svetoch 1539 59 | klebeta, ~vidíš ju a nič neskúsiš, ~pekná jej duša ti je zastretá, ~ 1540 153| Prázdny božskosti Boha neslávi, ~a o ideách medveď mumlavý ~ 1541 189| večnosť poníži? ~Oj, svetov neslávna sláva! - ~. ~ 1542 61 | Ruží vädnúcich túženie? ~Neslýchals' nikdy o srnke milej ~v 1543 148| cit bez hlasu, ~vyšvihnúť nesmie sa nad zvyk času, ~vyznať 1544 269| akože by sme tento cítili ~nesmrteľných duší pokoj? - ~. ~ 1545 47 | skalám vrátila zraky, ~tu nesmrtného ducha - zázraky! ~v podobe 1546 173| životom len slávne vráta ~do nesmrtnosti otvára. ~. ~ 1547 219| človek s anjelom ~a duch nesmrtný so zemským telom ~a svet 1548 247| láskou rozpätým, ~sláva nesmrtných svieti jej z očí ~a s kľúčom 1549 35 | bránam svojim; ~a pred oči nespiacich citov, ~s podobou strašnou, 1550 237| pekná králica ~netancuje a nespieva, ~a tvárou sa jej z líca 1551 5 | 5 ~. ~Nespievaj potom krásy velebu, ~keď 1552 71 | hlase, ~ľúbeznej ľúbosť nespievam? - ~Keď spevy tieto by mlčali, ~ 1553 60 | anjela, ~strach ju objíme nespravodlivý, ~hneď by mu v rukách omdlela: ~ 1554 271| slávy ~v myšlienkach vašich nestáva! ~Načo anjelským prstom 1555 75 | pozláti, ~hneď sa zas v biely nestín zašatí, ~ohňov ni mrazov 1556 10 | 10 ~. ~Nestojte, nohy! choďte horami ~v 1557 186| hmly rozloží! ~Pekný to Nestor, čo večnosť mladú ~nedá 1558 290| krásy nás nútia ~a raj citov nesú nazmar: ~Nuž teda! - keď 1559 237| Ale Víl pekná králica ~netancuje a nespieva, ~a tvárou sa 1560 239| Nebúr tíšiny môjho pokoja, ~netráp sestry bez osohu! ~Na môj 1561 106| Vek náš je taká próza netrebná, ~že nič v ňom nemáš svätého; ~ 1562 75 | zašatí, ~ohňov ni mrazov netuší: ~Tu by, Marína, si uzrela, ~ 1563 179| nevoláva? ~Blesk či tam k tôni netúži? ~Aj tam sa trávka jaru 1564 16 | som svety, ~jak vy pre nič netúžila! - ~Ruža, tys' sa rosou 1565 248| odieva ~v toľko krás, nám neublíži. - ~Zázračná k milým samým 1566 144| poklad krás tvojich mi neuchytí ~Džengis hodín, vekov Batu! ~ 1567 100| žitia, ~pokiaľ ti časy moc neuchytia, ~hviezdu voľného nadšenia, ~ 1568 39 | pätou kvet, ~v duši divej sa neusadí ~citov nežných milostný 1569 40 | blažené života doby! ~Nie, neustúpi lásky sila ~lichotným sveta 1570 107| žijú mnohotvárnych, ~tí nevážia si krikov márnych, ~tých, 1571 278| samých sme videli: ~Ach, nevďačná to ľúbosť by bola, ~keby 1572 49 | mojich divom prejaté kosti ~nevdojak k prachu sa zohli. ~. ~ 1573 32 | mámivých kraja, ~chudák, nevediac cestu do raja, ~úsmešok 1574 219| od skaly, ~cesty pravej nevedomý: ~Tak je to, keď sa človek 1575 118| úlohu: ~„Dcéra krásoty! never tvárnosti, ~ktorú na seba 1576 148| zvyk času, ~vyznať musí, čo neverí; ~poslušnú dušu úbohej dcéry ~ 1577 104| Vstanú, závistnej diaľke neveria, ~kroky splašené rovno zameria ~ 1578 195| 195 ~. ~Kdeže si bola, nevesta moja? ~Biela tvár tvoja 1579 269| duší zmierenie ~srdcia naše neviazalo, ~spadli by putá naše milené, ~ 1580 21 | havranie vlasy, ~striebrom neviaž ich voľný let; ~Reťaz zlatá, 1581 77 | poľného maku ~na tých ústach nevidel rád? ~Jak by peknému nečaril 1582 130| boriť s osudom, ~strach nevie nazrieť za hroby, ~bázeň 1583 253| drieme, ~títo už vedia, čo my nevieme, ~im slnce nové vychodí; ~ 1584 19 | právo to dala? - ~A srdce: Nevieš, priateľka milá, ~že pani 1585 264| Družka! tu ľúbosť svieti nevinná, ~tu je nádeja zelená, ~ 1586 146| čas, ten divoch, slasti nevinnej ~raj z duše mladej vyženie: ~ 1587 121| 121 ~. ~Devu nevinnú jaksi zmútili ~slová tajného 1588 168| posadali, ~akoby nebom diaľ nevládali ~a novú by pili vládu: ~ 1589 246| Víly sa v chvíľach týchto nevodia, ~čos' inšie byť to muselo. ~. ~ 1590 179| nezahráva? ~Na svoju pekný vták nevoláva? ~Blesk či tam k tôni netúži? ~ 1591 153| mumlavý ~v zápaloch svätých nevraví; ~krása krásy sa len krásnym 1592 66 | slávnym svetom: ~Ale zákon ho nevyhnutný ~na žalár lósov tmavý, smutný ~ 1593 37 | drahá! - ale cherubíni ~nevyrvú z duše teba mi! ~A čo bys' 1594 200| nemôž' chytiť: ~Líca moje sa nezabronejú ~a ústa moje už nezaznejú - ~ 1595 132| dreva, mne všetko jedno: ~Nezábudka