| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Andrej Sládkovic Marína IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Strophe
3001 132| časnosti brány preletí - ~uzri sa, aké si biedno! ~. ~ 3002 101| rozumu, hlasu, ~ni očí, uší a času, ~kto v svetoch duší 3003 96 | z neba vyhnanej: ~Čo jej uškodí podlizač planý? ~Jej cnosť 3004 58 | jej vlastnej cnosti, ~a z ušľachtilej tejto hrdosti ~krásnejšia 3005 154| hromo-bleskových veľkých obrazoch ~úžasno-slávne ozýva! - ~. ~ 3006 101| juž by zaľúbil v svätom úžasu; ~a ku sláve sa iste prebije, ~ 3007 195| ale zemšťana prsia sa úžia ~pri tebe: kto si? „Ja? 3008 246| družice moje žartujú? ~Či Víly vábia dokola? - ~Nie sú to vetry 3009 165| Tam, keď cit pekné hviezdy vábili, ~nad hlavu vždy som pozrela: ~ 3010 25 | vôní čerstvých podala, ~vábivo na mňa volala; ~tam stanem, 3011 199| počúva v ňom city svoje; ~a vábnosť devy zas obrátila ~k sebe 3012 190| šuhaja, ~a šumieť šumom vábnym prestali ~lístky z jelšín 3013 156| nesie moje určenie, ~tým väčšmi blesk jej ma páli, ~tým 3014 61 | hviezdičky ranné? ~Ruží vädnúcich túženie? ~Neslýchals' nikdy 3015 86 | pekne zardela, ~ľúbilas' väzňa pekného; - ~v jeho si zradné 3016 162| ruku strhla z mužských väzov: ~Či máš ty milú, zradca 3017 283| Sitno! Tatry, vitajte! ~Ty Váh prudký, ty silný Hron! ~ 3018 183| dúhy! ~Mladosť, ty lásky Valhala! ~Mladosť, ty preroď života 3019 232| náhlia na krídlach skoku valného ~a zázračný ich je pozor; ~ 3020 10 | nocou rád bych byť medzi vami, ~hory Sitna, tak milé mi! - ~ 3021 74 | v letoch tichých sem-tam vanú. - ~. ~ 3022 290| kati; ~a žitia toho chladné vanutia ~prežiť velebné krásy nás 3023 241| iný ~sladkostí sto pre nás varí; ~známe hodiny, v ktorých 3024 229| muky pekla? ~Aká tie duše vášeň rozvliekla? ~Čo je lós ich, 3025 240| padlý sa rozpomína ~a keď váži deň budúci. - ~Čo ti je, 3026 23 | 23 ~. ~Ty noc vážna, ty noc tichá, ~kráľovná 3027 247| vábneho čela ~na prsia biele vážne zletela, ~pokoj na líci 3028 181| tatranskom kraji ~nájdem ho vcelku i sčiastky: ~A nač bych 3029 98 | život celý pohýna, ~jak roj včiel k sladkostiam lipy: ~Ústa 3030 113| svojej k ozdobe, ~k obeti vďačnej na otca hrobe, ~do vencov 3031 111| kvety zase vonne dýchajú ~a vďaky peknej panej dávajú ~za 3032 172| lipou našou sedeli ~v ten večer, pamätáš, moja? ~Ožltlé 3033 8 | duch, blahého života syn: ~Večerná, smutná hodina zvoní, ~a 3034 13 | vŕby milo dýchajú ~vône večernej čerstvoty, ~blízke obloky 3035 216| a čo by schladil vetrík večerný, ~to pozavíňať v objem tvoj 3036 162| zemeplazov? - ~Nehodná som ja za veci slávy ~aj žiť, aj umierať? - 3037 290| letia obrazy divné ~nad večnosťami