| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Andrej Sládkovic Marína IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Strophe
2501 153| ukradne, ~do smetí hniezda ho skrýva: ~Či on, že poklad je to, 2502 150| moc ľudská, nástroj duší, ~skrze bezprávie právo dostáva, ~ 2503 60 | a nad lós zlostný alebo skúpy ~svedomie čisté jasno vystúpi, ~ 2504 42 | privodia: ~uverte, keď chcete skúsiť! - ~. ~ 2505 268| trojjednota otázka; ~tys' im to skutkom už dokázala: ~seba mne s' 2506 245| silné druha rameno. - ~No či skutočne, či sa mi sníva? ~Milý! 2507 141| v nádejach sa pohýnať ~k skutočnej blaženstva zemi; ~slávno 2508 238| kňažná je devíc Váhu, ~jej skvostná ruka, jej ruka pravá ~objíma 2509 143| minulosť kryjú, ~čas, ten Skýt, svety zožiera; ~čas, nenápelník, 2510 142| Neznáte doby, v ktorých slabosti ~sa v mohutnosti prerodia? ~ 2511 184| tvojich túžob kryštály ~nie sú slabou rána rosou? - ~Oj, nač by 2512 34 | čo div? či hviezdy krásu ~slabučký šum zemského hlasu ~na púšť 2513 97 | chodí kŕmievať: ~Že hlas náš slabý, samy uznáme, ~ale úbohé, 2514 55 | pyštek sa druhým pyštekom sladí, ~krídelká snežné žartujú: ~ 2515 238| chládkov velebnom sade ~sladili rty Mojmírove, ~z úst tých 2516 221| s neznámou Vílou, ~bárs sladkohlasou, bárs lícomilou, ~v hrtan 2517 64 | mňa nech trebárs žriedlo sladkosti ~zastane, vyschne, vyhynie; ~ 2518 241| hodiny, kde zas cit iný ~sladkostí sto pre nás varí; ~známe 2519 98 | pohýna, ~jak roj včiel k sladkostiam lipy: ~Ústa mi primrú k 2520 70 | cnosť, pravdu volať sestrou sladkou ~a pokoj bratom nazývať! - ~ 2521 87 | špatná nevernosť kryje, ~keď sladkú ružu objíma! ~Vidíš tie 2522 64 | radosť nadzemská točí, ~s sladkým nadšením sa dívať. - ~. ~ 2523 233| svadbe. ~Či satanskú svadbu slávia? ~Či tí anjeli sú v dákej 2524 136| v chválospevoch hlasných slávievať ~vrch slávny rodinám Slávy! ~. ~ 2525 23 | nebeských snov! ~Ty čuješ, keď slávik vzdychá ~žalobný žiaľ svojich 2526 223| deň a tie pamiatky slávy ~slávnej krásy chcem spomínať; ~budem 2527 244| pohromy. - ~A ona: Ale ešte slávnejšie ~spustiť sa z výšin v stavy 2528 238| družicu drahú; ~a z úst jej, v slávnom čo Velehrade ~v lipových 2529 136| hlasných slávievať ~vrch slávny rodinám Slávy! ~. ~ 2530 153| lásky výšavy, ~sláva len slávnych oslávi. ~. ~ 2531 9 | ostatnú bárs vycedíte, ~slepé ste vy, moje zraky! - ~Čo 2532 120| moju radu, ~chráň, chráň sa slepej ľúbosti! - ~Strašné osudu 2533 94 | nad zrak sokola, ~ačpráve slepých ľúbosti mraky ~nezmizli 2534 43 | sa vy, myšlienky rodu, ~slepými zrakmi dívali! - ~. ~ 2535 151| duše zore obstanú ~a duše slncia, oči, dostanú ~vzývania 2536 26 | na stráži, ~chvieť sa v slnečnom oslavy kráži ~z krás jej 2537 173| rodí; ~z otroctva kvitne sloboda: ~Zúfal by život v večnej 2538 218| dne! ~Prikovaný je, stojac slobodne, ~ani tam byť, ani ísť preč. - ~. ~ 2539 141| zeme k nebu sa dvíhať, ~slobodným reťaze nosiť, ~sladko je 2540 6 | týchto zvon neodkliaty ~zo slona tvorí komára, ~hlasov mohutných 2541 77 | zraku ~pod rtom kostiek slonových rad? ~Na úst tých milé, 2542 42 | priatelia! ~Pravda je, v mojich slovách čo stojí, ~verní sa večne 2543 238| drahú, ~v účastlivom, vernom slove: ~. ~ 2544 225| potupiť strachy, ~učila ho slovenská mať! ~Keď padnem i ja v 2545 72 | 72 ~. ~Slovensko mladé, rodisko moje ~aj 2546 191| šumno zhýbali ~nad jasnú slovenskú vodu, ~a zdvihli čosi, vetry 2547 221| predsa len voda, ~a duch je slovenský národ! - ~. ~ 2548 71 | by volali ~tak k nej a k slovenským devám: ~. ~ 2549 221| Šuhaju! tebou vládne otčina, ~sľub a zákon verne vyplň! - ~ 2550 258| Zbohom, pamätaj, že máš sľúbený ~duchom svetov bezmierny 2551 102| ozvalo: ~Dušu mi dala, ruku sľúbila, ~všetko objatím verným 2552 115| ružičky! ~Vernosť si večnú sľúbite sväte, ~vernosť do smrti 2553 92 | Na ústach jeho posvätné sľuby, ~a v srdci jeho strely 2554 109| útlymi, ~a nezábudky tieto slúchali, ~fialky vonné dýchať prestali, ~ 2555 249| schladne: ~toto sú moji sluhovia! - ~. ~ 2556 272| Bozk je na zemi - to mu dať sluší - ~časom rozkošný závdavok 2557 149| pre devy cnosť poľa niet! ~Služba jej panstvo, pokora hrozba, ~ 2558 110| chce spievať? - ~Nie, k službám srdca vždy sme hotové: ~ 2559 195| zdá sa, že živly zemské ti slúžia, ~ale zemšťana prsia sa 2560 49 | zrodila ~a krása mi za dojku slúžila, ~veky ma k zrade nepohli. - ~ 2561 250| poddaní ~zákonom svätým slúžili! - ~Poďte, priatelia moji, 