tá, čo na ňom svieti, ~so 1596 109| šušťať lístkami útlymi, ~a nezábudky tieto slúchali, ~fialky 1597 179| Či vetrík s lístím tam nezahráva? ~Na svoju pekný vták nevoláva? ~ 1598 35 | citov, ~s podobou strašnou, nezakrytou ~obrazy divé zastali: ~Vtom 1599 208| bolestí snemov ~tam, kde duše nezasmútia. ~. ~ 1600 266| pokladu, ~v ničom si dušu nezastav mladú, ~až slávu ducha rozvinieš: ~ 1601 272| ľúbosť studená, nepravá? ~Nezávidí vám cukry holúbkov ~nadzemskej 1602 200| nezabronejú ~a ústa moje už nezaznejú - ~hádam nikdy - citom lásky; - ~ 1603 281| až pokiaľ iskra ľúbosti ~nezblčí v plameň ľudstva šírosti, ~ 1604 166| zahynie, ~zato z nich žiadna nezblúdi zradne ~a jedna k druhej 1605 5 | Ba nie! keď anjel devy ~nezdúchne z teba zemskosti plevy, ~ 1606 240| 240 ~. ~Pohronská Víla nezdvihla oči, ~Víla pohronská len 1607 291| žili, ~a diamant v hrude nezhnije! ~ ~ 1608 122| pripojíš, ~tak rany svoje nikdy nezhojíš, ~zahynieš v búrkach boľastí! ~ 1609 140| telá, ~tým zväzok verný nezhubí: ~ale nešťastné vy, oči 1610 38 | deň, ~pokoj môj v hrobe nezhynie: ~No môžu strhnúť svet môj 1611 48 | anjela mení! ~a sám som ešte nezjednotený, ~či ju mám ľúbiť, či vzývať? - ~. ~ 1612 38 | vulkánskych sa neľakne kúrov, ~nezľakne krvavej zbroji, ~svedomie 1613 64 | najprvnejšej veľkosti, ~v čase nezmennom požívať: ~Radosť tú, večne 1614 120| v besnote svojej sa nezmilujú ~nad kvetom útlym mladosti.“ ~. ~ 1615 94 | ačpráve slepých ľúbosti mraky ~nezmizli ešte dohola: ~Teraz si sama 1616 16 | a noc som žila, ~jak vy neznala som svety, ~jak vy pre nič 1617 221| vyplň! - ~Vo svet neznámy s neznámou Vílou, ~bárs sladkohlasou, 1618 222| Žiale poznané za slasť neznámu ~dať a skutočnosť za tôňu 1619 19 | Ale vieš ty to, srdce neznané, ~že komu panej srdce je 1620 151| blaženstva krás, ~tam ovenčí ťa z nezvädlých kvetov ~rukou svätou pletený 1621 186| 186 ~. ~Nezverte, ľudia, tôňam letiacim ~ 1622 80 | rytierstva starého; ~hlas ten nezvoní bitky pradedov, ~nehlási 1623 40 | zem sa v priepasť skryla, ~nezvráti svet ľúbosti nám: ~Nie, 1624 281| náš vystaví, ~oltáre lásky nezvratné, ~z radostí svojich obete 1625 125| ver, nikdy on neprestraší ~nezvratnosť mojej vernosti! - ~. ~ 1626 40 | nám: ~Nie, nič mi zloba neškodila, ~keď teba, drahá, teba 1627 122| života časy ~so synom tisíc nešťastí?“ ~. ~ 1628 122| 122 ~. ~„Mraky nešťastia, čierňavy bojov ~nad milým 1629 96 | večnosti hodiny? ~Satan je taká nešťastná vláda, ~čo sama seba klame, 1630 217| svetom! ~Nejdeš v náruč nešťastnej ženy, ~ľúbosť nie ti je 1631 239| s Mojmírom bývali živí, ~nešťastní vždy a šťastliví: ~Nitra 1632 36 | je nádeja? Blesk mámivý, ~nešťastných dňov neverný syn, ~nepriateľ 1633 62 | sa radšej oproti žiaľu ~než proti kráse prehrešiť. ~. ~ 1634 73 | Jak mi je blaho nič, nič nežiadať, ~z objemu v objem naveky 1635 41 | púšťach zavierať, ~možno mi nežiť v živote, ~možno mi seba 1636 39 | divej sa neusadí ~citov nežných milostný svet: ~Ale ty, 1637 45 | století hladnom a sýtnom, ~ničím je svojim dolinám. ~Čas 1638 266| toho čerpaj pokladu, ~v ničom si dušu nezastav mladú, ~ 1639 271| zemské ohlasy, ~že v nebi niekto prstenky? ~Alabastrových 1640 246| to vetry búrne severa, ~nikoho zbojník tu neoberá, ~tri 1641 104| rovno zameria ~na brehy Nílu svätého. ~. ~ 1642 201| hronské na mňa volali, ~k nim som čo deň chodievala, ~ 1643 239| nešťastní vždy a šťastliví: ~Nitra sa triasla - my sme padali - ~ 1644 124| zastala ~jak socha Lady nitrianskej ~a dušu svoju ta si poslala ~ 1645 50 | tam už nebolo! ~Pohronské nivy sa usmievali ~očiam hladovým, 1646 206| nebešťanom ~povzniesť nezná nízke plemä: - ~Poď so mnou, milý, 1647 92 | ozýva, ~a krv takého planca nízkeho ~telesnosť hrubá rozrýva: ~ 1648 277| Neplačte, perly sĺz nízkej zemi, ~že svet ten váš lásky 1649 244| ľudského blaha ~v biedne nízkosti pohromy. - ~A ona: Ale ešte 1650 286| Pre podlosť ľudskú, pre nízku biedu, ~pre zmije plné kliatby 1651 280| blažení! ~Čo nás do krajov nízkych vyzýva? ~Veď rozdiel náš 1652 245| pohnú z obrovskej skaly ~k nížinám chalúp