podstaty, ~a moci sveta 3038 69 | srdečnou, ~sprisahaní vernosťou večnou, ~milí ku milým sa vinú. ~. ~ 3039 102| primreli, ~aby oboje zjavne vedeli, ~čo sa srdcami ozvalo: ~ 3040 253| nesmrtnosť drieme, ~títo už vedia, čo my nevieme, ~im slnce 3041 171| mdlého obrazy? ~Na ne ja vediem smutné žaloby, ~oplakal 3042 165| 165 ~. ~Kde ma to vedieš, kde, druh môj milý? ~Veď 3043 89 | zápal posvätný, ~šľachetné vedúc rozbroje. ~. ~ 3044 106| Mne ľúto, ~lebo tón tento veku tomuto ~špatne na pohreb 3045 50 | 50 ~. ~Tak duše vlastnej velebím dcéru, ~zrazu svet zmizne 3046 238| Velehrade ~v lipových chládkov velebnom sade ~sladili rty Mojmírove, ~ 3047 238| z úst jej, v slávnom čo Velehrade ~v lipových chládkov velebnom 3048 204| peknej prírody, ~Drahomíra z Velehradu. ~. ~ 3049 50 | zjaví, ~zázračnej knihu mi veličavy ~na kvetnú dlažbu prestrela. ~. ~ 3050 56 | ohradách rimanskej slávy, ~velikosť sa v tých stenách vypína, ~ 3051 82 | vykročí ~a spieva lásku s velikým chórom, ~a zas sa v jej 3052 58 | vzletí, ~z čela jej svätosť veľká zasvieti - ~oslepneš pred 3053 241| dňov viery, ~cez ktoré k veľkej nebies opery ~hlasy božské 3054 69 | svetoch týchto, duša moja, ~veľkí sú, čo sú tu malí, ~pokoj 3055 256| tvoj vrchol zastala, ~o veľkostiach som malá snívala: ~no, Sitno 3056 123| kvety ~do tvojho blaženstva venca!“ ~. ~ 3057 136| za to, keď snehy zašli, ~vencami z kvetín vašich okrášli ~ 3058 116| pamäť vodila, ~komus' tie vence určila: ~a ružu k ruži svorne 3059 174| kvitnete, ~a hory menšie venčia sa v lete: ~veľkosť má zvláštne 3060 115| objímať jedna druhú budeme ~vo vencoch lásky, ružičky! ~Vernosť 3061 199| tvoje časy? ~Čo chceš s tým vencom, ktorýs' mi dala? ~Kde si 3062 113| vďačnej na otca hrobe, ~do vencov krásnych zavila. ~. ~ 3063 28 | Očiam som vlastným nedal verenia, ~či blud to, či zveličenia ~ 3064 221| vládne otčina, ~sľub a zákon verne vyplň! - ~Vo svet neznámy 3065 169| obidvom poklady nosí: ~Vernejšie Atlant Angliu ľúbi, ~on 3066 159| svojom náručí ~túli ku srdcu vernému: ~a ona rukou hrdlo objíma ~ 3067 238| dušu drahú, ~v účastlivom, vernom slove: ~. ~ 3068 69 | vrelosťou srdečnou, ~sprisahaní vernosťou večnou, ~milí ku milým sa 3069 180| láskavý; ~a jakby Romeo vernú Júliu ~už na rozlučné ku 3070 102| sľúbila, ~všetko objatím verným stvrdila: ~tak čože sokom 3071 126| na lós môj, ja som mocná, veselá ~na známku mojej vernosti! ~. ~ 3072 158| snívaj tiché sny žitia: ~Už veslom klope čln nedočkavý, ~mňa 3073 284| pokonný let? ~Či Don Quijotov veterné hrady? ~Či Uránie a Mesiády? ~ 3074 264| v tôni ružovej, ~v speve vetríka šumného. - ~. ~ 3075 109| kvet medzi kvetmi milými? ~Vetríkov