2562 250| 250 ~. ~Ja som ich pani a slúžka Boha, ~k blaženým anjel 2563 179| mŕtvo, bez citu ~a že nerosí slza pohnutia ~zem v tôňach vekov 2564 41 | nemilým ostať, ~možno mi ústam smädom umierať, ~možno mi žialiť 2565 176| mojej Maríny, ~tu zo šiat smaragdov kusy! - ~Jej srdce, jej 2566 118| 118 ~. ~Smelé má srdce moja dievčina, ~ 2567 164| ľúbosti pozrime! ~Vstaň drahá! smelo nad ľudské biedy, ~nad zemských 2568 153| krkavec diamant ukradne, ~do smetí hniezda ho skrýva: ~Či on, 2569 286| 286 ~. ~Čo na smetiskách Tatier umiera, ~to pieseň 2570 27 | hlasom hromu ma bije, ~„jak smieš sa blížiť ku kráse, ~keď 2571 259| slasti. ~Je svet ten predsa smrteľným milý, ~bárs duše často v 2572 131| spomína? ~Môže sa satan na smrtiach voziť, ~mne je nesmrtnosť 2573 157| nezruší! ~A keď zhučí hlas smrtného zvona, ~v krajoch zazvoní 2574 34 | vyznaj, či blesk zornici ~smrtnú bledosť na ruže líci ~slzou 2575 88 | večnej podobe? ~Alebo čo si, smrťou oviaty, ~nezostal v hodvábnom 2576 144| plačeš, krásna? - Čo bys' smútila? ~Barbarstva časov sa neboj! ~ 2577 31 | riadky stáli ~vláskov v odeve smútkovom. - ~Čože tie smútia? Hádam 2578 202| žiaľov, ~zavrel tam pod tou smútkovou skalou ~družiek mojich spev 2579 8 | blahého života syn: ~Večerná, smutná hodina zvoní, ~a dieťa hodín 2580 115| zradkyňa, ktorá odpadne! ~Ten smutne zhynie, kto sa rozlúči: ~ 2581 189| hodiny, ~v ktorých slasť smutno hovorí, ~v ktorých z pozemských 2582 65 | šírošírych, ~v púšťach tých smutných, divodivých ~hodín svätých, 2583 117| východu: ~Kto to už teraz snadno rozsúdi, ~čo ten Indián 2584 22 | náramnice zlaté, načo by vás sňala, ~keď slobodu svoju otrokovi 2585 106| nemáš svätého; ~idea mu je snárstvo velebná, ~a vo fabrikách 2586 21 | buďte z pekných ramien sňaté! ~. ~ 2587 174| vašich horách ~jak slávne sneh ten sa belie! ~S ľúbosťou 2588 21 | zamračila si ~ľalíj hrdla snehový kvet; ~diamant prsta, načo 2589 208| z týchto večných bolestí snemov ~tam, kde duše nezasmútia. ~. ~ 2590 33 | zavrenýma? ~Či nespíš, keď ťa sníček objíma? ~Či spíš sen večný 2591 116| prehovorila, ~o zväzkoch lásky si snila; ~vtom si zrak bystrý nabok 2592 242| Či sme hor', či to len sníme? - ~Na tých obrazoch farby 2593 158| teš sa hájov spanilých ~a snívaj tiché sny žitia: ~Už veslom 2594 285| satiry? ~Kto by u nás prózu sníval? ~Kto by tu spieval krvavé 2595 256| o veľkostiach som malá snívala: ~no, Sitno moje, dobrú 2596 259| Na jej sme prsiach sladko snívali, ~na jej sa krásy často 2597 150| Obetuj sa len! - Veď v tom sa snuje ~všetko, čo človek žitím 2598 94 | zraky ~bystrejšie nad zrak sokola, ~ačpráve slepých ľúbosti 2599 102| verným stvrdila: ~tak čože sokom ostalo? - ~. ~ 2600 106| jeho: ~Do šiat lásky sa sotva oblieka, ~krása v otroctve 2601 198| tejto niet v mojej moci! ~Spadla už hviezda mojej milosti, ~ 2602 269| srdcia naše neviazalo, ~spadli by putá naše milené, ~to 2603 236| mizerným sveta chlebom! ~My spájame, čo svet dvojí, ~my vlažíme, 2604 39 | psoty ~v horkých slzách spálenú tvár? ~Mohla bys' podať 2605 8 | nemretia syn ~z očí smrteľných spanie vyháňa, ~a vo večného zorách 2606 118| donáša radu, ~keď dušu tvoju spanilú, mladú ~nešťastie tvoje 2607 158| v kvetinách teš sa hájov spanilých ~a snívaj tiché sny žitia: ~ 2608 8 | zvoní, ~a dieťa hodín v spánok sa kloní, ~ale večný nemretia 2609 123| sa ho! povedz len slovo, ~spas ty mňa, spasím ja teba; ~ 2610 100| krajiny ~rozlieval svetlo spasenia! ~. ~ 2611 123| len slovo, ~spas ty mňa, spasím ja teba; ~zhodím hneď rúcho 2612 128| šarláty kryje? - ~Láska spať na svoj pokoj chodieva, ~ 2613 205| mramoru ~kryje vôd tých spenených vier, ~a štvoro Sirén stráži 2614 45 | diabelským ~a krvou čiernou sa spení; ~čas ešte príde, že dušiam 2615 133| ziskrili, ~pysky sa jedom divým spenili, ~ale sila v ňom vymrela; ~ 2616 264| driemu v tôni ružovej, ~v speve vetríka šumného. - ~. ~ 2617 78 | devy stoja ~a ozýva sa v spevnej rodine ~slávne: „Hoja, Ďunďa, 2618 228| letkom vlajú kol a dokola ~a spevom hromová Hoľa ~a ku spevu 2619 228| spevom hromová Hoľa ~a ku spevu oblohy tok. ~. ~ 2620 215| v tej jasnej noci, ~keď spia prírody slabí otroci, ~ja 2621 198| odpočinie moje túženie ~v hrobe spiacej rozpomienky. - ~. ~ 2622 221| Siréna! zbohom, dievčina ~spiacich tých milých mi vĺn! ~Šuhaju! 