machnatých. ~Ale 1653 189| ktorých z pozemských svetov nížiny ~srdce k večnosti zahorí, ~ 1654 79 | vysokej Javorine? - ~Keď zora nočné oblieka šaty ~a tôňou zastrie 1655 25 | strane ~zápas s mračnami nočnými; ~už veštci z pántov kričia 1656 231| zrodil - ~tie valy postáv nocoblúdivých - ~hra vlasov zlatých - 1657 49 | Bohyňa si ty vernosti! - ~Nôh mojich divom prejaté kosti ~ 1658 93 | sklonia sa v panenskom studu, ~noha poslušná nabok odkročí, ~ 1659 28 | zveličenia ~sklá mi kto na nos pripína? - ~Sláva cheruba 1660 10 | rodina: ~Nuž stojte, kostí nosidlá! ~Ale ty, posol mladistvej 1661 111| 111 ~. ~Tak si len nôti tá moja drahá, ~a vetrík 1662 112| Zrakma tajnýma okolo hodí, ~nôtiť si nemo prestane, ~trávou 1663 63 | rozkošných zápalov! ~A tu zas v novej som pochybnosti, ~či sa 1664 168| nebom diaľ nevládali ~a novú by pili vládu: ~Pozri tam, 1665 192| prichádza a poletuje, ~ľahká jej nôžka kvety ľutuje ~a trávku mladú 1666 55 | oči hrkútate! ~Červenou nôžkou párik sa hladí, ~pyštek 1667 112| kývajú, ~počuješ? každá sa núka! ~Tŕň ju upichnúť každý 1668 290| prežiť velebné krásy nás nútia ~a raj citov nesú nazmar: ~ 1669 73 | drahú v peknej otčine, ~a obe v jednom objímať! ~. ~ 1670 167| rozmanitosť sa tiež rozložila ~v obec zázračnej šírosti; ~svätá 1671 286| S mŕtvymi mŕtvy nech sa oberá, ~to ľúbi život, čo žije. ~ 1672 281| nezvratné, ~z radostí svojich obete spraví, ~z túžob modlitby 1673 113| lásky svojej k ozdobe, ~k obeti vďačnej na otca hrobe, ~ 1674 150| ranou vlastnou sa znivočí: ~Obetuj sa len! - Veď v tom sa snuje ~ 1675 142| ktorí bedujú? ~Sebca, čo sa obetuje? - ~Na moc ľúbosti tak si 1676 76 | nich, z ktorej sa napiť? ~Z obidvoch! - závisť musí ťa lapiť, ~ 1677 169| dvoch je krások mizerný, ~obidvom poklady nosí: ~Vernejšie 1678 73 | 73 ~. ~Chcel bych vás objať, kraje rodiny! ~náručie 1679 73 | blaho nič, nič nežiadať, ~z objemu v objem naveky padať, ~troch 1680 175| Drobné kvapčičky sa objímajú, ~snežné iskričky bleskmi 1681 239| vraha rúbali, ~ľavou srdcia objímali! ~. ~ 1682 209| tieň jaskyne tichamilovný ~objímava Živu mladú; ~družice moje 1683 3 | rodáci mojej duše, krajiny! ~objímte obraz mojej Maríny ~ľúbosťou 1684 4 | tam v rozváľaných nebom oblakoch, ~tam ti znie v Záboja spevoch, ~ 1685 7 | 7 ~. ~Z oblakov? Z veže zvoní hodina: ~Čo 1686 200| tebou ľudsky cítiť, ~ale obledlá už raz ľalia ~farbu ruží 1687 263| mizernej! - ~Nebeské farby duší obleky. - ~Ale, druh môj! svet 1688 284| Mesiády? ~Či prózu v báseň obliekaš? - ~Oj, necháš ty to bardom 1689 265| zasľúbiš, ~či vied ťa zajme obloha, ~či národu svojmu zasvätíš, ~ 1690 25 | s zorením zlatým ~do jej obloka zastala! ~. ~ 1691 205| a z diamantových mojich oblokov ~dívam sa do tých strieborných 1692 26 | zjavilo? ~To dievča proti obloku zočím, ~kde pekné údy zložilo: ~ 1693 13 | večernej čerstvoty, ~blízke obloky dnu ich volajú ~do devy 1694 175| zimný v tom svojom jasne ~s obľubou tajnou uzerá: - ~tak ľahko 1695 93 | odkročí, ~vidiac líškavú obludu: ~Oko to, v letku na tvár 1696 127| Strhnúť ti špatnú larvu obludy ~a vrátiť ľudskú podobu ~ 1697 26 | záhyboch beží ~šata jak obnovec biela: ~a nad ňou vidím, 1698 169| 169 ~. ~Vodný ty obor! aby ťa z Ríma ~bohyňa lásky 1699 47 | ducha - zázraky! ~v podobe obra zazrela. ~. ~ 1700 126| mocnejší vládne svojou obranou ~nad panenskými prsami! - ~ 1701 199| svoje; ~a vábnosť devy zas obrátila ~k sebe zrakov mužských 1702 25 | tam stanem, zrak na východ obrátim - ~Ah, čo? príroda s zorením 1703 86 | 86 ~. ~Ty si obratnú ruku, predrahá, ~jak strela 1704 88 | súdila ~z mŕtvych povstania obrazom! ~. ~ 1705 283| brehy Visly, Otavy, ~vy Obrohory, vitajte! ~I vy, rovníka 1706 282| buďteže túžbam nášho nadšenia ~obromohutné podpory! ~. ~ 1707 95 | osnova, ~jej cnosti - cnosti obrovské! - ~Slepý ku zlatu slnce 1708 245| 245 ~. ~Kroky sa pohnú z obrovskej skaly ~k nížinám chalúp 1709 29 | dve z týchto vlákien ústa obsadli, ~dvoje z nich k hrdlu zletelo: ~ 1710 28 | Sláva cheruba tak ju obstala, ~že sa po tvári rozoznať 1711 12 | scendžali, ~dolinu tichosť