| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Andrej Sládkovic Marína IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Strophe
2001 189| mocou, ~ale pod hluchou podlosti nocou ~vrstovník jeho zostáva: ~ 2002 12 | mohutný hrmot zastavil ~podlostí ľudských rozbroja. ~Ale 2003 58 | Hrdá je ona. Holomok podlý, ~beda ti v krásnej blízkosti! ~ 2004 217| chlapec zmámený ~žitia svojho podlým svetom! ~Nejdeš v náruč 2005 255| blesk nový dostali. - ~Tak poďme, drahá, v nové životy, ~ 2006 231| ten šum stromov - ~tá podnebeská Hole výšava - ~tých ohňov 2007 217| ženy, ~ľúbosť nie ti je podnetom! ~Mlčíš a kloníš na prsia 2008 35 | oči nespiacich citov, ~s podobou strašnou, nezakrytou ~obrazy 2009 186| po kvetoch svojej jarnej podoby ~ako mrazné hmly rozloží! ~ 2010 245| pastiera, ~tak útlosť devy sa podpiera ~na silné druha rameno. - ~ 2011 282| nášho nadšenia ~obromohutné podpory! ~. ~ 2012 286| hnilých rabov, mamľasov, ~pre podrobnosti zemskej potreby, ~v horiacej 2013 275| slobody: ~Vyviedla ľúbosť podstatu moju ~cez búre sveta až 2014 290| obrazy divné ~nad večnosťami podstaty, ~a moci sveta bujné, záživné ~ 2015 95 | namáhaš? veď tvoje slová ~sú podvrštence bláznovské! ~Jej krása tisíc 2016 45 | peklom, či sitnom ~bludným pohanským rodinám, ~teraz, v století 2017 207| kúpavam, ~každá vlnka ma pohladí, ~na breh ma nosí k zeleným 2018 168| moci mora ~v jednom vidíme pohľadu. ~. ~ 2019 179| bez citu ~a že nerosí slza pohnutia ~zem v tôňach vekov ukrytú. ~ 2020 62 | žialeniem, ~tak dvojná vo mne pohnutosť; ~a odpusť, jestli kedy 2021 128| Či jedál chutných hojná pohoda? ~Či hnát sa šarláty kryje? - ~ 2022 78 | stá belejú, ~a jaro s nimi pohráva: ~Tie hry, tie kvety mi 2023 106| tento veku tomuto ~špatne na pohreb zazneje. ~. ~ 2024 244| blaha ~v biedne nízkosti pohromy. - ~A ona: Ale ešte slávnejšie ~ 2025 206| hlasoch tých všetky krásy Pohronia ~letia v jeden slastí potok; ~ 2026 215| plným sa svetlom ~ponad Pohronie rozleje, ~ticho je všetko; - 2027 50 | Skál Sitna tam už nebolo! ~Pohronské nivy sa usmievali ~očiam 2028 220| jasného kraja ~vyššia moc ho pohybuje: ~Pukne v ňom srdce ľudského 2029 141| sladko je v nádejach sa pohýnať ~k skutočnej blaženstva 2030 126| všetky šelmy satanov ~s pokladmi či so strelami: ~mocnejší 2031 266| z večného toho čerpaj pokladu, ~v ničom si dušu nezastav 2032 89 | pokojne dýcha ~na svet nevinné pokoje: ~Tak si velebná, keď cit 2033 214| neprebije ~a v driemot ľahkých pokojnom nebi ~oči moje sen ukryje; ~ 2034 65 | divodivých ~hodín svätých, pokojných niet; ~a tú, čo duša jeho 2035 23 | snom, čo raje tvorí, ~byť pokojom, čo strasti borí, ~keď tieň 2036 275| moju ~cez búre sveta až ku pokoju, ~k Bohu cez modly prírody! - ~. ~ 2037 162| milú, zradca môj milý, ~z pokolenia zemeplazov? - ~Nehodná som 2038 101| nej borí, tvorí, jej sa pokorí, ~zlosť z jej priestoru 2039 264| horí, ~tu i fialka kvitne pokory, ~i ruža citu útleho: ~ale 2040 31 | Ach, nie! Radosti noc im pokradla, ~keď jej oči, im milé zrkadlá, ~ 2041 213| hrudného niet, ~a oko chodí pre pokrm blahý, ~v ten tam hviezdnych 2042 247| biely ~v šumiacich zhyboch pokrýva. ~. ~ 2043 149| ožiť? ~Ach, pre devy cnosť poľa niet! ~Služba jej panstvo, 2044 192| rozvíja: ~Ide, prichádza a poletuje, ~ľahká jej nôžka kvety 2045 180| volá ~na kraj druhého sveta polkola, ~ohlas sa vráti láskavý; ~ 2046 164| žitia môjho pekná družica, ~polmŕtvych snov sa sprostime! ~Už ružoprstá 2047 77 | 77 ~. ~Ktože by kvet ten poľného maku ~na tých ústach nevidel 2048 148| svätej skazou, ~že kvet jej s poľným kvietím uteká, ~krahne ostrím 2049 56 | okom letiaca k nebeským pólom, ~kľačí nadšená dievčina ~ 2050 283| pusté osady, ~i vy, dvoch pólov gigantské ľady, ~vítania 2051 160| 160 ~. ~Jak keď poľovník srnku by zduril ~spod kvetného 2052 262| útlych zaznieva ~od vekov pólu do póla, ~a pokoj neba len 2053 272| Že v raji večnom nemá poľúbkov ~ľúbosť studená, nepravá? ~ 2054 33 | aj v slabých chvíľkach polžitia! ~A krásy tieto kto popremáha, ~ 2055 91 | sa aj v časných svetoch pominiem, ~zbavím večného pokoja!