2623 32 | pošvábenú dievčinu; ~alebo spiacim citom ho tajný ~kýs' pohľad 2624 109| Pamätáš, drahá, keď s' tak spievala, ~kvet medzi kvetmi milými? ~ 2625 81 | primkne verný šuhaj; ~slávne v spievankách zazvonia hnevy: ~svetom 2626 284| Otčina moja! čože ty spievaš? ~Faustov divých pekelný 2627 215| a v diaľke cengá zvonec spiežový ~driemajúcemu znak pastierovi - ~ 2628 223| rosiť, ~ale čln zas s brehom spínať. ~. ~ 2629 104| závistnej diaľke neveria, ~kroky splašené rovno zameria ~na brehy 2630 24 | ľaliových ňadier svetom, ~spočiniem na ich dolinách ~a hľadieť 2631 131| žiada si chvíle, čo duše spoja, ~keď lásku večnosť zavije. - ~ 2632 167| krajinách: ~Tak v žitia nášho spolku premilá ~rozmanitosť sa 2633 233| ľúbia, hladia, vítajú, ~do spoločného tanca sa dajú, ~a spev jeden 2634 139| to vás rozdvojí, ~keď sa spomienka k nemu vystrojí, ~milý tvoj 2635 139| drahá, za hory tieto ~v spomienkach verných chodila? ~Veď tu 2636 138| Ľúbosť chce večnosť, spomienkam kľaje! - ~Ale čo blud môj 2637 259| hospodu, ~ešte si na zem jeho spomnime ~pri okamihu rozchodu: ~ 2638 142| Na moc ľúbosti tak si spomnite, ~a divnú dvojjednotu vidíte, ~ 2639 226| sviatočné slnce slávne vychodí ~spoza mrakov, z krajov iných: ~ 2640 156| pri nej stojím, ~že uhoľ spravia zo mňa, sa bojím, ~jej krásot 2641 224| ľúbosti dvojej ~a krásam tým spravil posmech? - ~Nie, ty si padla 2642 140| šťastný, kto s pekným srdcom spriatelí ~aj med úst a slávu očí! - ~. ~ 2643 69 | tých s vrelosťou srdečnou, ~sprisahaní vernosťou večnou, ~milí 2644 55 | hlas sa ozýva: ~Chudiatka, sproste milujú! - ~. ~ 2645 197| hory? - ~Zboriť? - Neverím sprostej prírode, ~cudzia je ona 2646 164| družica, ~polmŕtvych snov sa sprostime! ~Už ružoprstá kýva zornica, ~ 2647 177| ústami, ~myslíš si: Tento je sprostý! - ~Svet celý zvolaj! Ak 2648 172| a lipa vtedy moc lístkov spustí ~a v páde lístkov divo zašustí: ~ 2649 244| ona: Ale ešte slávnejšie ~spustiť sa z výšin v stavy biednejšie ~ 2650 168| vládu: ~Pozri tam, drahá, spusťme sa zhora, ~tam moci neba 2651 135| ti každú vlnku pozdraví, ~spýta sa každej: či je ten zdravý, ~ 2652 102| oboje zjavne vedeli, ~čo sa srdcami ozvalo: ~Dušu mi dala, ruku 2653 250| kráse, po ktorej v túžbe srdečnej ~ľúbosti vaše túžili! - ~. ~ 2654 69 | svetoch tých s vrelosťou srdečnou, ~sprisahaní vernosťou večnou, ~ 2655 257| Dobrú noc, Hron môj! ty druh srdečný ~mládeneckých mojich citov! ~ 2656 54 | Vlasta v hradbách Devína? ~Srdením líca jej horia, ~kušu si 2657 209| hor'-dol' s bystrými skáču srnami, ~mňa len kvet a šum hôr 2658 61 | túženie? ~Neslýchals' nikdy o srnke milej ~v ostrých pazúroch 2659 160| 160 ~. ~Jak keď poľovník srnku by zduril ~spod kvetného 2660 145| vrkočiach ~že má krás vo stách, v tisícach, ~že v spevoch 2661 105| kryli a vychovali, ~čo v staji hrialo hoviadko. - ~Tak, 2662 47 | hory Sitna letela; ~letela, stála; do milých krajov, ~do mesta, 2663 99 | Svety závistné medzi nás stali, ~roztrhli blahé objemy: ~ 2664 31 | pod jej čelom dva riadky stáli ~vláskov v odeve smútkovom. - ~ 2665 25 | vábivo na mňa volala; ~tam stanem, zrak na východ obrátim - ~ 2666 37 | svety mňa zahnala, ~všade stanú lásky chrámy! ~. ~ 2667 178| kde pustatiny ~divé si stany rozbili: ~Kedy tie našej 2668 285| krvavé chýry? ~Kto by modly staré vzýval? - ~U nás sa ľúbi! 2669 80 | nerozpráva, ~nie buk rytierstva starého; ~hlas ten nezvoní bitky 2670 183| telá, ~na ktorých schladlé starobou čelá ~smutné Hóry vrásky 2671 147| vernosť ľúbiť zakáže; ~a starostí hrudnatý svet ~zahace peknú 2672 18 | ružovú ľúbosť na líci: ~A starostlivá, biela pravica ~zbehne náhlivo 2673 30 | v zháňaní bystrom, v líp starých chládku ~o drevenú blšku 2674 150| svetu, Bohu povstáva, ~nebo stavia, keď zem ruší! - ~. ~ 2675 244| slávnejšie ~spustiť sa z výšin v stavy biednejšie ~a zdusiť ľudstva 2676 252| Jaskyňa temná - skalnaté steny - ~tichosť jej pani, pán 2677 137| zašumelo, ~krv sa mi k srdcu stesnila, ~kýsi cit blahý v srdci 2678 237| zvlneným; ~zdá sa, že hrôzy stíchlej víchrici ~do pŕs sa zamkli 2679 190| 190 ~. ~A vlny Hrona stíchli, zastali, ~ctiac si myšlienky 2680 233| nich sa dvojí: ~a hromy stíchnu, vetry zamĺknu, ~len blesky 2681 79 | nedbalkách, to v mladom stíne, ~a milého si Chasona hľadá ~ 2682 265| 265 ~. ~Vy, v dolách stínov ešte žijúci, ~radu priateľa 2683 244| milá stojí ~a ruka ruku si stíska, ~na výšinách sú oba v pokoji, ~ 2684 256| všetka sa búrka žitia stíšila, ~vidiac tvojej výšiny moc; ~ 2685 78 | v hrách slovenských devy stoja ~a ozýva sa v spevnej rodine ~ 2686 10 | nohy sú zeme rodina: ~Nuž stojte, kostí nosidlá! ~Ale ty, 2687 45 | pohanským rodinám, ~teraz, v století hladnom a sýtnom, ~ničím 2688 56 | pre najväčším posvätným stolom, ~okom letiaca k nebeským 2689 183| života brehy ~a zápalom stop mŕtvosti snehy, ~čo chladných 2690 25 | kričia o ráne ~hrdlami aj storakými: ~Ja vstanem: - záhradka 2691 232| prostriedku diadém zlatý, ~stozáhybové s povlakom šaty: ~to Dobroslava 2692 87 | Motýľu zradný! srdce ti bije ~strachom pod prstma mojima; ~a v 2693 225| dať? ~Učila dieťa potupiť strachy, ~učila ho slovenská mať! ~ 2694 197| Zboril, zboril!