obstála, ~svetlá nebeské hrať sa 1712 44 | masy nabrala - ~ako balvany obstali; ~a hrôzy tých skál s ich 1713 285| tu syn povďačný matku obstarnú, ~tu zemko zemka bozkáva, ~ 1714 90 | súži, ~hnev aj s zločincom obstojí: ~Nech ale kričí svet v 1715 151| zmení, ~pekný duch hrudou tu obťažený ~v priezračný tieň sa zahalí; ~ 1716 129| A či nevinnosť v oheň obutá? - ~Láske je bieda chiméra! - ~. ~ 1717 134| láska nové dáva zákony, ~obyčaj mŕtva že padá: ~Nech chýr 1718 174| koleje. - ~Na snežné jedle obzri sa, milá! ~Pod bielosť tam 1719 259| Ešte sa, drahá, na svet obzrime, ~ľúbosti našej hospodu, ~ 1720 22 | očí; ~ty studený granát, ochladzuj tie hnevy, ~čo proti mne 1721 96 | ty máš, cherub velebný, ~ochranca mojej Maríny! ~Lež zdá sa 1722 193| pamiatky sladké objíma. ~Blýska očima na krásy Víly, ~bo v tých 1723 57 | azda mojej drahej peknosti ~odbleskom akýms' byť majú? ~Maliaru 1724 51 | a kŕdeľ sa mi pekných odcloní ~rafaelovských obrazov! ~. ~ 1725 126| Ja som sa jemu večne oddala, ~prísaha srdcia naše zviazala, ~ 1726 118| moja dievčina, ~ostatne oddaná Bohu, ~a dvojjazyčník krotký 1727 31 | riadky stáli ~vláskov v odeve smútkovom. - ~Čože tie smútia? 1728 229| zlaté na slobode, ~a ich odevy z tenkého plátna, ~bieleného 1729 52 | 52 ~. ~Odhalím prvý. Kde nápis? Žiadny! ~ 1730 45 | svätým ~Sitno sa stane hradom odkliatym ~a meno v „Nebo“ premení! ~. ~ 1731 93 | studu, ~noha poslušná nabok odkročí, ~vidiac líškavú obludu: ~ 1732 59 | milenky ~dušiam úprimným odkryje. ~. ~ 1733 133| milá, ~spod ruže bielej s' odkryla, ~vernosti vraha ním s' 1734 111| života. - ~Blýskavú kupku ona odloží ~v paseke hustej, v zakvitlom 1735 210| narieka ona ~od pŕs tvojich odlúčená; ~a ten môj ohlas brehmi 1736 93 | prsteň hodí, ~takto jej slová odmení: ~. ~ 1737 127| podobu ~chcela bych, čo by v odmenu Čudi ~žiadali moju porobu; ~ 1738 46 | severné vetry večne doň dujú, ~odniesť ho na juh sa usilujú; ~viera 1739 223| buch, ~od slovenských sa odoberiem hôr, ~tak pozná tam ťa ducha 1740 46 | krivooký ~Sitnu česť jeho odobral, ~vrch neďaleký, bárs aj 1741 115| zachováte, ~zradkyňa, ktorá odpadne! ~Ten smutne zhynie, kto 1742 54 | strašnejšie hrôzy v hneve odpína, ~lebo vo hneve - neľúbi. ~. ~ 1743 177| druha sa dívaš? ~počkaj, odplatím ja ti to dvojne, ~keď sa 1744 198| kolibkou tiché sklepenie, ~tam odpočinie moje túženie ~v hrobe spiacej 1745 164| biedy, ~nad zemských bôľov odporné jedy ~na krídlach lásky 1746 148| dcéry ~s chlapom cudzím, ba odporným zverí ~studený prsteň materi. - ~. ~ 1747 282| spevov! ~Hromov sa traste, odpory! - ~Vy krásy, čo sa v časoch 1748 240| tak Dobroslava, ~lež odpovede inšej nedáva, ~len to: „ 1749 224| ten zákon vernosti mojej! ~Odpustiť svetu jeho hriech, ~že skazil 1750 123| 123 ~. ~„Odriekni sa ho! povedz len slovo, ~ 1751 41 | Možno mi tvojich úst sa odrieknuť, ~možno mi ruky nedostať, ~ 1752 276| hlas, ~že i ostatné mraky odroní ~z duchov ľudských všemožný 1753 120| napadne psota, ~jej jedy mocne odstránim: ~Nežiadam žiadnu zlatú 1754 119| leží ~pred duchom mojím odstretá, ~cez ňadier tvojich pätoro 1755 53 | 53 ~. ~Preč! odstriem druhý. - Oj, si velebný, ~ 1756 9 | Tajdite, noci! svet mi odstrite, ~svet môj jasný haní mraky! ~ 1757 220| prsov šuhaja ~jak ranná hmla odstupuje, ~do zasvätencov jasného 1758 160| myseľ hrdú, dušu mladú: ~Odviaž ten člnok! spolu sadnime, ~ 1759 4 | čudesá, ~na ňu sa s bradou odvislou díva ~rab z divých brehov 1760 217| zrakom blesku naň - tvár odvrátila, ~„zbohom!“ - a zmizla v 1761 289| naveky, ~na dne duše mi odšumí. ~. ~ 1762 6 | 6 ~. ~Ohlasov týchto zvon neodkliaty ~ 1763 251| diaľkach odzneli - ~uši ohluchli, ústa znemeli - ~tá zmizla 1764 281| prosbách budeme. ~Potom, keď v ohni tom zemskosť zhorí ~a svet 1765 175| nie mráz? - ~Kollár ju „ohňom chladným“ menuje. ~Aj v 1766 56 | to je Petra svätyňa ~v ohradách rimanskej slávy, ~velikosť 1767 178| tie našej vlasti Sahary ~ohreje láska, krása ožiari? - ~ 1768 89 | tvojich ruža líc sa rozvila, ~ohriata plameňom svätým; ~ako si 1769 66 | žalár lósov tmavý, smutný ~ohromným putom prikoval; ~a tú, ktorú 1770 138| láske kvety ľúbosti ~len na okamih posiela? - ~Je to tá vernosť? 