“ ~. ~ 2056 143| zožiera; ~čas, nenápelník, pomníky zváľa, ~čas prachu poddá 2057 246| severné dujú? ~Či ktosi o pomoc volá? ~Či sa družice moje 2058 85 | perlami zastreli kvety; ~a s pompou touto syn húsenky, ~jak 2059 90 | 90 ~. ~Hnev pomste podlej začasto slúži, ~hnev 2060 224| si padla v žitia biede ~a pomstiť sa na žitia jede ~povinnosť 2061 54 | chlapmi letia - ~ľúbosťou? - pomstou ony sa svietia ~a sypú blesky 2062 29 | k hrdlu zletelo: ~Kto by pomyslel, že bôžik lásky ~sem i tam 2063 215| lampa noci plným sa svetlom ~ponad Pohronie rozleje, ~ticho 2064 189| vzniesť sa, keď ťa večnosť poníži? ~Oj, svetov neslávna sláva! - ~. ~ 2065 144| zdýmam, ~skelet tvoj ešte raz poobjímam ~a zložím kosť suchú blatu. - ~. ~ 2066 155| mne v srdce ohne lásky. - ~Porekadlo, že diaľ je od hroma, ~kto 2067 290| nazmar: ~Nuž teda! - keď to poroba žiada, ~nech dušou celou 2068 90 | boji, ~nech hynie v mŕtvej porobe! ~Marínu znajúc, chápem 2069 130| nádeje, ~otrok sa ľaká ručnej poroby, ~telom zimničné zvládnu 2070 169| dlabe záhuby, ~slzou ľútosti porosí. ~. ~ 2071 161| pokoji, ~na čas nás osud porozdvojí, ~na večnosť nás potom spojí. - ~. ~ 2072 168| Pozri, tam hviezdy si posadali, ~akoby nebom diaľ nevládali ~ 2073 124| nitrianskej ~a dušu svoju ta si poslala ~svetom výstrahy satanskej: ~ 2074 124| sa rozženie ~k zradnému poslovi pekla: ~. ~ 2075 93 | v panenskom studu, ~noha poslušná nabok odkročí, ~vidiac líškavú 2076 148| vyznať musí, čo neverí; ~poslušnú dušu úbohej dcéry ~s chlapom 2077 32 | A ich sa žiaľom ako posmieval ~úsmech - kto mu vie príčinu? ~ 2078 288| nespievať; ~ale či mám sa krásam posmievať? ~Umĺkni, hlas! - Ona spieva! ~. ~ 2079 10 | kostí nosidlá! ~Ale ty, posol mladistvej duši, ~let tvoj 2080 231| devíc zrodil - ~tie valy postáv nocoblúdivých - ~hra vlasov 2081 190| necíti, ~z voňavej kvetín posteli: ~tak sa mládenec trhol, 2082 128| peruánske poklady? ~Hodvábnych postieľ mäkká lahoda? ~Či jedál 2083 279| biednikov bydlá ~v chrámy lásky posvätíme: ~Ľúbosť nás naša tam naspak 2084 56 | postavy! ~Tam pre najväčším posvätným stolom, ~okom letiaca k 2085 238| Mojmírove, ~z úst tých vylieva potechy vlahu ~na dušu družky, na 2086 272| duší, ~časom úst zvyklé potkanie: ~Nebeská láska - no, či 2087 206| Pohronia ~letia v jeden slastí potok; ~je to len šplechot a huk 2088 217| zbohom!“ - a zmizla v potoku. ~. ~ 2089 268| Múdrosť to dala ľudskej potrebe, ~by tá jednota človeka 2090 5 | zapri najvyššiu srdca potrebu, ~so svetom svojím skamenieš! ~ 2091 106| oblieka, ~krása v otroctve potrieb narieka ~a vernosť každý 2092 225| bez boja dať? ~Učila dieťa potupiť strachy, ~učila ho slovenská 2093 58 | zasvieti - ~oslepneš pred ňou, potvora! ~Ale vstaň pred ňu v jej 2094 285| tu šuhaj švárnu, ~tu syn povďačný matku obstarnú, ~tu zemko 2095 106| vysmeje. ~To je tón času! povieš. Mne ľúto, ~lebo tón tento 2096 20 | premilá! ~Priateľstvo tys' mi povinná; ~za paniu teba nepostavila ~ 2097 224| pomstiť sa na žitia jede ~povinnosť ma moja viaže! ~Ľúbil som 2098 232| diadém zlatý, ~stozáhybové s povlakom šaty: ~to Dobroslava králica. ~. ~ 2099 88 | slávnym súdila ~z mŕtvych povstania obrazom! ~. ~ 2100 206| citom sa ku nebešťanom ~povzniesť nezná nízke plemä: - ~Poď 2101 216| schladil vetrík večerný, ~to pozavíňať v objem tvoj verný, ~aby 2102 125| mi rozsiaty. - ~Čo bys' pozbieral hrôz všetkých hromy, ~čo 2103 162| mrúcou sa vody zarehcú - ~pozde - budeš mi podávať! - ~. ~ 2104 18 | 18 ~. ~Súzvuky pozdné ešte šumeli ~svetlom priestrannej 2105 186| poklady, ~údom nad hrobom pozdným kľačiacim ~útechu daj, anjel 2106 20 | nad srdcom šumná Marína: ~Pozdraviť ti ma ona vo troje, ~a nie 2107 278| vodila: ~Ľúbosť sa naša pozdvihla k nebu ~a tej jednoty blahú 2108 188| svieti, ~keď na tej západ pozeráš. ~. ~ 2109 75 | hneď sa korunka jasno pozláti, ~hneď sa zas v biely nestín 2110 112| zastane: ~a biele ruže milú poznajú ~a korunkami ctivo kývajú, ~ 2111 222| tá divno spieva: ~Žiale poznané za slasť neznámu ~dať a 2112 123| celé mal schodiť svety, ~poznášam všetkých radostí kvety ~ 2113 232| valného ~a zázračný ich je pozor; ~šat ich fenická farbí 2114 24 | čo v bleskoch zlatých pozostali ~na hviezdnych očú výšinách. - ~. ~ 2115 164| nad seba ~zrakmi ľúbosti pozrime! ~Vstaň drahá! smelo nad 2116 95 | chválami svojimi ju len pozýva ~a do špatných jej nadáva. - ~. ~ 2117 136| zasvätený ~ku sestrám Holiam pošlite: ~Ona vás za to, keď snehy 2118 32 | vo snách previeval ~kús' pošvábenú dievčinu; ~alebo spiacim 2119 154| druhým v plamennom citov požiare ~od srdca k ústam pálila; ~ 2120 273| bolestí už popremáha, ~v pôžitkov raji si dvorí. ~. ~ 2121 133| zasmúti - ~a noc ho večná požrela. - ~. ~ 2122 14 | tvojej vyššej slávy, ~v prachoch svojich černošatých ~nebeský 2123 57 | zmrhal si stíny, ~zmrhal si prácne svoje hodiny ~a chybels' 2124 80 | hlas