“ to strakavé Hole ~dva ráz za ním opakujú: ~ 2695 83 | Pozdrav pole ~milé od strán, kde býva ten, ~nad ktorým 2696 25 | Rozhodnúť už mal čas po dňa strane ~zápas s mračnami nočnými; ~ 2697 232| búra ~kol hrdla, pliec, stranou líca: ~a v ich prostriedku 2698 169| strestala! ~Z jednej ťa strany Turcia objíma, ~z druhej 2699 152| milenky ~vskutku len tône a strapy! ~. ~ 2700 23 | tvorí, ~byť pokojom, čo strasti borí, ~keď tieň tvoj svety 2701 173| sladký zisk nosí aj horká strata: ~tak smrť životom len slávne 2702 114| Že ste slobodu svoju stratili? ~Zo mňa si príklad vezmite: ~ 2703 105| hoviadko. - ~Tak, drahá, straší aj nás lós čierny: ~tys' 2704 231| výšava - ~tých ohňov nebies strašlivá sláva - ~výskot, čo ples 2705 54 | hnevno napína, ~už zraky jej strašne moria! ~Jastrabie oči za 2706 54 | je Xantipa! - Ale Marína ~strašnejšie hrôzy v hneve odpína, ~lebo 2707 287| námesačníkov, ~na zázrak strašno sa dívať: ~Vysoké biedy 2708 154| ukrýva: ~A mne sa ľúbosť v strašných úkazoch, ~v hromo-bleskových 2709 93 | stud sa na hnev premení; ~a strážny anjel, čo sa z nej rodí, ~ 2710 86 | obratnú ruku, predrahá, ~jak strela za ním vystrela, ~cifrovaného 2711 126| satanov ~s pokladmi či so strelami: ~mocnejší vládne svojou 2712 169| ťa z Ríma ~bohyňa lásky strestala! ~Z jednej ťa strany Turcia 2713 74 | vše sa jeden s druhým stretne ~a samopašne let ich sa 2714 147| zalieva tvár, ~že partu mladú strhnú hodiny ~a svadba je slobody 2715 82 | vzdychala si deva, ~to dušou striaslo šuhaja, ~ohlas pŕs mladých 2716 262| vetrík juha, ~duše sú strunky strieborné, ~rám tých strún pekná večnosti 2717 208| 208 ~. ~Vidíš striebornú tú lúč mesiaca ~v dvojnom 2718 205| oblokov ~dívam sa do tých strieborných tokov, ~v ktorých zlatá 2719 191| stojí divom zajatý, ~hlasom strieborným zdá sa oviaty ~každý čuv 2720 21 | uvoľň havranie vlasy, ~striebrom neviaž ich voľný let; ~Reťaz 2721 154| srdca k ústam pálila; ~tým striel podobu na seba vzala, ~týmto 2722 229| hronskom brode; ~z očí im strieľa duša ohnivá ~a každým hnutím 2723 185| jará? ~Či údov sila? Či strmosť krokov? ~Toto sa všetko 2724 269| túto ~dvojjednoty podivný stroj. - ~A keby to nie, mládenec 2725 207| dvoria, ~útechu mi pilno stroja! ~Poď so mnou, milý - budeš 2726 172| jeseň chladná kvetiny marí, ~stromy z ich rúcha zodiera; ~a 2727 248| 248 ~. ~Marína stŕpla. A divná deva ~vždy blíž 2728 13 | sedadlu skloní, ~ľúbezná struna čisto zazvoní, ~hlas jej 2729 262| je vetrík juha, ~duše sú strunky strieborné, ~rám tých strún 2730 13 | tam ona stojí nad tichou strunou, ~hľadí do svetlých nebies 2731 93 | prsteň vernosti drahý ~a stud sa na hnev premení; ~a strážny 2732 272| večnom nemá poľúbkov ~ľúbosť studená, nepravá? ~Nezávidí vám 2733 272| drahá? ~zaviera všetky studnice blaha ~v jedno a večné bozkanie! ~. ~ 2734 76 | Krajan môj, znáš ty tie dve studničky, ~čo v tôňach Tatry blýskajú? ~ 2735 93 | sklonia sa v panenskom studu, ~noha poslušná nabok odkročí, ~ 2736 219| búry divej ťažké hromy, ~a stúpal ďalej k skale od skaly, ~ 2737 242| farby sú tôní ľahkých stvorenia, ~tône sú deti miznutia: ~ 2738 99 | zemi? ~Láska na zemi nebo stvorila ~a nás naveky zväzkom spojila, ~ 2739 196| chrám ten ľúbosti ešte raz stvorím, ~abych naveky ho zboril! - ~. ~ 2740 102| všetko objatím verným stvrdila: ~tak čože sokom ostalo? - ~. ~ 2741 279| zdeliť sa jej je úloha; ~suchá je rosa, ktorá nevlaží, ~ 2742 112| upichnúť každý sa bojí, ~lebo v suchotách bôle ich hojí ~jej dobrá, 2743 144| poobjímam ~a zložím kosť suchú blatu. - ~. ~ 2744 220| vína ~plný - temnica sily - sud! ~a krv do bledej vyhrčí 2745 194| nedá ~ľúbosti, ktorej raz sudba bledá ~ukrutne hrdlo zakrúti; ~ 2746 271| vernej milenky? - ~Oj, vy sudcovia slabí, škrekľaví! ~Vidno, 2747 88 | že ťa byť ona slávnym súdila ~z mŕtvych povstania obrazom! ~. ~ 