1771 259| na zem jeho spomnime ~pri okamihu rozchodu: ~Na jej sme prsiach 1772 114| krásnych krásu vystaviť, ~v okamžení sa jednom osláviť ~a padnúť 1773 146| krásy devinej ~slávy má len okamženie, ~že čas, ten divoch, slasti 1774 59 | ti je zastretá, ~sám seba oklamať musíš. ~Každé jej slovo 1775 13 | nebies čalúnov ~cez biele okna záclony: ~Vtom pekné údy 1776 31 | vylíhať vidia ~najkrajším okolím tela? - ~Ach, nie! Radosti 1777 56 | najväčším posvätným stolom, ~okom letiaca k nebeským pólom, ~ 1778 96 | vláda, ~čo sama seba klame, okráda ~v zlomysli z neba vyhnanej: ~ 1779 136| vencami z kvetín vašich okrášli ~a s každou zorou pozdraví: ~ 1780 5 | zemskosti plevy, ~čo vzývaš nad okruch chleba! - ~Nie! keď ťa sláva 1781 18 | priestrannej svetlici, ~okrúhlej dlane prsty zastreli ~ružovú 1782 228| jedliny roj sa vyvalí ~na okrúhlinu tľapkavej skaly ~zázračno-spanilých 1783 161| neohluší? ~Tys' lásky slasti už okúsila, ~ale nenávisť si neskúsila, ~ 1784 76 | túžba napadá ~a zmysel každý okúsiť žiada ~sperlené zraky milenky. ~. ~ 1785 287| aby vlasť moja milá ~v Olymp sa kýsi zmenila, ~ni aby 1786 60 | nespravodlivý, ~hneď by mu v rukách omdlela: ~No tu na svoju skríkne 1787 216| svitaní ~vítať s tebou deň omladlý! - ~. ~ 1788 196| ktorý raj mi kedys' tvoril; ~onemiem, ešte raz prehovorím, ~chrám 1789 251| tá zmizla a - zmizli oni. - ~. ~ 1790 98 | tvojich bije, ~lebo tam ono ľúbosťou žije, ~tam hľadá 1791 197| strakavé Hole ~dva ráz za ním opakujú: ~a od severu dolinou dole ~ 1792 176| očí - tu úst rubíny, ~tu opál z čela mojej Maríny, ~tu 1793 241| cez ktoré k veľkej nebies opery ~hlasy božské nás uchytia. - ~. ~ 1794 171| ja vediem smutné žaloby, ~oplakal by ich sto razy. ~Čo som 1795 275| Večnosť mi svoju strhla oponu, ~duch ku vlastnému vzlietol 1796 9 | zákony, ~a nad prírody mŕtvej opony ~vzlietlo duše mojej oko! - ~. ~ 1797 62 | malú, ~že chcem sa radšej oproti žiaľu ~než proti kráse prehrešiť. ~. ~ 1798 63 | V každom milého žitia orgánu ~tisíc radostí lietajú. ~ 1799 261| dávajú? ~Či to dôstojné organy práve ~nebies Hospodinu 1800 157| zvona, ~v krajoch zazvoní Orióna ~harmónia našich duší. ~. ~ 1801 180| brehov výsosti ~silou sa orla vyhodí: ~Z Ázie brehov na 1802 275| vlastnému vzlietol zákonu ~orličím letom slobody: ~Vyviedla 1803 74 | tie snehové Hole ~vraných orlov kŕdeľ zlietne, ~a preletujúc 1804 2 | čarovné tóny: ~tak tá mne os, zenit, kolej! ~. ~ 1805 283| vitajte! ~I vy, rovníka pusté osady, ~i vy, dvoch pólov gigantské 1806 198| kolibu malú ~a v nej uložím osiralú ~dušu vo snov ľahkých vienky: ~ 1807 70 | nazývať! - ~Tu ľúbosť pozná oslávená, ~pocíti sladko, čo znamená ~ 1808 153| výšavy, ~sláva len slávnych oslávi. ~. ~ 1809 114| vystaviť, ~v okamžení sa jednom osláviť ~a padnúť v svetov premeny. - ~. ~ 1810 121| nevernosť pripusť do duši, ~oslepí láska ťa aj ohluší!“ ~a 1811 133| vernosti vraha ním s' oslepila, ~zrada sa lásky zdesila! - ~ 1812 58 | svätosť veľká zasvieti - ~oslepneš pred ňou, potvora! ~Ale 1813 95 | Jej krása tisíc krás je osnova, ~jej cnosti - cnosti obrovské! - ~ 1814 131| hrobov, ~osoby milé jednou osobou: ~láska smrť žitím zabije! - ~. ~ 1815 131| Hrob všetkých hrobov, ~osoby milé jednou osobou: ~láska 1816 117| Indián pod Sitnom blúdi? ~Či osoh nosí, či škodu? - ~. ~ 1817 239| pokoja, ~netráp sestry bez osohu! ~Na môj že osud spomeň 1818 216| sa v hviezdne brody ~a na ospalé hľadieť doliny ~a zhovor 1819 102| stvrdila: ~tak čože sokom ostalo? - ~. ~ 1820 161| divých svetoch brojí. ~Tak ostaň, milá, v tichom pokoji, ~ 1821 41 | utieknuť, ~možno mi nemilým ostať, ~možno mi ústam smädom 1822 118| má srdce moja dievčina, ~ostatne oddaná Bohu, ~a dvojjazyčník 1823 276| zbožných Cherubov hlas, ~že i ostatné mraky odroní ~z duchov ľudských 1824 9 | jasný haní mraky! ~Slzu ostatnú bárs vycedíte, ~slepé ste 1825 144| Batu! ~A keď raz dychom ostatným zdýmam, ~skelet tvoj ešte 1826 22 | Ihla, zostaň pamiatka milá ~ostrej lásky, čo