ten nezvoní bitky pradedov, ~nehlási spev ten krivdy 2125 98 | si večne, že nerozdvojím ~prah duše od duše prahu; ~srdce 2126 243| zo sĺz kastalské vznikly pramene, ~zo srdcí kvetín rajských 2127 277| čo z očú lásky padajú ~ku prameňom večných slastí! ~. ~ 2128 44 | nocou ~od dávnych našich praprapraotcov ~priezvisko Sitna dostali. ~. ~ 2129 227| ich zázračný mrak; ~jedle práskajú, trieskajú duby, ~a krížom-krážom 2130 156| bojím, ~jej krásot blýskavé prasky; ~a keď ju ruka moja objíma, ~ 2131 253| Tu z bludu svitá úkaz pravdivý, ~tú mŕtva láska ožila; ~ 2132 96 | nepojme ani neraní: ~klam jeho pravdou je na nej! ~. ~ 2133 219| k skale od skaly, ~cesty pravej nevedomý: ~Tak je to, keď 2134 18 | líci: ~A starostlivá, biela pravica ~zbehne náhlivo z vábneho 2135 239| triasla - my sme padali - ~pravou sme rukou vraha rúbali, ~ 2136 195| cudzia bytnosť akási - ~prázdna je tvoja mohyla - ~zdá sa, 2137 92 | podlizač, ač v duši jeho ~prázdnosť sa pustá ozýva, ~a krv takého 2138 147| hrudnatý svet ~zahace peknú prázdnotu duší ~a búra hrubých robôt 2139 153| sa, mrchožráč, díva? - ~Prázdny božskosti Boha neslávi, ~ 2140 266| zjavila, ~jedno, či v letku práška drobného, ~či v letoch duchov 2141 86 | svojich s' videla: ~Na jeho prášky krásne s' hľadela ~a tvár 2142 289| víchor duchom mi letí, ~prebieha všetky života svety ~a všetky 2143 263| jak cesty krížom svet prebiehajú, ~tak dúhy tieto výsosti. ~ 2144 101| úžasu; ~a ku sláve sa iste prebije, ~kto v jednej kráse pre 2145 94 | veľký, ~že sa ti na dno prebila. ~. ~ 2146 218| šumí, ~a mládenec ten jak prebudený ~načúva v tie hronské dumy; ~ 2147 19 | dovolila ~v susedstve tvojom prebývať? - ~Ale vieš ty to, srdce 2148 282| do boja ~v pole za sväté predmety! - ~Hnevy ľúbosti a ľúbosť 2149 116| vila, ku každej slovo s' prehovorila, ~o zväzkoch lásky si snila; ~ 2150 196| tvoril; ~onemiem, ešte raz prehovorím, ~chrám ten ľúbosti ešte 2151 62 | oproti žiaľu ~než proti kráse prehrešiť. ~. ~ 2152 49 | vernosti! - ~Nôh mojich divom prejaté kosti ~nevdojak k prachu 2153 258| ja duchom tebou večne prejatým ~s tebou chcem túžiť k ideám 2154 100| citov bôle zahryznú, ~nádeje prejdú do bludov: ~Mládenec, voľ 2155 156| objíma, ~všetky mi údy lomiac prejíma ~moc električná jej lásky. ~. ~ 2156 64 | tvoje radosti, ~bárs aj prekrásne, nevinné, ~pre mňa nech 2157 132| so mnou časnosti brány preletí - ~uzri sa, aké si biedno! ~. ~ 2158 74 | orlov kŕdeľ zlietne, ~a preletujúc hore a dole, ~vše sa jeden 2159 119| mreží ~zrak môj mohutný prelieta; ~na dno sa srdca krásneho 2160 237| na líca ~žiaľ kýsi tajný prelieva: ~Sedí na skale v jedľovej 2161 46 | usilujú; ~viera tie hory preloží! - ~. ~ 2162 255| teba zorí ~a jedna druhú premáha: ~Ťahy, čo vlastnú krásu 2163 274| zadusenie objali? ~Nuž tam v premenných dolinách zemi, ~kde rozlúčenie - 2164 26 | 26 ~. ~Oči si premniem, bližšie prikročím, ~a čo 2165 124| viery preriekla; ~srdce preniklo veľké nadšenie, ~hlas jeho 2166 190| sa šum rieky v tichosti preplavil ~a jelše šušťať nechceli. ~. ~ 2167 230| lietajú, ~tou belosťou šiat sa prepletajú ~a zlatom tých dlhých vlasov; ~ 2168 244| dolinou pod nimi blýska: ~a on prerečie: Slávno je, drahá, ~dívať 2169 124| sklátila ~a slovo viery preriekla; ~srdce preniklo veľké nadšenie, ~ 2170 199| 199 ~. ~Toto preriekol a driečna Víla ~počúva v 2171 183| lásky Valhala! ~Mladosť, ty preroď života brehy ~a zápalom 2172 142| slabosti ~sa v mohutnosti prerodia? ~Neznáte doby, v ktorých 2173 145| ňadrá dievčenské úzkosť prerýva, ~duša moja v žiaľoch pláva. - ~. ~ 2174 109| Vetríkov chladných ihra prestala ~šušťať lístkami útlymi, ~ 2175 112| okolo hodí, ~nôtiť si nemo prestane, ~trávou sa bujnou skokom 2176 165| zlaté vlásky ~jedna na druhú prestiera! ~. ~ 2177 276| vlaje: ~a vôkol dôstojného prestola ~v chóroch zbožnencov blaženosť 2178 227| dažde sa lejú, ~jakby sa pretrhol oblak, ~po Holiach celých 2179 281| svet sa v jeden chrám Tvoj pretvorí, ~Boh náš! pred trón Tvoj 2180 249| prosí: ~čas do večnosti časy preváža, ~Morena krehké životy zráža, ~ 2181 32 | Hádam satirkou vo snách previeval ~kús' pošvábenú dievčinu; ~ 2182 110| nepovie, ~tajomstvá nechce previevať. ~. ~ 2183 128| hromady? ~Hrozien Madeiry prevzácna vlaha? ~Či peruánske poklady? ~ 2184 225| života hodina: ~Keď som ťa preznal, tajomná Víla, ~odpusť - 2185 254| hýbajú; - ~zhrčala! - oči prezreli; - ~zhrčala! - nové údy 2186 225| nemôže tu ľudská sila ~prezrieť rady Hospodina! - ~. ~ 