chladných ihra prestala ~ 3076 197| dolinou dole ~hlasy v prudkých vetroch dujú; ~počúva junák tieto 3077 113| prísnych, pichľavých pánov ~a vetrov divých, kvetín tyranov, ~ 3078 159| pekný obraz slobody, ~navrch vezmi ma svojich vĺn! - ~A strašný 3079 114| stratili? ~Zo mňa si príklad vezmite: ~Nač by ste v divej slobode 3080 25 | s mračnami nočnými; ~už veštci z pántov kričia o ráne ~ 3081 257| mohutných duchov koľaj. ~Veštec! pri tvojom som blbotaní ~ 3082 122| budúcnosťou jeho a tvojou ~havrany veštiac kvákajú: ~Jestli osud svoj 3083 22 | lásky, čo ma ranila; ~reťaz, viaž tie hrdla ctnoty, ~ty zlatý 3084 222| nebi - ~mňa ešte zemské viažu potreby - ~a vlasť moja 3085 237| zdá sa, že hrôzy stíchlej víchrici ~do pŕs sa zamkli tichej 3086 203| 203 ~. ~Vídal si často na mojej tvári ~ 3087 201| Na lúkach týchto ma vídavala ~s tebou plná mesiaca tvár, ~ 3088 61 | tiché vtáčka vzdychanie? ~Videl si kvety sperlené? ~V tôňach 3089 273| ste tamdoľ, ktorí túžite ~vidinou krásnou nadšení! ~Nežiadam, 3090 164| sa pustime! ~Vstaň, moja! viďme tvár zeme, neba; ~pod seba, 3091 271| sudcovia slabí, škrekľaví! ~Vidno, že bleskov nadzemskej slávy ~ 3092 265| svoje sláve zasľúbiš, ~či vied ťa zajme obloha, ~či národu 3093 162| ostýchavý, ~v člne ty choď, ja viem plávať! - ~Azda tie ruky, 3094 52 | sedí, zobká jahody, ~do vienkov viaže kvetov slobody, ~na 3095 198| osiralú ~dušu vo snov ľahkých vienky: ~a pod kolibkou tiché sklepenie, ~ 3096 205| kryje vôd tých spenených vier, ~a štvoro Sirén stráži 3097 116| a ružu k ruži svorne si vila, ku každej slovo s' prehovorila, ~ 3098 230| oblohy mútia ~hlaholy tie vílnych hlasov. ~. ~ 3099 221| svet neznámy s neznámou Vílou, ~bárs sladkohlasou, bárs 3100 206| lebo tie zvuky ~sú pre Vílu len milostné muky, ~keď 3101 130| 130 ~. ~Trasie sa vina pred prísnym súdom, ~ľaká 3102 220| ako vriaceho, mladého vína ~plný - temnica sily - sud! ~ 3103 289| rozumy, ~a v nich sa točí ako vír rieky, ~šumí dokola, až - 3104 283| vlnenie Sávy, ~vitajte, brehy Visly, Otavy, ~vy Obrohory, vitajte! ~ 3105 233| Ony sa ľúbia, hladia, vítajú, ~do spoločného tanca sa 3106 283| dvoch pólov gigantské ľady, ~vítania ohlasy dajte! - ~. ~ 3107 216| budem, v zlatom svitaní ~vítať s tebou deň omladlý! - ~. ~ 3108 270| pokoja, ~tu svätosť večne víťazí, ~tu bezočivé umĺkli zlosti, ~ 3109 258| žialenie ~a na síl tvojich víťazné vrenie ~s vrelým sa nadšením 3110 129| Aké sú hromy zlostných vlád sveta? ~Či jesto aké nešťastie? ~ 3111 145| mojich nebo sa javí, ~že vládnem krásou čarnou, svet vraví: ~ 3112 182| chváli, ~zajtra už padá bez vlády; ~hodina každá pás v čelo 3113 207| 207 ~. ~V bystrých sa vlahách ráno