ma ranila; ~reťaz, 1827 204| domov môj? Od Baby-Holi ~k ostrihomským vrátam Hrona. ~Znáš kraj 1828 148| poľným kvietím uteká, ~krahne ostrím divých mrazov; ~ľúbosť devina 1829 61 | nikdy o srnke milej ~v ostrých pazúroch orlice divej, ~ 1830 162| žiť, aj umierať? - Chlap ostýchavý, ~v člne ty choď, ja viem 1831 130| bojí sa slabosť boriť s osudom, ~strach nevie nazrieť za 1832 120| slepej ľúbosti! - ~Strašné osudu víchrice dujú, - ~v besnote 1833 155| 155 ~. ~Osudy moje kryjú čierňavy, ~svet 1834 24 | zas svetlo rannej zory ~osvieti tvár tú nebeskú, ~ja tam 1835 283| vitajte, brehy Visly, Otavy, ~vy Obrohory, vitajte! ~ 1836 268| len klebeta ~a trojjednota otázka; ~tys' im to skutkom už 1837 155| Paroma: ~mne je tá pravda v otázky. ~. ~ 1838 113| ozdobe, ~k obeti vďačnej na otca hrobe, ~do vencov krásnych 1839 105| čierny: ~tys' mati útla, ja otčim verný, ~svet Herod, ľúbosť 1840 98 | ľúbosťou žije, ~tam hľadá otčinu drahú. ~. ~ 1841 31 | plakali ~kvety na hrobe otcovom: ~tak pod jej čelom dva 1842 67 | uzavrená, ~milými svojimi otočená, ~nebudíš sa z mladistvých 1843 143| paláce kráľa, ~čas kvety milé otrávi, ~čas hviezdy zráňa, more 1844 217| hlavu, ~akobys' vypil horkú otravu ~v rečí mojich sladkom toku! - ~ 1845 39 | podať duši vernej ~naplnený otravy čiernej ~rozlúčenia strašný 1846 202| šaty tieto, hodváby biele, ~otriasli farby svoje veselé, ~čelo 1847 215| keď spia prírody slabí otroci, ~ja by blúdiť s tebou chcela! ~. ~ 1848 173| keď veľkosť sa rodí; ~z otroctva kvitne sloboda: ~Zúfal by 1849 106| sotva oblieka, ~krása v otroctve potrieb narieka ~a vernosť 1850 114| slobode zhnili? ~Slávne otroctvo prijmite. ~Že krása vaša 1851 127| temnici diabla narieka, ~čo sa otroctvom nadýma; ~lež to je právo 1852 130| zúfalec nezná večné nádeje, ~otrok sa ľaká ručnej poroby, ~ 1853 22 | sňala, ~keď slobodu svoju otrokovi dala! - ~. ~ 1854 119| svoje, právo ku blahu, ~otroku svojmu a svojmu vrahu ~v 1855 181| Len tvoje, milý, prsia otvorím, ~a tu sa dušou celou zanorím ~ 1856 51 | vzývala, ~ruka šla knihu otvoriť. - ~Čo je to? Či al-korán 1857 241| zahmlia život nášho žitia: ~To ouvertúry vyšších dňov viery, ~cez 1858 151| sú blaženstva krás, ~tam ovenčí ťa z nezvädlých kvetov ~ 1859 171| mladých duší nadšená vláda ~ovocie z kvetu vyvodí. - ~. ~ 1860 110| už ste ustali? ~Či by ste ozaj na to nedbali, ~že srdce 1861 90 | slúži, ~hnev závisť mečom ozbrojí, ~hnev náruživé aj duše 1862 113| abych vás lásky svojej k ozdobe, ~k obeti vďačnej na otca 1863 44 | dolinám vraví: ~Výšavu túto ozrutné bralá - ~kto zná, kde moc 1864 102| zjavne vedeli, ~čo sa srdcami ozvalo: ~Dušu mi dala, ruku sľúbila, ~ 1865 211| Víla-Marína; ~tiché sa vzdychy tam ozývajú, ~jeden za druhým preč ubiehajú ~ 1866 110| odzneli, ~ešte sa hlasy kies' ozývali, ~akoby diaľ spievať chceli. ~ 1867 178| Sahary ~ohreje láska, krása ožiari? - ~Oj, má tu láska tiež 1868 253| pravdivý, ~tú mŕtva láska ožila; ~tu v snách smrteľných 1869 149| druh jej umrie, ako môž' ožiť? ~Ach, pre devy cnosť poľa 1870 172| ten večer, pamätáš, moja? ~Ožltlé lístky šumno leteli ~na 1871 100| nadšenia, ~z ktorej by svätý pablesk jediný ~cez všetky tvojho 1872 160| ten člnok! spolu sadnime, ~padajme spolu, aj spolu žime, ~jedno 1873 73 | z objemu v objem naveky padať, ~troch nebies slasti prijímať! ~ 1874 172| moc lístkov spustí ~a v páde lístkov divo zašustí: ~šťastný, 1875 224| spravil posmech? - ~Nie, ty si padla v žitia biede ~a pomstiť 1876 170| povstáva, ~tisíc ich od zimy padlo. ~Môj, či počuješ? Hrdlička 1877 240| jej spína, ~keď na svet padlý sa rozpomína ~a keď váži 1878 225| učila ho slovenská mať! ~Keď padnem i ja v galibách sveta, ~ 1879 291| padajú hviezdy, aj my padneme, ~vädnú tie kvety, aj my 1880 114| okamžení sa jednom osláviť ~a padnúť v svetov premeny. - ~. ~ 1881 119| odstretá, ~cez ňadier tvojich pätoro mreží ~zrak môj mohutný 1882 39 | pokojne hľadí ~na rozmliaždený pätou kvet, ~v duši divej sa neusadí ~ 1883 79 | oblieka šaty ~a tôňou zastrie palác svoj zlatý, ~zrakom smrteľných 1884 143| zváľa, ~čas