2187 250| otvára brány; ~šťastní, prešťastní, čo jak poddaní ~zákonom 2188 290| žitia toho chladné vanutia ~prežiť velebné krásy nás nútia ~ 2189 67 | smutné hlasy ~vzdychne k tebe priateľ verný: ~Na šťastných hodín 2190 265| stínov ešte žijúci, ~radu priateľa prijmite! ~Verte v ľúbosti 2191 94 | milá; ~no, ale ľúbosť mojej priateľky ~oči má jasné a zrak tak 2192 70 | rad, ~volať toho svojím priateľom, ~čo tvorca je svetov a 2193 118| šťastie tvoje prijíma; ~on ti priateľskú donáša radu, ~keď dušu tvoju 2194 20 | zase: Nie tak, premilá! ~Priateľstvo tys' mi povinná; ~za paniu 2195 267| vlnobitie ~v prístav tento sme pribyli; ~by sme tu ambru jednu 2196 192| dievčiny rozvíja: ~Ide, prichádza a poletuje, ~ľahká jej nôžka 2197 159| divé vody? ~Či vidíš ten príchodzí čln? - ~Hoj, more, pekný 2198 32 | posmieval ~úsmech - kto mu vie príčinu? ~Hádam satirkou vo snách 2199 281| Boh náš! pred trón Tvoj prídeme! ~. ~ 2200 179| odieva, ~ku kvietku zora pridruží. ~. ~ 2201 188| i pekných svetov vábne priepasti ~a v tej voľnosti umieraš: ~ 2202 101| sa pokorí, ~zlosť z jej priestoru vymorí! ~. ~ 2203 18 | pozdné ešte šumeli ~svetlom priestrannej svetlici, ~okrúhlej dlane 2204 254| za ňou blesk slávy - ~priezračnosť svojej rajskej postavy ~ 2205 151| duch hrudou tu obťažený ~v priezračný tieň sa zahalí; ~jasný šat 2206 44 | dávnych našich praprapraotcov ~priezvisko Sitna dostali. ~. ~ 2207 48 | nám tajná kryje opona ~v prijasných svetlách večnosti: ~Lebo 2208 252| nádeju ~a v dušiach tichých príjemne tlejú ~rozpomienky na zhaslý 2209 73 | padať, ~troch nebies slasti prijímať! ~Vlasť drahú ľúbiť v peknej 2210 114| svoju stratili? ~Zo mňa si príklad vezmite: ~Nač by ste v divej 2211 66 | smutný ~ohromným putom prikoval; ~a tú, ktorú duch jeho 2212 218| ho čosi - ale je vo dne! ~Prikovaný je, stojac slobodne, ~ani 2213 248| Zázračná k milým samým prikročí, ~oboch objatím divným otočí ~ 2214 26 | Oči si premniem, bližšie prikročím, ~a čo sa zrakom zjavilo? ~ 2215 81 | slovenskej devy ~k prsiam primkne verný šuhaj; ~slávne v spievankách 2216 157| Ku jej vernosti moja primrela ~v nekonečný jednoty ráz, ~ 2217 107| ideálu, ~obraz môj drahý, primrime! ~Na biednych hanu lebo 2218 98 | sladkostiam lipy: ~Ústa mi primrú k rubínom tvojim, ~myslím 2219 28 | zveličenia ~sklá mi kto na nos pripína? - ~Sláva cheruba tak ju 2220 136| ozveny! ~krídla si bleskov pripnite ~a každý jej vzdych mne 2221 122| Jestli osud svoj k jeho pripojíš, ~tak rany svoje nikdy nezhojíš, ~ 2222 121| zábavy. ~„Len si nevernosť pripusť do duši, ~oslepí láska ťa 2223 197| Zboriť? - Neverím sprostej prírode, ~cudzia je ona v ducha 2224 95 | Slepý ku zlatu slnce prirovná, ~ale lúč slnca čistá, čarovná ~ 2225 61 | Ona, keď osud švihne ju prísne, ~útlym sa srdcom ku mne 2226 58 | vymodlí, ~v postavu hrozby prísnosti; ~na tvár jej jasné svedomie 2227 113| perlových prosíte? ~Ja som vás prísnych, pichľavých pánov ~a vetrov 2228 130| Trasie sa vina pred prísnym súdom, ~ľaká sa maznák chudoby, ~ 2229 267| zemských dní vlnobitie ~v prístav tento sme pribyli; ~by sme 2230 141| kde si duch s telom krásne pristrojí ~nebesko-zemské objemy! - ~. ~ 2231 59 | 59 ~. ~Pristúp k nej, zlomyseľná klebeta, ~ 2232 277| nemá: ~a v snemy tieto vždy prístup majú ~tie krásne duše, čo 2233 61 | útlym sa srdcom ku mne pritisne, ~ticho si slzy utiera. - ~. ~ 2234 276| 276 ~. ~A nebom celým prorocký zvoní ~v žalmoch zbožných 2235 149| zbraň jej sú slzy, právo jej prosba, ~a víťazstvo devy? - Obeť! - ~. ~ 2236 249| brodí, ~darmo ho i mladosť prosí: ~čas do večnosti časy preváža, ~ 2237 46 | nábožná viera, ~za vrch ten prosiť hnev boží; ~severné vetry 2238 113| psoty ~v slzách perlových prosíte? ~Ja som vás prísnych, pichľavých 2239 232| stranou líca: ~a v ich prostriedku diadém zlatý, ~stozáhybové 2240 134| mori večnosti, ~zváľajte protivné hory! ~Alebo hláste, bite 2241 106| 106 ~. ~Vek náš je taká próza netrebná, ~že nič v ňom 2242 126| obranou ~nad panenskými prsami! - ~Ja som sa jemu večne 2243 11 | 11 ~. ~A prsmi môjmi znejú tíšiny ~večerné 2244 220| 220 ~. ~Ale pochybnosť z prsov šuhaja ~jak ranná hmla odstupuje, ~ 2245 21 | hrdla snehový kvet; ~diamant prsta, načo ty svietiš, ~kde svet 2246 271| ohlasy, ~že v nebi niekto prstenky? ~Alabastrových prstov okrasy, ~ 2247 87 | srdce ti bije ~strachom pod prstma mojima; ~a v ňom sa špatná 2248 86 | cifrovaného vernosti vraha ~už v prstoch svojich s' videla: ~Na jeho 2249 