2748 7 | zvoní? Volá bližšie deň súdny, ~v ktorom zanikne svet 2749 130| Trasie sa vina pred prísnym súdom, ~ľaká sa maznák chudoby, ~ 2750 231| hra vlasov zlatých - let sukieň sivých - ~hoj, v jednote 2751 169| ohnivá Itala! ~Viď, moja! Sultán tento neverný ~milenec dvoch 2752 30 | čo za zlé malo ~tomu, čo sultánsky si driemalo ~na mäkkých 2753 80 | nehlási spev ten krivdy susedov, ~nie bičov sveta hromoplesk: ~ 2754 19 | pani tvoja mi dovolila ~v susedstve tvojom prebývať? - ~Ale 2755 286| horiacej duše vysokom nebi ~súzvučných nenájdeš hlasov! - ~. ~ 2756 262| ľúbosti duše previeva ~a súzvuk citov útlych zaznieva ~od 2757 261| večných cností zaviera ~súzvukov rajských výlevy! ~. ~ 2758 18 | 18 ~. ~Súzvuky pozdné ešte šumeli ~svetlom 2759 236| dvojí, ~my vlažíme, čo svet suší, ~my dvojíme, čo svet spojí, ~ 2760 147| partu mladú strhnú hodiny ~a svadba je slobody kar; ~lebo mládenských 2761 233| Už sú na hore Čertovej svadbe. ~Či satanskú svadbu slávia? ~ 2762 227| 227 ~. ~Čertovou svadbou dažde sa lejú, ~jakby sa 2763 233| Čertovej svadbe. ~Či satanskú svadbu slávia? ~Či tí anjeli sú 2764 115| Vernosť si večnú sľúbite sväte, ~vernosť do smrti si zachováte, ~ 2765 56 | dievčina ~a na jej čele svätosti dúha - ~Ona sa modlí? - 2766 151| nezvädlých kvetov ~rukou svätou pletený pás: ~Tam tvoja 2767 105| srdca dieťatko slávy ~na svätozemi zložili: ~a s podivením 2768 56 | Potom? - Ach, to je Petra svätyňa ~v ohradách rimanskej slávy, ~ 2769 277| majú ~tie krásne duše, čo v svete lkajú. - ~Svet ten je posteľ 2770 48 | kryje opona ~v prijasných svetlách večnosti: ~Lebo tak mi je 2771 35 | krásnej sa zjaví ~v anjelskom svetle tvojej postavy - ~a šelmy 2772 18 | šumeli ~svetlom priestrannej svetlici, ~okrúhlej dlane prsty zastreli ~ 2773 184| milé zápaly ~nie sú ohne svetlonosov? ~Mladosť! či tvojich túžob 2774 13 | tichou strunou, ~hľadí do svetlých nebies čalúnov ~cez biele 2775 280| ale lós náš necíti; ~tvár svetolásky, všeobecnosti ~dobyme úzkej 2776 51 | snáď Barkochabov, ~či deje svetovíťazov? ~Rozhodím ťažké, zlaté 2777 22 | keď noc v svety kročí, ~ty svieť mi miesto jej očí; ~ty studený 2778 54 | ľúbosťou? - pomstou ony sa svietia ~a sypú blesky záhuby. - ~ 2779 291| Ale tie hviezdy predsa svietili, ~a pekný život tie kvety 2780 21 | diamant prsta, načo ty svietiš, ~kde svet iskier oko tvorí? - ~ 2781 102| Moja je ona! z čela svitajú ~zálohy srdca vrelosti, ~ 2782 216| blažiť ťa budem, v zlatom svitaní ~vítať s tebou deň omladlý! - ~. ~ 2783 50 | zmizne okolo - ~zrazu zas svitne - kto mi dá vieru? ~Skál 2784 75 | blesk z nebies čistých svitnutý; ~hneď sa korunka jasno 2785 62 | mal tešiť: ~Odpusť mi túto svojhlavosť malú, ~že chcem sa radšej 2786 273| veľký v svojich túžbach svojhlavý ~útokom ženie na brány slávy, ~ 2787 126| strelami: ~mocnejší vládne svojou obranou ~nad panenskými 2788 116| vence určila: ~a ružu k ruži svorne si vila, ku každej slovo 2789 215| poli zakvetlom ~len spev svrčka trávou veje, ~a v diaľke 2790 122| si mrela života časy ~so synom tisíc nešťastí?“ ~. ~ 2791 54 | pomstou ony sa svietia ~a sypú blesky záhuby. - ~To je 2792 45 | teraz, v století hladnom a sýtnom, ~ničím je svojim dolinám. ~ 2793 9 | 9 ~. ~Tajdite, noci! svet mi odstrite, ~ 2794 9 | kryjú? Tône osudov; ~čo tajné zrakom, Rodina bludov; ~ 2795 121| nevinnú jaksi zmútili ~slová tajného zlosyna, ~ťahy jej tváre 2796 257| som blbotaní ~sedával v tajnom, čarovnom zdaní: ~ale teraz - 2797 112| 112 ~. ~Zrakma tajnýma okolo hodí, ~nôtiť si nemo 2798 225| hodina: ~Keď som ťa preznal, tajomná Víla, ~odpusť - nemôže tu 2799 34 | Marína, ~ňadier milých tajomný chrám! - ~Mramorná socha 2800 27 | kráse, ~keď ona v chvíľkach tajomných žije ~len sebe, v pokoja 2801 110| spieva srdce, nepovie, ~tajomstvá nechce previevať. ~. ~ 2802 59 | Hrone kamienky, ~tak sa tajomstvo mojej milenky ~dušiam úprimným 2803 92 | prázdnosť sa pustá ozýva, ~a krv takého planca nízkeho ~telesnosť 2804 20 | ma ona vo troje, ~a nie takéto hádky, rozbroje ~so mnou 2805 176| časti jej hlavy! - ~Kto takú vraždu pamätal? - ~Tu diamant 2806 152| Ľudia! tento je v blude, ~takých krás nenie, ani nebude!