prachu poddá paláce kráľa, ~čas kvety milé otrávi, ~ 1885 156| tým väčšmi blesk jej ma páli, ~tým mohutnejšie túžby 1886 154| požiare ~od srdca k ústam pálila; ~tým striel podobu na seba 1887 116| zverila, ~sama si sebe v pamäť vodila, ~komus' tie vence 1888 258| mojich predmet! ~Zbohom, pamätaj, že máš sľúbený ~duchom 1889 176| hlavy! - ~Kto takú vraždu pamätal? - ~Tu diamant očí - tu 1890 37 | Vytrhni obraz môj z pamäti, ~zdus každé ľúbosti hnutie, ~ 1891 252| steny - ~tichosť jej pani, pán pokoj; ~mach mladý s dlážkou 1892 27 | sladký ~dívať sa na tvár panenskej matky, ~keď dýcha si v snách 1893 93 | hviezdne oči ~sklonia sa v panenskom studu, ~noha poslušná nabok 1894 287| pozemských, ~velebné chyby citov panenských ~možno aj ľúbiť, aj vzývať! - ~. ~ 1895 126| vládne svojou obranou ~nad panenskými prsami! - ~Ja som sa jemu 1896 20 | Priateľstvo tys' mi povinná; ~za paniu teba nepostavila ~nad srdcom 1897 113| vás prísnych, pichľavých pánov ~a vetrov divých, kvetín 1898 149| cnosť poľa niet! ~Služba jej panstvo, pokora hrozba, ~zbraň jej 1899 25 | mračnami nočnými; ~už veštci z pántov kričia o ráne ~hrdlami aj 1900 252| zrastený - ~milý, milá! to paplón tvoj! - ~Ústa sa od úst 1901 46 | bárs aj vysoký, ~meno „Paradís“ vyžobral: ~No na vrch tento, 1902 154| Jedným sa ľúbosť v holúbkov páre ~lebo v hrdličkách zjavila; ~ 1903 55 | hrkútate! ~Červenou nôžkou párik sa hladí, ~pyštek sa druhým 1904 155| kto ďalej býva vraj od Paroma: ~mne je tá pravda v otázky. ~. ~ 1905 4 | Canovy, ~tam blýska z hrsti Paromovi, ~tam búri v morských výlevoch! ~. ~ 1906 147| bledý tieň zalieva tvár, ~že partu mladú strhnú hodiny ~a svadba 1907 30 | lebo jak šarvanci, keď pásajú voly, ~za letačkou jastria 1908 111| Blýskavú kupku ona odloží ~v paseke hustej, v zakvitlom hloží, ~ 1909 190| jelšín jarých hája; ~a ako pastier čujný sa schytí, ~keď hlas 1910 215| spiežový ~driemajúcemu znak pastierovi - ~lúkmi chodí Víla biela: ~ 1911 165| jak sa pod Sitnom jahnence pasú ~vôkol bystrého pastiera. - ~ 1912 29 | 29 ~. ~Pavučinky sa štyri vykradli ~spod 1913 61 | o srnke milej ~v ostrých pazúroch orlice divej, ~keď v tichých 1914 112| bôle ich hojí ~jej dobrá, pečlivá ruka. ~. ~ 1915 284| spievaš? ~Faustov divých pekelný svet? ~Či achillovské hnevy 1916 131| 131 ~. ~A čím vie peklo zdarnejšie hroziť, ~ako 1917 77 | ústach nevidel rád? ~Jak by peknému nečaril zraku ~pod rtom 1918 181| Kordillerách svet lásky! ~Po peknom našom tatranskom kraji ~ 1919 57 | znamenajú? ~Či azda mojej drahej peknosti ~odbleskom akýms' byť majú? ~ 1920 1 | túžby po kráse ~spievam peknotou nadšený, ~a v tomto duše 1921 151| 151 ~. ~Peknoty tvoje vzlietnu do svetov, ~ 1922 52 | pekný mier čela, ~zornicou peknou tichosť vyzrela - ~Ona? - 1923 147| starostí hrudnatý svet ~zahace peknú prázdnotu duší ~a búra hrubých 1924 140| sa delí; ~šťastný, kto s pekným srdcom spriatelí ~aj med 1925 222| milenka hlasom človečím pela, ~Siréna tá divno spieva: ~ 1926 121| a v srdci jeho radosť peleší, ~radosť satanskej zábavy. ~„ 1927 218| Zašplechli vody a z bielej peny ~„Poď so mnou, milý!“ len 1928 128| tvojho blaha? ~Východných perál hromady? ~Hrozien Madeiry 1929 30 | driemalo ~na mäkkých ruky perinách - ~po líca toho ružovom 1930 91 | Anjel dobroty, neviny! ~Perla ľúbosti a Lade rovná! ~Môj 1931 85 | svetom diamanty rozosiali, ~perlami zastreli kvety; ~a s pompou 1932 208| blesku na Hrone tlieť? ~Perlový člnok - ryba letiaca - ~ 1933 113| tŕňovej psoty ~v slzách perlových prosíte? ~Ja som vás prísnych, 1934 103| duša matky hrôzy pocíti, ~perlu života svojho uchytí, ~tajdú: 1935 277| 277 ~. ~Neplačte, perly sĺz nízkej zemi, ~že svet 1936 128| Madeiry prevzácna vlaha? ~Či peruánske poklady? ~Hodvábnych postieľ 1937 56 | Potom? - Ach, to je Petra svätyňa ~v ohradách rimanskej 1938 251| 251 ~. ~A milenci sa pevno objali, ~krem lásky nič 1939 6 | hlasov mohutných ohlas až piaty, ~žobrák na prahu mocnára! ~ 1940 113| prosíte? ~Ja som vás prísnych, pichľavých pánov ~a vetrov divých, 1941 286| smetiskách Tatier umiera, ~to pieseň tvoja