271| nestáva! ~Načo anjelským prstom okrasy? ~Načo tam záloh, 2250 271| prstenky? ~Alabastrových prstov okrasy, ~zálohy vernej milenky? - ~ 2251 18 | svetlici, ~okrúhlej dlane prsty zastreli ~ružovú ľúbosť 2252 212| hrob hrobom pláva; ~a čím prudkejšie vetry zaviali, ~tým aj výsosť 2253 257| ľúbosti rozkvitol: ~a v behu prudkom krištáľnej vody ~čítal som 2254 283| Tatry, vitajte! ~Ty Váh prudký, ty silný Hron! ~Ruky nám, 2255 197| severu dolinou dole ~hlasy v prudkých vetroch dujú; ~počúva junák 2256 66 | jeho unášajú ~v život vyšší prudkým letom, ~myšlienky jeho si 2257 248| zastali, ~jakby čarovným prútom dostali, ~a Drahomíra hovorí: ~. ~ 2258 167| láska koluje, ~jak hviezdy prvej veľkosti. ~. ~ 2259 52 | 52 ~. ~Odhalím prvý. Kde nápis? Žiadny! ~Ah, 2260 111| vôkol nej šustí, ~a z kupky prší krištáľna vlaha, ~zo stromov 2261 105| A keď už umrel tyran psohlavý, ~k otčine zas zatúžili, ~ 2262 120| kde duše čisté napadne psota, ~jej jedy mocne odstránim: ~ 2263 85 | 85 ~. ~Nad rozvinutým púčkom zastala ~Marína bieloružovým, ~ 2264 85 | malá ~sadla si k ústam púčkovým: ~Zore na zlatých horách 2265 220| vyššia moc ho pohybuje: ~Pukne v ňom srdce ľudského syna - ~ 2266 232| šat ich fenická farbí purpura ~a vlasy zlaté roznáša búra ~ 2267 178| milý, ~ku Kečkemétu, kde pustatiny ~divé si stany rozbili: ~ 2268 283| vitajte! ~I vy, rovníka pusté osady, ~i vy, dvoch pólov 2269 164| zornica, ~šírym svetom sa pustime! ~Vstaň, moja! viďme tvár 2270 221| bárs lícomilou, ~v hrtan pustiť sa chladných vôd? - ~Je 2271 104| syn útly azda v pokoji, ~pútnici verní sa sklonia, ~jeden 2272 269| Dvojnosť je milé ľúbosti puto, ~v slobodu mení porobu 2273 34 | slabučký šum zemského hlasu ~na púšť sveta dol uprosí? ~Ale vyznaj, 2274 104| 104 ~. ~Na púšti krotká samota stojí, ~cédrový 2275 133| sa šelme besno ziskrili, ~pysky sa jedom divým spenili, ~ 2276 55 | nôžkou párik sa hladí, ~pyštek sa druhým pyštekom sladí, ~ 2277 55 | hladí, ~pyštek sa druhým pyštekom sladí, ~krídelká snežné 2278 284| Korzikána pokonný let? ~Či Don Quijotov veterné hrady? ~Či Uránie 2279 4 | s bradou odvislou díva ~rab z divých brehov Gangesa: ~ 2280 127| žiadali moju porobu; ~ja bych rabkyňou bola človeka, ~duch tvoj 2281 89 | pekne horlila ~nad svojím rabom krídlatým ~a tvojich ruža 2282 286| kliatby a jedu, ~pre hnilých rabov, mamľasov, ~pre podrobnosti 2283 140| znivočí! ~Srdce spanilé rado sa delí; ~šťastný, kto s 2284 136| zorou pozdraví: ~a ja s radosťou k vám chcem chodievať ~a 2285 51 | kŕdeľ sa mi pekných odcloní ~rafaelovských obrazov! ~. ~ 2286 32 | chudák, nevediac cestu do raja, ~úsmešok tento zablúdil. ~. ~ 2287 23 | tónov: ~Daj mi byť snom, čo raje tvorí, ~byť pokojom, čo 2288 185| hľadá, ~je kvetín lásky rajská záhrada, ~je anjel v prachu 2289 254| slávy - ~priezračnosť svojej rajskej postavy ~zrak milých na 2290 262| sú strunky strieborné, ~rám tých strún pekná večnosti 2291 245| podpiera ~na silné druha rameno. - ~No či skutočne, či sa 2292 68 | hrobu od kolísky, ~satanským ramenom vládne: ~vidíte, jak blkom 2293 21 | zlaté, ~buďte z pekných ramien sňaté! ~. ~ 2294 184| kryštály ~nie sú slabou rána rosou? - ~Oj, nač by nebo 2295 174| belie! ~S ľúbosťou hľadia v raňajších zorách ~na vás doliny veselé: ~ 2296 25 | veštci z pántov kričia o ráne ~hrdlami aj storakými: ~ 2297 220| pochybnosť z prsov šuhaja ~jak ranná hmla odstupuje, ~do zasvätencov 2298 61 | tôňach nebeských hviezdičky ranné? ~Ruží vädnúcich túženie? ~ 2299 24 | 24 ~. ~A keď zas svetlo rannej zory ~osvieti tvár tú nebeskú, ~ 2300 75 | zakvitnutý, ~na kvete s rannou rosou sa baví ~blesk z nebies 2301 30 | ružovom sádku ~blesky zôr ranných lietali; ~akoby deti v Sitna 2302 150| ruka, ktorá krásu ranila, ~ranou vlastnou sa znivočí: ~Obetuj 2303 171| žaloby, ~oplakal by ich sto razy. ~Čo som znal v jarnom života 2304 218| boľasťou, ~a bolesť mu zavrela reč; ~máta ho čosi - ale je 2305 217| akobys' vypil horkú otravu ~v rečí mojich sladkom toku! - ~ 2306 141| nebu sa dvíhať, ~slobodným reťaze nosiť, ~sladko je túžiť, 2307 270| sa boja ~ťažkých žiadosti reťazí: ~tu neskalený cit má pokoja, ~ 2308 31 | tak pod jej čelom dva riadky stáli ~vláskov v odeve smútkovom. - ~ 2309 204| milý, kde v kvetnom poli ~rieka táto cestu koná: ~Rodina 2310 169| Vodný ty obor! aby ťa z Ríma ~bohyňa lásky strestala! ~ 2311 56 | Petra svätyňa ~v ohradách rimanskej slávy, ~velikosť sa v tých 2312 97 | samy uznáme, ~ale úbohé, čo robiť máme? ~Nám je nemožno nespievať! - ~. ~ 2313 147| prázdnotu duší ~a búra hrubých robôt ohluší ~citov dievčích pekný 2314 3 | kradmo do časov budúcich: ~rodáci mojej duše, krajiny! ~objímte 2315 42 | božských kolískach divy sa rodia, ~božskosť nám ony z neba 2316 167| stojí, ~cár veľký v svojich rodinách, ~okolo neho všetko sa rojí, ~ 2317 78 | stoja ~a ozýva sa v spevnej rodine ~slávne: „Hoja, Ďunďa, hoja!