“ ~ 2807 273| 273 ~. ~Šťastní ste tamdoľ, ktorí túžite ~vidinou krásnou 2808 2 | tône života úsvite. ~Ako vy tamhor', božie plamene, ~svetiel 2809 260| chládky lipové? ~Pamätáš tamtie nebeské doby, ~v ktorých 2810 233| vítajú, ~do spoločného tanca sa dajú, ~a spev jeden v 2811 181| lásky! ~Po peknom našom tatranskom kraji ~nájdem ho vcelku 2812 218| prirástol, ~prirástol k srdcu ťažkou boľasťou, ~a bolesť mu zavrela 2813 193| hrobu ~vlajú, aby sa v smrti ťažobu ~hádam naveky zavreli. ~. ~ 2814 213| plameňov svet; ~zemskej ťažoby Víly neznajú, ~a keď aj 2815 214| sen ukryje; ~a blbotanie tekúcej rosy ~po snách ma časom 2816 31 | vidia ~najkrajším okolím tela? - ~Ach, nie! Radosti noc 2817 92 | krv takého planca nízkeho ~telesnosť hrubá rozrýva: ~Na ústach 2818 252| 252 ~. ~Jaskyňa temná - skalnaté steny - ~tichosť 2819 127| bola človeka, ~duch tvoj v temnici diabla narieka, ~čo sa otroctvom 2820 179| V húšťach bakonských temnoty smútia, ~že v nich je mŕtvo, 2821 229| slobode, ~a ich odevy z tenkého plátna, ~bieleného v hronskom 2822 46 | 46 ~. ~Teutónska závisť, blud krivooký ~Sitnu 2823 158| brehoch milých, ~v kvetinách teš sa hájov spanilých ~a snívaj 2824 62 | že z tvojho žiaľu ešte sa teším, ~čo by som teba mal tešiť: ~ 2825 232| dolín Hrona skalného ~hor' tiahne devíc inší chór, ~náhlia 2826 209| chladu, ~kde tieň jaskyne tichamilovný ~objímava Živu mladú; ~družice 2827 237| víchrici ~do pŕs sa zamkli tichej devici ~s citom prudko roztúženým. ~. ~ 2828 161| brojí. ~Tak ostaň, milá, v tichom pokoji, ~na čas nás osud 2829 190| zastavil, ~keď sa šum rieky v tichosti preplavil ~a jelše šušťať 2830 13 | samoty; ~tam ona stojí nad tichou strunou, ~hľadí do svetlých 2831 145| že má krás vo stách, v tisícach, ~že v spevoch mojich nebo 2832 205| čaká ~krás týchto mojich tisícoraká - ~mne bez teba pustá sláva. - ~. ~ 2833 53 | velebný, ~oceán v svätej tíšine! ~Jak sa uzerá breh ten 2834 212| prsia naše len dych pokoja ~tíško vlní a nadýma. - ~. ~ 2835 53 | Ba anjel letkom prachu sa tknúci, ~oči, blesk, ústa, plameň 2836 228| sa vyvalí ~na okrúhlinu tľapkavej skaly ~zázračno-spanilých 2837 252| dušiach tichých príjemne tlejú ~rozpomienky na zhaslý svet. - ~. ~ 2838 193| ožili, ~ktoré už v mohyle tleli: ~Ožili, ale na kraji hrobu ~ 2839 208| dvojnom blesku na Hrone tlieť? ~Perlový člnok - ryba letiaca - ~ 2840 228| priepasť hlboká ~a hustá, tmavá jedlina: ~a z tej jedliny 2841 85 | Marína bieloružovým, ~letačka tmavočervená, malá ~sadla si k ústam 2842 66 | nevyhnutný ~na žalár lósov tmavý, smutný ~ohromným putom 2843 9 | vy, moje zraky! - ~Čo tie tmy kryjú? Tône osudov; ~čo 2844 214| bez teba ~mi je i výsosť tohoto neba ~len pustá noc, len 2845 228| Hoľa ~a ku spevu oblohy tok. ~. ~ 2846 205| sa do tých strieborných tokov, ~v ktorých zlatá ryba pláva: ~ 2847 217| otravu ~v rečí mojich sladkom toku! - ~Začúchla Víla, strelila 2848 248| drahá, čo sa odieva ~v toľko krás, nám neublíži. - ~Zázračná 2849 34 | Mramorná socha sa pohýna, ~keď toľkým k nej hlasom volám! ~Ale, 2850 1 | spievam peknotou nadšený, ~a v tomto duše mojej ohlase ~svet 2851 30 | jej líci, čo za zlé malo ~tomu, čo sultánsky si driemalo ~ 2852 186| 186 ~. ~Nezverte, ľudia, tôňam letiacim ~zázračné tieto 2853 242| farby sa menia, ~farby sú tôní ľahkých stvorenia, ~tône 2854 23 | vzdychá ~žalobný žiaľ svojich tónov: ~Daj mi byť snom, čo raje 2855 222| neznámu ~dať a skutočnosť za tôňu klamu? ~To osud môj nekáže 2856 147| 147 ~. ~V žiaľoch sa topí srdce dievčiny ~a bledý 2857 85 | zastreli kvety; ~a s pompou touto syn húsenky, ~jak lístok 2858 39 | dobroty, ~mohla bys' vidieť trápnej psoty ~v horkých slzách 2859 130| 130 ~. ~Trasie sa vina pred prísnym súdom, ~ 2860 282| sladkých spevov! ~Hromov sa traste, odpory! - ~Vy krásy, čo 2861 165| Teraz sa všade vôkol nás trasú, ~jak sa pod Sitnom jahnence 2862 207| na breh ma nosí k zeleným trávam, ~kde sa srdce rosou chladí; ~ 2863 115| sadneme ~na lono bujnej trávičky, ~objímať jedna druhú budeme ~ 2864 179| tôni netúži? ~Aj tam sa trávka jaru usmieva, ~aj tam sa 2865 192| jej nôžka kvety ľutuje ~a trávku mladú nedlávi; ~v ruke má 2866 235| snemy, ~ale dušiam blahým treba ~rozlúčenia podľa zemi: ~ 2867 64 | nevinné, ~pre mňa nech trebárs žriedlo sladkosti ~zastane, 2868 54 | 54 ~. ~Tretí. To Vlasta v hradbách Devína? ~ 2869 52 | mladucha! ~Jahody zbiera, trhá kvet vnadný - ~škoda, že 2870 116| nabok hodila, ~sebou si trhla - skríkla - skočila - ~Čo 2871 190| posteli: ~tak sa mládenec trhol, zastavil, ~keď sa šum rieky 2872 239| vždy a šťastliví: ~Nitra sa triasla - my sme padali - ~pravou 2873 227| zázračný mrak; ~jedle práskajú, trieskajú duby, ~a krížom-krážom svetlá 