kúpavam, ~každá vlnka 3114 213| Vrelosť úst mojich hasia tie vlahy, ~v ktorých prachu hrudného 3115 276| rieky, ~blesk čarovnej slávy vlaje: ~a vôkol dôstojného prestola ~ 3116 29 | čipky na čelo, ~dve z týchto vlákien ústa obsadli, ~dvoje z nich 3117 31 | čelom dva riadky stáli ~vláskov v odeve smútkovom. - ~Čože 3118 192| jasným k ňadrám sa zlatý ~vlások dievčiny rozvíja: ~Ide, 3119 54 | 54 ~. ~Tretí. To Vlasta v hradbách Devína? ~Srdením 3120 275| svoju strhla oponu, ~duch ku vlastnému vzlietol zákonu ~orličím 3121 36 | hrob si vyryje, ~v plameni vlastnom potom zhorí - ~hradby pekla 3122 263| na hradoch, horách? ~To vlastnosť zeme mizernej! - ~Nebeské 3123 163| krásu horí, ~ľúbosť svet vlastný si stvorí, ~nech potom prach 3124 290| sveta bujné, záživné ~sú vlastných si detí kati; ~a žitia toho 3125 28 | snách Marína: ~Očiam som vlastným nedal verenia, ~či blud 3126 236| spájame, čo svet dvojí, ~my vlažíme, čo svet suší, ~my dvojíme, 3127 158| vidíš živlov divý boj? ~Vlna sa s vlnou zúfale borí: ~ 3128 195| pokoja? ~Čo máš s hronskými vlnami? - ~Aj krásna si mi - ale 3129 212| naše len dych pokoja ~tíško vlní a nadýma. - ~. ~ 3130 212| 212 ~. ~A keď sa vlnia tie hronské valy, ~za vodným 3131 227| svetom že celým pláva ~vlniaci sa blkom požiar. ~. ~ 3132 207| vlahách ráno kúpavam, ~každá vlnka ma pohladí, ~na breh ma 3133 135| chodieva; ~ona ti každú vlnku pozdraví, ~spýta sa každej: 3134 267| spolu cez zemských dní vlnobitie ~v prístav tento sme pribyli; ~ 3135 206| zvonia ~v hlasoch nebies ihry vlnôk, ~v hlasoch tých všetky 3136 158| živlov divý boj? ~Vlna sa s vlnou zúfale borí: ~kde tu tichosť, 3137 190| 190 ~. ~A vlny Hrona stíchli, zastali, ~ 3138 15 | zaplakalo, ~cit sa do nej cudzí vlúdil.“ ~. ~ 3139 52 | Jahody zbiera, trhá kvet vnadný - ~škoda, že tôňa bez ducha! ~ 3140 92 | nečistý, ~po vrchu krása, vnútri hnusota, ~v prsiach je zrada, 3141 221| ale obraz ten predsa len voda, ~a duch je slovenský národ! - ~. ~ 3142 135| Hron silný! rozkáž tým vodám ~koryto rúbať cez hory, ~ 3143 76 | Ich nebojasné, blízke vodičky ~iskrením jednakým hrajú; ~ 3144 213| nasýť tie hlady, ~ktoré vodieva s sebou cit mladý, ~poď, 3145 158| Či vidíš, drahá, tie vodné hory? ~Či vidíš živlov divý 3146 169| 169 ~. ~Vodný ty obor! aby ťa z Ríma ~ 3147 212| vlnia tie hronské valy, ~za vodným hrob hrobom pláva; ~a čím 3148 126| nieto možnosti; ~a nech svet vojská, delá posiela ~na lós môj, 3149 129| Že len daktorí berlou vojvodia? ~Že meče v krvi živej sa 3150 100| prejdú do bludov: ~Mládenec, voľ si zo svetiel žitia, ~pokiaľ 3151 289| To spev svetu nemý, ~hlas volajúci v Sahare; ~a mne tak hasne, 3152 25 | čerstvých