“ - ~ 2318 104| Heroda ďaleko blýska - ~rodinka, ďalej od neho! - ~Vstanú, 2319 168| sa rady? ~Či blankyt mora rodinou? - ~Pozri, tam hviezdy si 2320 72 | 72 ~. ~Slovensko mladé, rodisko moje ~aj mohyla mojich kostí! ~ 2321 43 | ráz ste sa vy, myšlienky rodu, ~slepými zrakmi dívali! - ~. ~ 2322 167| rodinách, ~okolo neho všetko sa rojí, ~krúti vo večných krajinách: ~ 2323 180| vráti láskavý; ~a jakby Romeo vernú Júliu ~už na rozlučné 2324 279| jej je úloha; ~suchá je rosa, ktorá nevlaží, ~blaženosť, 2325 203| bôle, ~v ktorých sa lásky rosilo pole, ~do Hrona som vyplakala, ~ 2326 223| a lós tvoj slzou útrpnou rosiť, ~ale čln zas s brehom spínať. ~. ~ 2327 113| čistoty, ~čo sa vy ráno rosíte? ~Či o zbavenie tŕňovej 2328 214| ukryje; ~a blbotanie tekúcej rosy ~po snách ma časom blažených 2329 91 | neviny! ~Perla ľúbosti a Lade rovná! ~Môj svet, môj poklad jediný! ~ 2330 283| Obrohory, vitajte! ~I vy, rovníka pusté osady, ~i vy, dvoch 2331 104| neveria, ~kroky splašené rovno zameria ~na brehy Nílu svätého. ~. ~ 2332 177| vylepí ~na tieto o vlas rovnosti. - ~. ~ 2333 178| pustatiny ~divé si stany rozbili: ~Kedy tie našej vlasti 2334 12 | zastavil ~podlostí ľudských rozbroja. ~Ale ľudských je osud to 2335 152| nebude!“ ~A listy tieto rozdrapí: - ~Dobre máš! veď tie moje 2336 229| každým hnutím búrlivo kýva ~rozdráždená, zúfalá slasť: ~Či blaženosť 2337 139| Tam nechoď, lebo to vás rozdvojí, ~keď sa spomienka k nemu 2338 51 | či deje svetovíťazov? ~Rozhodím ťažké, zlaté zápony, ~a 2339 25 | 25 ~. ~Rozhodnúť už mal čas po dňa strane ~ 2340 220| duch mládenský v ňom sa rozjarí ~a vydýchne: zmožený blud! ~. ~ 2341 135| Hron môj, Hron silný! rozkáž tým vodám ~koryto rúbať 2342 29 | hodvábne vlásky ~po poli krásy rozkládol? - ~On ti ich zvábil z výšin 2343 272| to mu dať sluší - ~časom rozkošný závdavok duší, ~časom úst 2344 63 | chcela svety objímať, ~plnás' rozkošných zápalov! ~A tu zas v novej 2345 257| mi večný ~kvietok ľúbosti rozkvitol: ~a v behu prudkom krištáľnej 2346 215| svetlom ~ponad Pohronie rozleje, ~ticho je všetko; - v poli 2347 3 | Jestli sa city moje rozlejú ~po srdciach v Tatrách žijúcich; ~ 2348 35 | Víchrice strašné sa rozlietli ~nad mladistvým nebom mojím; ~ 2349 100| všetky tvojho žitia krajiny ~rozlieval svetlo spasenia! ~. ~ 2350 186| podoby ~ako mrazné hmly rozloží! ~Pekný to Nestor, čo večnosť 2351 172| tvojho závoja; ~žiaľ sa rozložil po tvojej tvári, ~že jeseň 2352 167| premilá ~rozmanitosť sa tiež rozložila ~v obec zázračnej šírosti; ~ 2353 115| Ten smutne zhynie, kto sa rozlúči: ~šťastný, kto v sladkom 2354 99 | Čože mohutné časy získali, ~rozlúčiac nebo od zemi? ~Láska na 2355 99 | spojila, ~ktorý sa nedá rozlúčiť: ~Vytrhnúť srdce môž' osud 2356 180| Romeo vernú Júliu ~už na rozlučné ku prsiam túlil, ~tak divoch 2357 167| žitia nášho spolku premilá ~rozmanitosť sa tiež rozložila ~v obec 2358 3 | krásy dejiny, ~nejali Lady rozmaríny, ~on ľúbi ľúbosť všesvetov. ~. ~ 2359 6 | sveta, ~že im svedomie slabé rozmetá, ~ale - nemožno nespievať! ~. ~ 2360 176| postavy! ~Kde vrah ten, čo vás rozmetal? ~Len skamenelé časti jej 2361 39 | tvrdé pokojne hľadí ~na rozmliaždený pätou kvet, ~v duši divej 2362 232| farbí purpura ~a vlasy zlaté roznáša búra ~kol hrdla, pliec, 2363 85 | zastali ~a svetom diamanty rozosiali, ~perlami zastreli kvety; ~ 2364 28 | obstala, ~že sa po tvári rozoznať dala ~mladá dráženiec rodina. ~. ~ 2365 247| kročí ~s náručím láskou rozpätým, ~sláva nesmrtných svieti 2366 140| sa ľúbi, ~keď zákon žitia rozplaší telá, ~tým zväzok verný 2367 84 | pozdraví zore tvojej tvári, ~rozpomeň sa na lásky moc: ~A zas, 2368 240| spína, ~keď na svet padlý sa rozpomína ~a keď váži deň budúci. - ~ 2369 10 | let tvoj závoje mrakov rozruší, ~srdce, ty choď, ty máš 2370 146| rozkladá ~a ich pokoj len rozryje. - ~. ~ 2371 92 | nízkeho ~telesnosť hrubá rozrýva: ~Na ústach jeho posvätné 2372 125| zastavil ~kúkoľ do pŕs mi rozsiaty. - ~Čo bys' pozbieral hrôz 2373 284| svet? ~Či achillovské hnevy rozsievaš? ~Korzikána pokonný let? ~ 2374 117| Kto to už teraz