2874 228| Navrchu hory skala široká, ~tristocentová skalina, ~okolo tejto priepasť 2875 112| počuješ? každá sa núka! ~Tŕň ju upichnúť každý sa bojí, ~ 2876 113| ráno rosíte? ~Či o zbavenie tŕňovej psoty ~v slzách perlových 2877 73 | objemu v objem naveky padať, ~troch nebies slasti prijímať! ~ 2878 20 | Pozdraviť ti ma ona vo troje, ~a nie takéto hádky, rozbroje ~ 2879 268| Dvojjednota im je len klebeta ~a trojjednota otázka; ~tys' im to skutkom 2880 281| pretvorí, ~Boh náš! pred trón Tvoj prídeme! ~. ~ 2881 142| Neznáte doby, v ktorých trpkosti ~cit sladký s sebou privodia? ~ 2882 259| často v ňom zablúdili, ~bárs trpkých vlasť je boľastí! - ~. ~ 2883 254| 254 ~. ~Zhrčala trúba! - rty sa hýbajú; - ~zhrčala! - 2884 183| Mladosť, otčina horiacej túhy! ~Mladosť, vrelých citov 2885 180| už na rozlučné ku prsiam túlil, ~tak divoch devu pozdraví. ~. ~ 2886 169| strestala! ~Z jednej ťa strany Turcia objíma, ~z druhej ohnivá 2887 241| strach, túžba, nádej, tušenie ~zahmlia život nášho žitia: ~ 2888 266| slávu ducha rozvinieš: ~Len túž a horli v svätom zápalu, ~ 2889 250| večnej ~kráse, po ktorej v túžbe srdečnej ~ľúbosti vaše túžili! - ~. ~ 2890 36 | šťastných hodín ďaleký stín: ~On túžbu, matku vlastnú, zbije, ~ 2891 284| S nádejou blahou, s túžením živým ~v blažených žiaľoch 2892 140| moje! ~a úst vysmädlých túžiace dvoje, ~vás rozlúčenie znivočí! ~ 2893 53 | horúci - ~Oj, krajšie ona túžieva! ~. ~ 2894 250| túžbe srdečnej ~ľúbosti vaše túžili! - ~. ~ 2895 273| Šťastní ste tamdoľ, ktorí túžite ~vidinou krásnou nadšení! ~ 2896 170| hľadá v zelenom kraji ~túžobne svojho milého. - ~Marína 2897 252| tu žiadneho niet: ~Len v tvárach blahú vidieť nádeju ~a v 2898 42 | pravdu delia: ~Báječným tváram mojich výrazov, ~zázračným 2899 185| Dvadsaťpäť rokov? ~Ružových tvárí hlaď jará? ~Či údov sila? 2900 118| Dcéra krásoty! never tvárnosti, ~ktorú na seba anjel milosti ~ 2901 98 | Ústa mi primrú k rubínom tvojim, ~myslím si večne, že nerozdvojím ~ 2902 122| nad budúcnosťou jeho a tvojou ~havrany veštiac kvákajú: ~ 2903 118| priateľskú donáša radu, ~keď dušu tvoju spanilú, mladú ~nešťastie 2904 70 | toho svojím priateľom, ~čo tvorca je svetov a hrad! ~Jak je 2905 196| zahorím, ~ktorý raj mi kedys' tvoril; ~onemiem, ešte raz prehovorím, ~ 2906 236| dvojíme, čo svet spojí, ~my tvoríme, čo svet ruší: ~sláva na 2907 39 | 39 ~. ~Srdce tvrdé pokojne hľadí ~na rozmliaždený 2908 154| striel podobu na seba vzala, ~týmto sa putom zlatým zazdala, ~ 2909 105| 105 ~. ~A keď už umrel tyran psohlavý, ~k otčine zas 2910 113| a vetrov divých, kvetín tyranov, ~na večné veky zbavila: ~ 2911 211| ozývajú, ~jeden za druhým preč ubiehajú ~ta, kde radu držia veky: ~ 2912 59 | blude, ~zjavenie jej ťa ubije: ~Ale jak v bystrom Hrone 2913 279| nevlaží, ~to blaženosť je úbohá! ~. ~ 2914 97 | slabý, samy uznáme, ~ale úbohé, čo robiť máme? ~Nám je 2915 148| čo neverí; ~poslušnú dušu úbohej dcéry ~s chlapom cudzím, 2916 238| družky, na dušu drahú, ~v účastlivom, vernom slove: ~. ~ 2917 191| oviaty ~každý čuv zvedného ucha. ~. ~ 2918 103| Mária milá, vstaň, uchyť krásne ~dieťatko, poklad 2919 103| pocíti, ~perlu života svojho uchytí, ~tajdú: dieťa, on a ona. ~. ~ 2920 241| opery ~hlasy božské nás uchytia. - ~. ~ 2921 108| hádam tú svoju skalu ľúbiť učí? ~Uč len, uč, potôčik, ľúbospevným 2922 132| nech ju v objatí tvojom udiera ~jak chce bolesti hodina! - ~ 2923 186| zázračné tieto poklady, ~údom nad hrobom pozdným kľačiacim ~ 2924 185| Ružových tvárí hlaď jará? ~Či údov sila? Či strmosť krokov? ~ 2925 42 | mojich obrazov ~vieru nedajte udusiť; ~v božských kolískach divy 2926 81 | hlas jeho letí ~a blesk úfania z tváre mu svieti. - ~No 2927 153| Či on, že poklad je to, uhádne, ~keď naň sa, mrchožráč, 2928 156| keď pri nej stojím, ~že uhoľ spravia zo mňa, sa bojím, ~ 2929 253| mohyla. - ~Tu z bludu svitá úkaz pravdivý, ~tú mŕtva láska 2930 154| mne sa ľúbosť v strašných úkazoch, ~v hromo-bleskových veľkých 2931 153| Bratko! krkavec diamant ukradne, ~do smetí hniezda ho skrýva: ~ 2932 170| hľadala, ~keď ťa jej diaľka ukrutná vzala ~z rukú do sveta šíreho. ~. ~ 2933 194| ktorej raz sudba bledá ~ukrutne hrdlo zakrúti; ~cíti to 2934 7 | Hospodina? ~Čo zvoní? Požiar ukrutný? - ~Čas zvoní? Volá bližšie 2935 79 | zlatý, ~zrakom smrteľných ukrytá: ~tak v pekných chvíľach 2936 179| pohnutia ~zem v tôňach vekov ukrytú. ~Či vetrík s lístím tam 2937 154| zazdala, ~inším