podala, ~vábivo na mňa volala; ~tam stanem, zrak na východ 3153 271| 271 ~. ~Čo voláte, vy, zemské ohlasy, ~že 3154 234| krásu spieva ~svetu napriek voľná deva. ~. ~ 3155 100| moc neuchytia, ~hviezdu voľného nadšenia, ~z ktorej by svätý 3156 188| vábne priepasti ~a v tej voľnosti umieraš: ~Nádejí tisíc k 3157 30 | jak šarvanci, keď pásajú voly, ~za letačkou jastria v 3158 190| liatovcov žltých necíti, ~z voňavej kvetín posteli: ~tak sa 3159 87 | bezočivej ~med kradneš z ústok voňavých. ~. ~ 3160 13 | Zakvitlé vŕby milo dýchajú ~vône večernej čerstvoty, ~blízke 3161 25 | záhradka malá, ~aby mi vôní čerstvých podala, ~vábivo 3162 104| stojí, ~cédrový chládok tam vonia, ~tu je syn útly azda v 3163 111| kvetodážď hustý; ~a kvety zase vonne dýchajú ~a vďaky peknej 3164 109| tieto slúchali, ~fialky vonné dýchať prestali, ~východné 3165 254| zorách oslavy, ~prst jasný vpravo ukáže: ~Tam zlatá brána - 3166 167| 167 ~. ~To božie slnce vprostriedku stojí, ~cár veľký v svojich 3167 176| drahé krásnej postavy! ~Kde vrah ten, čo vás rozmetal? ~Len 3168 249| krehké životy zráža, ~na vrahov chodia katovia; ~čo kosa 3169 119| otroku svojmu a svojmu vrahu ~v láske zblúdilej podáva.“ ~. ~ 3170 103| nešťastné ~svoje naň vysiela vrahy! ~Vstaň, milá! chvíľa čím 3171 155| od hroma, ~kto ďalej býva vraj od Paroma: ~mne je tá pravda 3172 199| doňho nabrala? ~Kde sú tvoje vrané vlasy? - ~. ~ 3173 183| starobou čelá ~smutné Hóry vrásky ryjú! ~. ~ 3174 173| smrť životom len slávne vráta ~do nesmrtnosti otvára. ~. ~ 3175 204| Baby-Holi ~k ostrihomským vrátam Hrona. ~Znáš kraj ten milý, 3176 180| sveta polkola, ~ohlas sa vráti láskavý; ~a jakby Romeo 3177 127| ti špatnú larvu obludy ~a vrátiť ľudskú podobu ~chcela bych, 3178 176| časti jej hlavy! - ~Kto takú vraždu pamätal? - ~Tu diamant očí - 3179 256| moc; ~a keď som na tvoj vrchol zastala, ~o veľkostiach 3180 45 | zemským ~Sitno sa stane vrchom diabelským ~a krvou čiernou 3181 251| veky schytili. ~Žiadnych tu vrchov, žiadnej doliny, ~žiadnych 3182 92 | zrakoch oheň nečistý, ~po vrchu krása, vnútri hnusota, ~ 3183 140| Jednota duší, tá čistá, vrelá, ~ona je, čo v nás sa ľúbi, ~ 3184 155| čierňavy, ~svet je studený, my vrelí; ~v bití jej srdca hrom 3185 102| čela svitajú ~zálohy srdca vrelosti, ~z líc krásnych, z hviezdnych 3186 69 | hynú; ~v svetoch tých s vrelosťou srdečnou, ~sprisahaní vernosťou 3187 183| horiacej túhy! ~Mladosť, vrelých citov skala! ~Mladosť, ty 3188 258| a na síl tvojich víťazné vrenie ~s vrelým sa nadšením dívať! ~. ~ 3189 214| Ten hrmot sveta, ten vresk potreby ~v podhronský svet 3190 220| srdce ľudského syna - ~ako vriaceho, mladého vína ~plný - temnica 3191 193| V prsiach mládenských vrie požiar citov ~a blýska zrakma 3192 145| každý vlas v mojich vraných vrkočiach ~že má krás vo stách, v 3193 189| hluchou podlosti nocou ~vrstovník jeho zostáva: ~Jak žiť pri 3194 26 | oslavy kráži ~z krás jej vstalého anjela! ~. ~ 3195 254| Vstaňte!