snadno rozsúdi, ~čo ten Indián pod Sitnom 2375 37 | zdus každé ľúbosti hnutie, ~roztrhaj mojich citov kvety, ~hoď 2376 99 | závistné medzi nás stali, ~roztrhli blahé objemy: ~Čože mohutné 2377 237| tichej devici ~s citom prudko roztúženým. ~. ~ 2378 196| Nuž, poďte, prsia cele roztvorím, ~aspoň raz ešte citom zahorím, ~ 2379 101| 101 ~. ~Nehoden srdca, rozumu, hlasu, ~ni očí, uší a času, ~ 2380 289| života svety ~a všetky moje rozumy, ~a v nich sa točí ako vír 2381 4 | v Madony zrakoch, ~tam v rozváľaných nebom oblakoch, ~tam ti 2382 192| sa zlatý ~vlások dievčiny rozvíja: ~Ide, prichádza a poletuje, ~ 2383 36 | zbije, ~kolísku v srdci si rozvije, ~a v srdci aj hrob si vyryje, ~ 2384 266| nezastav mladú, ~až slávu ducha rozvinieš: ~Len túž a horli v svätom 2385 85 | 85 ~. ~Nad rozvinutým púčkom zastala ~Marína bieloružovým, ~ 2386 229| pekla? ~Aká tie duše vášeň rozvliekla? ~Čo je lós ich, kde je 2387 124| hlas jeho statný tak sa rozženie ~k zradnému poslovi pekla: ~. ~ 2388 5 | velebu, ~keď sa raz ku nej rozženieš, ~zapri najvyššiu srdca 2389 110| 110 ~. ~Už sa ti rtíky boli objali, ~slová zreteľné 2390 52 | viaže kvetov slobody, ~na rtoch nevinné tíšiny: ~Bez ducha? 2391 239| pravou sme rukou vraha rúbali, ~ľavou srdcia objímali! ~. ~ 2392 135| rozkáž tým vodám ~koryto rúbať cez hory, ~ku tým kvetnatým, 2393 98 | lipy: ~Ústa mi primrú k rubínom tvojim, ~myslím si večne, 2394 172| kvetiny marí, ~stromy z ich rúcha zodiera; ~a lipa vtedy moc 2395 123| spasím ja teba; ~zhodím hneď rúcho toto hadovo, ~do svojho 2396 160| či boj, či pokoj! ~Čo je ručiacich vĺn týchto sila? ~Vyššia 2397 26 | zložilo: ~Hlava jej mäkkej na rúčke leží, ~od pŕs čarovných 2398 130| večné nádeje, ~otrok sa ľaká ručnej poroby, ~telom zimničné 2399 56 | Ona sa modlí? - ona sa rúha, ~keď kľakne zbožná Marína! ~. ~ 2400 90 | Marínu znajúc, chápem rukama, ~že hnev svätý je len láska 2401 53 | mohutnej tvojej hladine! ~Rukami diaľku objíma mora ~na brehu 2402 192| trávku mladú nedlávi; ~v ruke má veniec bieloružový, ~ 2403 170| diaľka ukrutná vzala ~z rukú do sveta šíreho. ~. ~ 2404 230| ich hlasy horou tmavou sa rútia, ~skadiaľ tie sa vyrútili: ~ 2405 27 | ja nechcem právo pokoja ~rušiť, bárs ona priateľka moja - ~ 2406 164| polmŕtvych snov sa sprostime! ~Už ružoprstá kýva zornica, ~šírym svetom 2407 75 | breh sa ti zjaví, ~bielou ružou zakvitnutý, ~na kvete s 2408 30 | perinách - ~po líca toho ružovom sádku ~blesky zôr ranných 2409 18 | okrúhlej dlane prsty zastreli ~ružovú ľúbosť na líci: ~A starostlivá, 2410 185| mladosť? - Dvadsaťpäť rokov? ~Ružových tvárí hlaď jará? ~Či údov 2411 210| Poď so mnou, milý! to rvanie vody ~bude hlas srdcí našich 2412 182| hodina každá pás v čelo ryje: ~ale kto láske a kráse 2413 183| čelá ~smutné Hóry vrásky ryjú! ~. ~ 2414 80 | on nerozpráva, ~nie buk rytierstva starého; ~hlas ten nezvoní 2415 238| lipových chládkov velebnom sade ~sladili rty Mojmírove, ~ 2416 30 | po líca toho ružovom sádku ~blesky zôr ranných lietali; ~ 2417 135| vysoký tvorí! ~Potom ja sadnem v člnka kolísku, ~voziť 2418 115| Tam si do tône lipy sadneme ~na lono bujnej trávičky, ~ 2419 160| Odviaž ten člnok! spolu sadnime, ~padajme spolu, aj spolu 2420 216| 216 ~. ~A na halúzku sadnúť jelšiny ~a dívať sa v hviezdne 2421 289| svetu nemý, ~hlas volajúci v Sahare; ~a mne tak hasne, oj! tak 2422 178| Kedy tie našej vlasti Sahary ~ohreje láska, krása ožiari? - ~ 2423 242| 242 ~. ~Obrazy samé po stenách sveta, ~po srdciach 2424 41 | v živote, ~možno mi seba samého zhubiť: - ~nemožno mi ťa 2425 12 | osud to duší, ~že šťastie samo seba sa ruší ~a niet v pokoji 2426 74 | jeden s druhým stretne ~a samopašne let ich sa kríži, ~jeden 2427 104| 104 ~. ~Na púšti krotká samota stojí, ~cédrový chládok 2428 41 | umierať, ~možno mi žialiť v samote, ~možno mi život v púšťach 2429 13 | ich volajú ~do devy peknej samoty; ~tam ona stojí nad tichou 2430 224| viaže! ~Ľúbil som ľúbosť len samu v tebe, ~a mráz v ľúbosti 2431 97 | kŕmievať: ~Že hlas náš slabý, samy uznáme, ~ale úbohé, čo robiť 2432 278| jednoty blahú velebu ~na nás samých sme videli: ~Ach, nevďačná 2433 126| Zavolaj všetky šelmy satanov ~s pokladmi či so strelami: ~ 2434 68 | žitím, k hrobu od kolísky, ~satanským ramenom vládne: ~vidíte, 2435 32 | kto mu vie príčinu? ~Hádam satirkou vo snách previeval ~kús' 2436 57 | si Maríny chválu, ~a máš satiru Maríny! - ~. ~ 2437 283| Vitaj, Ladoga, vlnenie Sávy, ~vitajte, brehy Visly, 2438 12 | Keď