sa v kvietky ukrýva: ~A mne sa ľúbosť v strašných 2938 198| vystavím kolibu malú ~a v nej uložím osiralú ~dušu vo snov ľahkých 2939 188| priepasti ~a v tej voľnosti umieraš: ~Nádejí tisíc k duši ti 2940 270| večne víťazí, ~tu bezočivé umĺkli zlosti, ~tu sa na prsiach 2941 288| mám sa krásam posmievať? ~Umĺkni, hlas! - Ona spieva! ~. ~ 2942 223| Keď oči tieto zatieni úmor ~a zastane mi srdca buch, ~ 2943 105| 105 ~. ~A keď už umrel tyran psohlavý, ~k otčine 2944 149| sebe založiť? ~Keď druh jej umrie, ako môž' ožiť? ~Ach, pre 2945 173| plodia sladkosť v živote, ~umrieť chce, čo zostará, ~sladký 2946 235| slasti vlahu, ~vzkriesenia a umučenia! ~Družka s druhom podľa 2947 235| vzkriesenie, ~lásky časnej umučenie! - ~. ~ 2948 99 | závistlivý: ~ľúbosť nemožno umučiť! ~. ~ 2949 275| 275 ~. ~A dušu moju slávne unáša ~nadšenie nebeských citov; ~ 2950 66 | 66 ~. ~Túžby sa jeho unášajú ~v život vyšší prudkým letom, ~ 2951 112| každá sa núka! ~Tŕň ju upichnúť každý sa bojí, ~lebo v suchotách 2952 94 | aj tak sa zriedka ukáže ~úprimný milý a milá; ~no, ale ľúbosť 2953 59 | tajomstvo mojej milenky ~dušiam úprimným odkryje. ~. ~ 2954 34 | hlasu ~na púšť sveta dol uprosí? ~Ale vyznaj, či blesk zornici ~ 2955 82 | sever vystrojí, ~tam znie Uralom, tam morom: ~a ďalej svetom 2956 266| z hlbín vzlietneš a či z Uralu, ~k nebu sa predsa vyšinieš! ~. ~ 2957 284| Quijotov veterné hrady? ~Či Uránie a Mesiády? ~Či prózu v báseň 2958 156| Čím diaľ ma nesie moje určenie, ~tým väčšmi blesk jej ma 2959 250| moja úloha, ~komu lós tento určený. ~Kľúč zlatý zlaté otvára 2960 116| vodila, ~komus' tie vence určila: ~a ružu k ruži svorne si 2961 236| ruší: ~sláva na Tatrách, Urpíne, ~kňažnej hronských Víl, 2962 46 | dujú, ~odniesť ho na juh sa usilujú; ~viera tie hory preloží! - ~. ~ 2963 123| vstúpime neba: ~V slávy úslní budeš tam bývať, ~všetky 2964 32 | sa žiaľom ako posmieval ~úsmech - kto mu vie príčinu? ~Hádam 2965 55 | žartujú: ~Ona sa na ne s úsmechom díva, ~zdá sa, že z úst 2966 177| hrôzy zasnívaš. ~A v tom úsmešku tvojom zdá sa mi ~zúbok 2967 32 | nevediac cestu do raja, ~úsmešok tento zablúdil. ~. ~ 2968 179| Aj tam sa trávka jaru usmieva, ~aj tam sa východ v zlato 2969 50 | nebolo! ~Pohronské nivy sa usmievali ~očiam hladovým, tieto hľadali, ~ 2970 177| 177 ~. ~Ty sa usmievaš, moja? - Pokojne ~na zmätok 2971 11 | nebies ihry a harmónie: ~tak uspi ma, ty noc divá! ~Veď je 2972 57 | krásy krajiny! - ~Tys' chcel ustáliť let ideálu, ~vystaviť chcel 2973 18 | vábneho líca ~ta, kde si srdce ustalo, ~a s podivením ruka cítila, ~ 2974 177| sa mi ~zúbok satiry hýbať ústami, ~myslíš si: Tento je sprostý! - ~ 2975 104| sklonia, ~jeden i druhý dieťa ustíska. - ~No hrom Heroda ďaleko 2976 87 | bezočivej ~med kradneš z ústok voňavých. ~. ~ 2977 27 | 27 ~. ~„Ustúp!“ on hlasom hromu ma bije, ~„ 2978 28 | 28 ~. ~Ustúpim; ale pamiatka moja ~naveky 2979 148| kvet jej s poľným kvietím uteká, ~krahne ostrím divých mrazov; ~ 2980 260| nebeské doby, ~v ktorých utíchli srdca žaloby ~a nebo na 2981 41 | možno mi v diaľky žiaľne utieknuť, ~možno mi nemilým ostať, ~ 2982 61 | pritisne, ~ticho si slzy utiera. - ~. ~ 2983 105| nás lós čierny: ~tys' mati útla, ja otčim verný, ~svet Herod, 2984 264| kvitne pokory, ~i ruža citu útleho: ~ale noci tu nemáš hrobovej, ~ 2985 78 | kvety mi vystavila, ~lenže v útlejší obraz zavila ~v lícach milej 2986 104| chládok tam vonia, ~tu je syn útly azda v pokoji, ~pútnici 2987 109| prestala ~šušťať lístkami útlymi, ~a nezábudky tieto slúchali, ~ 2988 273| svojich túžbach svojhlavý ~útokom ženie na brány slávy, ~až 2989 223| nosiť ~a lós tvoj slzou útrpnou rosiť, ~ale čln zas s brehom 2990 42 | nám ony z neba privodia: ~uverte, keď chcete skúsiť! - ~. ~ 2991 21 | 21 ~. ~Ihla, uvoľň havranie vlasy, ~striebrom 2992 225| 225 ~. ~Uvrznúť svetu, syn strachu plachý? ~ 2993 67 | mizerný; ~ty v srdca hradbách uzavrená, ~milými svojimi otočená, ~ 2994 142| privodia? ~Neznáte rany, čo uzdravujú? ~Neznáte šťastných, ktorí 2995 280| svetolásky, všeobecnosti ~dobyme úzkej našej ľúbosti, ~to prsia 2996 145| ozýva, ~ňadrá dievčenské úzkosť prerýva, ~duša moja v žiaľoch 2997 81 | zazvonia hnevy: ~svetom budeš, úzky môj kraj! - ~. ~ 2998 20 | Ruka začúchla, pravdu uznala, ~večnú mu vernosť zaprisahala ~ 2999 97 | Že hlas náš slabý, samy uznáme, ~ale úbohé, čo robiť máme? ~ 3000 75 | netuší: ~Tu by, Marína, si uzrela, ~bielosť tých ruží je z