“ zazneli. - ~Milenci vstali: vstalým sa javí ~cherub 3196 15 | kolísala, ~spalo ešte keď aj vstalo, ~noc mu vo snách žitia 3197 254| zazneli. - ~Milenci vstali: vstalým sa javí ~cherub vzkriesenia 3198 25 | hrdlami aj storakými: ~Ja vstanem: - záhradka malá, ~aby mi 3199 254| údy vstávajú, ~keď hlasy „Vstaňte!“ zazneli. - ~Milenci vstali: 3200 104| rodinka, ďalej od neho! - ~Vstanú, závistnej diaľke neveria, ~ 3201 123| toto hadovo, ~do svojho vstúpime neba: ~V slávy úslní budeš 3202 61 | 61 ~. ~Počul si tiché vtáčka vzdychanie? ~Videl si kvety 3203 179| nezahráva? ~Na svoju pekný vták nevoláva? ~Blesk či tam 3204 82 | chórom, ~a zas sa v jej prsia vtočí. - ~. ~ 3205 38 | duch môj tichý sa nebojí, ~vulkánskych sa neľakne kúrov, ~nezľakne 3206 9 | mraky! ~Slzu ostatnú bárs vycedíte, ~slepé ste vy, moje zraky! - ~ 3207 253| zemských ľúbostí zdroj vyčerpali, ~ľúbosť ich znova sa rodí. - ~. ~ 3208 109| vonné dýchať prestali, ~východné zore žiarili, ~a z očí na 3209 128| blesky sú tvojho blaha? ~Východných perál hromady? ~Hrozien 3210 117| blyskoce ~požiar diamantov východu: ~Kto to už teraz snadno 3211 105| čudovali ~nad tým, čo kryli a vychovali, ~čo v staji hrialo hoviadko. - ~ 3212 220| mládenský v ňom sa rozjarí ~a vydýchne: zmožený blud! ~. ~ 3213 8 | z očí smrteľných spanie vyháňa, ~a vo večného zorách svitania ~ 3214 277| lásky nemá; ~tu drží za vás výhlasné snemy ~láska tá, čo tam 3215 96 | okráda ~v zlomysli z neba vyhnanej: ~Čo jej uškodí podlizač 3216 282| objím zas, duša moja! ~Vyhnite z cesty, planéty! ~Ľúbosť 3217 180| brehov výsosti ~silou sa orla vyhodí: ~Z Ázie brehov na milú 3218 220| sud! ~a krv do bledej vyhrčí tvári ~a duch mládenský 3219 125| všetkých hromy, ~čo bys' vyhrnul ohne Sodomy ~na pole mojej 3220 64 | sladkosti ~zastane, vyschne, vyhynie; ~žiadam si ale jednu z 3221 209| 209 ~. ~Časom si vyjdem na breh čarovný, ~do tône 3222 29 | 29 ~. ~Pavučinky sa štyri vykradli ~spod snežnej čipky na čelo, ~ 3223 82 | morom: ~a ďalej svetom celým vykročí ~a spieva lásku s velikým 3224 177| slepý, ~nuž s podivením oči vylepí ~na tieto o vlas rovnosti. - ~. ~ 3225 4 | Paromovi, ~tam búri v morských výlevoch! ~. ~ 3226 189| zahorí, ~zahorí túžbou, vylietne mocou, ~ale pod hluchou 3227 238| rty Mojmírove, ~z úst tých vylieva potechy vlahu ~na dušu družky, 3228 31 | závidia ~tým dlhým, ktoré vylíhať vidia ~najkrajším