zvona hlasy z veže scendžali, ~dolinu tichosť obstála, ~ 2439 216| viesť s šumom vody, ~a čo by schladil vetrík večerný, ~to pozavíňať 2440 183| aj tie telá, ~na ktorých schladlé starobou čelá ~smutné Hóry 2441 123| milenca: ~a čo bych celé mal schodiť svety, ~poznášam všetkých 2442 66 | sníva, ~tú mu za kopy hôr schoval! ~. ~ 2443 190| a ako pastier čujný sa schytí, ~keď hlas liatovcov žltých 2444 251| sitnianske skaly, ~jakby ich veky schytili. ~Žiadnych tu vrchov, žiadnej 2445 181| kraji ~nájdem ho vcelku i sčiastky: ~A nač bych k Havranici 2446 142| šťastných, ktorí bedujú? ~Sebca, čo sa obetuje? - ~Na moc 2447 13 | záclony: ~Vtom pekné údy k sedadlu skloní, ~ľúbezná struna 2448 257| pri tvojom som blbotaní ~sedával v tajnom, čarovnom zdaní: ~ 2449 172| Keď sme pod lipou našou sedeli ~v ten večer, pamätáš, moja? ~ 2450 263| tieto výsosti. ~Na čomže sedia? na nebi, morách, ~na lícach, 2451 227| celých hromy sa sejú ~a seje ich zázračný mrak; ~jedle 2452 227| Holiach celých hromy sa sejú ~a seje ich zázračný mrak; ~ 2453 74 | rodiny ~v letoch tichých sem-tam vanú. - ~. ~ 2454 136| vzdych mne zasvätený ~ku sestrám Holiam pošlite: ~Ona vás 2455 84 | s nebies hviezdami, ~so sestrami tvojich očí; ~keď jedna 2456 70 | matkou, ~cnosť, pravdu volať sestrou sladkou ~a pokoj bratom 2457 239| tíšiny môjho pokoja, ~netráp sestry bez osohu! ~Na môj že osud 2458 82 | ohlasy zdvojí ~a na juh a na sever vystrojí, ~tam znie Uralom, 2459 197| ráz za ním opakujú: ~a od severu dolinou dole ~hlasy v prudkých 2460 258| žialiť tvoje žialenie ~a na síl tvojich víťazné vrenie ~ 2461 245| útlosť devy sa podpiera ~na silné druha rameno. - ~No či skutočne, 2462 180| na ľadové brehov výsosti ~silou sa orla vyhodí: ~Z Ázie 2463 220| mladého vína ~plný - temnica sily - sud! ~a krv do bledej 2464 103| skryje ~v tichých dolinách Siona!“ ~A duša matky hrôzy pocíti, ~ 2465 205| spenených vier, ~a štvoro Sirén stráži závoru ~z alabastru 2466 31 | 31 ~. ~Jak by siroty v žiaľoch plakali ~kvety 2467 136| 136 ~. ~A vy, sitnianskych skalín ozveny! ~krídla si 2468 46 | Teutónska závisť, blud krivooký ~Sitnu česť jeho odobral, ~vrch 2469 231| vlasov zlatých - let sukieň sivých - ~hoj, v jednote aký to 2470 209| skalami ~hor'-dol' s bystrými skáču srnami, ~mňa len kvet a 2471 230| horou tmavou sa rútia, ~skadiaľ tie sa vyrútili: ~Chvojky 2472 43 | nepočuje nemú prírodu, ~kto v skalách vidí len skaly! - ~Zázrak 2473 47 | túžbou hľadela: ~Hľadela, k skalám vrátila zraky, ~tu nesmrtného 2474 209| mladú; ~družice moje medzi skalami ~hor'-dol' s bystrými skáču 2475 136| 136 ~. ~A vy, sitnianskych skalín ozveny! ~krídla si bleskov 2476 228| skala široká, ~tristocentová skalina, ~okolo tejto priepasť hlboká ~ 2477 252| 252 ~. ~Jaskyňa temná - skalnaté steny - ~tichosť jej pani, 2478 232| 232 ~. ~Ale od dolín Hrona skalného ~hor' tiahne devíc inší 2479 230| zhone len krútia ~na hladine skalnej Víly, ~ich hlasy horou tmavou 2480 252| pokoj; ~mach mladý s dlážkou skalnou zrastený - ~milý, milá! 2481 108| hučí, ~či hádam tú svoju skalu ľúbiť učí? ~Uč len, uč, 2482 176| ten, čo vás rozmetal? ~Len skamenelé časti jej hlavy! - ~Kto 2483 224| Odpustiť svetu jeho hriech, ~že skazil blaho ľúbosti dvojej ~a 2484 148| narieka ~nad ľúbosti svätej skazou, ~že kvet jej s poľným kvietím 2485 182| a hneď zabúria víchrice skazy, ~hneď šťastia výslnie svitá. ~ 2486 144| dychom ostatným zdýmam, ~skelet tvoj ešte raz poobjímam ~ 2487 28 | blud to, či zveličenia ~sklá mi kto na nos pripína? - ~ 2488 124| strach tvoj a smútok mocne sklátila ~a slovo viery preriekla; ~ 2489 198| vienky: ~a pod kolibkou tiché sklepenie, ~tam odpočinie moje túženie ~ 2490 13 | Vtom pekné údy k sedadlu skloní, ~ľúbezná struna čisto zazvoní, ~ 2491 116| tým si sa, švárna, pekne sklonila, ~ruže si lonu zverila, ~ 2492 116| sebou si trhla - skríkla - skočila - ~Čo si to za div zočila? - ~. ~ 2493 234| 234 ~. ~V ľahký skok, voľné družice, ~v nás zeme 2494 112| prestane, ~trávou sa bujnou skokom prebrodí, ~nad kruhom milým 2495 288| spieval životy, ~piesni mojej skončenia niet! ~Ako keď vetrík v 2496 194| úst oboch sa žiaľne ozýva ~skrahlej lásky spev labutí. - ~. ~ 2497 116| hodila, ~sebou si trhla - skríkla - skočila - ~Čo si to za 2498 60 | omdlela: ~No tu na svoju skríkne nádeju, ~a na jej ústach 2499 49 | veky ma k zrade nepohli. - ~Skríknem: Bohyňa si ty vernosti! - ~ 2500 103| srdce sa naše bezpečne skryje ~v tichých dolinách Siona!“ ~