ukryje? - ~S mŕtvymi 1942 152| Dobre máš! veď tie moje piesenky ~sú proti krásam mojej milenky ~ 1943 288| tri večné spieval životy, ~piesni mojej skončenia niet! ~Ako 1944 288| dumnej nemoty, ~šumných piesní mojich predmet! ~Čo bych 1945 267| jeden med z jednej čaše píjali ~a dvaja jedno ľúbili. ~. ~ 1946 201| tvár, ~jeden som s tebou tu píjavala ~blažeností útlych pohár: ~ 1947 128| odieva, ~láska lásku je aj pije! - ~. ~ 1948 168| diaľ nevládali ~a novú by pili vládu: ~Pozri tam, drahá, 1949 207| hladiny dvoria, ~útechu mi pilno stroja! ~Poď so mnou, milý - 1950 285| 285 ~. ~Ktože by u nás písal satiry? ~Kto by u nás prózu 1951 261| nariekanie, ~byť sa to nezdá píšťal hučanie, ~nie to strún hladených 1952 148| 148 ~. ~Duch devy plače, horko narieka ~nad ľúbosti 1953 17 | láska času slúži; ~preto plačem, že zem táto ~túži len - 1954 144| 144 ~. ~Ty plačeš, krásna? - Čo bys' smútila? ~ 1955 225| Uvrznúť svetu, syn strachu plachý? ~Víťazstvo mu bez boja 1956 277| posteľ bolestí! - ~Tak teda plačte, veď sem lietajú ~slzy, 1957 31 | Jak by siroty v žiaľoch plakali ~kvety na hrobe otcovom: ~ 1958 36 | srdci aj hrob si vyryje, ~v plameni vlastnom potom zhorí - ~ 1959 154| hrdličkách zjavila; ~druhým v plamennom citov požiare ~od srdca 1960 213| blahý, ~v ten tam hviezdnych plameňov svet; ~zemskej ťažoby Víly 1961 92 | pustá ozýva, ~a krv takého planca nízkeho ~telesnosť hrubá 1962 166| zráta tie milióny? - ~Čo planét nový, to nová sláva! - ~ 1963 282| moja! ~Vyhnite z cesty, planéty! ~Ľúbosť do boja volá, do 1964 96 | Čo jej uškodí podlizač planý? ~Jej cnosť nepojme ani 1965 229| a ich odevy z tenkého plátna, ~bieleného v hronskom brode; ~ 1966 76 | závisť musí ťa lapiť, ~vidiac plávanie žubrienky: ~Tak mňa dvojaká 1967 162| v člne ty choď, ja viem plávať! - ~Azda tie ruky, čo vziať 1968 206| nebešťanom ~povzniesť nezná nízke plemä: - ~Poď so mnou, milý, lebo 1969 231| strašlivá sláva - ~výskot, čo ples devíc zrodil - ~tie valy 1970 151| nezvädlých kvetov ~rukou svätou pletený pás: ~Tam tvoja krása v 1971 5 | nezdúchne z teba zemskosti plevy, ~čo vzývaš nad okruch chleba! - ~ 1972 232| roznáša búra ~kol hrdla, pliec, stranou líca: ~a v ich 1973 201| týchto ma vídavala ~s tebou plná mesiaca tvár, ~jeden som 1974 63 | chcela svety objímať, ~plnás' rozkošných zápalov! ~A 1975 220| vriaceho, mladého vína ~plný - temnica sily - sud! ~a 1976 215| 215 ~. ~Keď lampa noci plným sa svetlom ~ponad Pohronie 1977 173| večnej jednote, ~premeny plodia sladkosť v živote, ~umrieť 1978 111| hloží, ~a zas sa vzdiali od plota. ~. ~ 1979 160| chladu, ~tak rozlúčenia ohlas pobúril ~myseľ hrdú, dušu mladú: ~ 1980 151| dostanú ~vzývania miesto pochvaly. - ~. ~ 1981 220| 220 ~. ~Ale pochybnosť z prsov šuhaja ~jak ranná 1982 63 | zápalov! ~A tu zas v novej som pochybnosti, ~či sa mám tešiť z tvojich 1983 212| Víly, ~ňadier, ktoré už raz pocítili, ~že ľúbosť ich svet cudzí 1984 73 | ňadrách Maríny ~objatie vaše pocítiť! ~Jak mi je blaho nič, nič 1985 177| zmätok druha sa dívaš? ~počkaj, odplatím ja ti to dvojne, ~ 1986 7 | smutný? ~Čo zvoní? Či k poctám Hospodina? ~Čo zvoní? Požiar 1987 114| zapadne, ~prach jeho bude poctený! ~To osud krásnych krásu 1988 210| ohlas brehmi zatriasa, ~počujú ľudia, blednú, divia sa; - ~ 1989 61 | 61 ~. ~Počul si tiché vtáčka vzdychanie? ~ 1990 268| 268 ~. ~Počulas', drahá, od múdrych sveta: ~ 1991 283| Ruky nám, duše drahé, podajte! ~Svet náš, svet váš zas 1992 39 | spálenú tvár? ~Mohla bys' podať duši vernej ~naplnený otravy 1993 162| zarehcú - ~pozde - budeš mi podávať! - ~. ~ 1994 143| pomníky zváľa, ~čas prachu poddá paláce kráľa, ~čas kvety 1995 250| šťastní, prešťastní, čo jak poddaní ~zákonom svätým slúžili! - ~ 1996 50 | hľadali, ~kde sa bohyňa podela? - ~Vtom sa zas ona dôstojne 1997 214| sveta, ten vresk potreby ~v podhronský svet neprebije ~a v driemot 1998 269| porobu túto ~dvojjednoty podivný stroj. - ~A keby to nie, 1999 93 | Oko to, v letku na tvár podlahy, ~padne na prsteň vernosti 2000 90 | 90 ~. ~Hnev pomste podlej začasto slúži, ~hnev závisť