okolím 3229 32 | ľúbosti krajiny ~na rty ružové vylúdil: ~Dosť na tom, do snov mámivých 3230 58 | blízkosti! ~V zraky si ona hromy vymodlí, ~v postavu hrozby prísnosti; ~ 3231 101| zlosť z jej priestoru vymorí! ~. ~ 3232 133| spenili, ~ale sila v ňom vymrela; ~ešte sa zvíja, ešte sa 3233 278| zrodila, ~dcéra poklady matky vynáša, ~ktorá jej útlosť vodila: ~ 3234 217| na prsia hlavu, ~akobys' vypil horkú otravu ~v rečí mojich 3235 56 | velikosť sa v tých stenách vypína, ~mramorné vravia postavy! ~ 3236 203| rosilo pole, ~do Hrona som vyplakala, ~a tie farby z líc tvojej 3237 221| otčina, ~sľub a zákon verne vyplň! - ~Vo svet neznámy s neznámou 3238 29 | slasti ~znachor ten sa ti vypriadol! - ~. ~ 3239 42 | Báječným tváram mojich výrazov, ~zázračným farbám mojich 3240 230| sa rútia, ~skadiaľ tie sa vyrútili: ~Chvojky lipové v rukách 3241 200| citom lásky; - ~mňa osud vyrval z tvojho náručia, ~a čo 3242 36 | rozvije, ~a v srdci aj hrob si vyryje, ~v plameni vlastnom potom 3243 64 | žriedlo sladkosti ~zastane, vyschne, vyhynie; ~žiadam si ale 3244 103| mesto nešťastné ~svoje naň vysiela vrahy! ~Vstaň, milá! chvíľa 3245 231| nebies strašlivá sláva - ~výskot, čo ples devíc zrodil - ~ 3246 132| hodina! - ~Ty ale, peklom vyslaná špata, ~viď prsteň tento - 3247 182| víchrice skazy, ~hneď šťastia výslnie svitá. ~Za letom leto prudko 3248 140| nešťastné vy, oči moje! ~a úst vysmädlých túžiace dvoje, ~vás rozlúčenie 3249 79 | milého si Chasona hľadá ~po vysokej Javorine? - ~Keď zora nočné 3250 9 | bludov; ~no, ležte! Nad vás vysoko, ~v svetlá tie svetiel, 3251 281| Oltáre si tam duch náš vystaví, ~oltáre lásky nezvratné, ~ 3252 78 | Tie hry, tie kvety mi vystavila, ~lenže v útlejší obraz 3253 198| zbohom“ mojej noci: ~Ale vystavím kolibu malú ~a v nej uložím 3254 124| svoju ta si poslala ~svetom výstrahy satanskej: ~Ona sa zasa 3255 86 | predrahá, ~jak strela za ním vystrela, ~cifrovaného vernosti vraha ~ 3256 60 | skúpy ~svedomie čisté jasno vystúpi, ~jak hrdé slnce nad more. ~. ~ 3257 143| čas hviezdy zráňa, more vysuší, ~čas city stiera z blažených 3258 33 | schytia? ~Ale hádku mi sama vysvetli: ~čo za zázraky v tebe sa 3259 37 | 37 ~. ~Vytrhni obraz môj z pamäti, ~zdus 3260 99 | ktorý sa nedá rozlúčiť: ~Vytrhnúť srdce môž' osud divý, ~blesk 3261 228| a z tej jedliny roj sa vyvalí ~na okrúhlinu tľapkavej 3262 275| orličím letom slobody: ~Vyviedla ľúbosť podstatu moju ~cez 3263 171| nadšená vláda ~ovocie z kvetu vyvodí. - ~. ~ 3264 34 | púšť sveta dol uprosí? ~Ale vyznaj, či blesk zornici ~smrtnú 3265 148| nesmie sa nad zvyk času, ~vyznať musí, čo neverí; ~poslušnú 3266 52 | zornicou peknou tichosť vyzrela - ~Ona? - ani tieň Maríny! ~. ~ 3267 267| rozvila, ~z chlapectva mužnosť vyzvala: ~Žili sme spolu pre vyššie 3268 280| Čo nás do krajov nízkych vyzýva? ~Veď rozdiel náš je zmožený! - ~ 3269 231| stromov - ~tá podnebeská Hole výšava - ~tých ohňov nebies strašlivá 3270 44 | poddaným dolinám vraví: ~Výšavu túto ozrutné bralá - ~kto 3271 153| len láska chápe lásky výšavy, ~sláva len slávnych oslávi. ~. ~ 3272 266| Uralu, ~k nebu sa predsa vyšinieš! ~. ~ 3273 148| devina je cit bez hlasu, ~vyšvihnúť nesmie sa nad zvyk času, ~ 3274 14 | bohatých ~bleskov tvojej vyššej slávy, ~v prachoch svojich 3275 66 | sa jeho unášajú ~v život vyšší prudkým letom, ~myšlienky 3276 267| vyzvala: ~Žili sme spolu pre vyššie žitie, ~spolu cez zemských 3277 146| nevinnej ~raj z duše mladej vyženie: ~že ako hlasy večerné zvona, ~ 3278 46 | vysoký, ~meno „Paradís“ vyžobral: ~No na vrch tento, na vrch 3279 138| vernosť? Je to prísaha? ~Vzbúri ťa, zmámi a tu ťa nahá, ~ 3280 194| jeho predmetov ~šuhaja Víla vzbúrila: ~Ach, ale Víla nádeju nedá ~ 3281 111| zakvitlom hloží, ~a zas sa vzdiali od plota. ~. ~ 3282 136| bleskov pripnite ~a každý jej vzdych mne zasvätený ~ku sestrám 3283 23 | snov! ~Ty čuješ, keď slávik vzdychá ~žalobný žiaľ svojich tónov: ~ 3284 82 | 82 ~. ~Ľúbosťou pekná vzdychala si deva, ~to dušou striaslo 3285 61 | Počul si tiché vtáčka vzdychanie? ~Videl si kvety sperlené? ~ 3286 67 | drahá, keď smutné hlasy ~vzdychne k tebe priateľ verný: ~Na 3287 211| mrie Víla-Marína; ~tiché sa vzdychy tam ozývajú, ~jeden za druhým 3288 162| plávať! - ~Azda tie ruky, čo vziať ma nechcú, ~keď nad mrúcou 3289 183| kryjú! ~Ty duchom svojím vzkries aj tie telá, ~na ktorých 3290 235| podľa zemi: ~ľúbosti večnej vzkriesenie, ~lásky časnej umučenie! - ~. ~ 3291 58 | tvár jej jasné svedomie vzletí, ~z čela jej svätosť veľká 3292 9 | nad prírody mŕtvej opony ~vzlietlo duše mojej oko! - ~. ~ 3293 84 | moc: ~A zas, keď mesiac vzlietne bledý, ~na Hrona breh si 3294 266| svätom zápalu, ~či z hlbín vzlietneš a či z Uralu, ~k nebu sa 3295 164| jedy ~na krídlach lásky vzlietnime! ~. ~ 3296 151| 151 ~. ~Peknoty tvoje vzlietnu do svetov, ~kde žriedla 3297 275| oponu, ~duch ku vlastnému vzlietol zákonu ~orličím letom slobody: ~ 3298 202| a oči vyšším plameňom vzňaté ~ľudským zrakom vzali obeť; ~ 3299 181| letela? ~Čo bych na Kriváň vznášať sa chcela? - ~Sitno je ľúbosti 3300 89 | velebná, keď cit tvoj statný ~vznesie sa mocne v zápal posvätný, ~ 3301 189| hrobnom milenky kríži? ~Jak vzniesť sa, keď ťa večnosť poníži? ~ 3302 243| zvreli; ~zo sĺz kastalské vznikly pramene, ~zo srdcí kvetín 3303 63 | jak bys' chcela k nebu sa vzpínať, ~hneď jak bys' chcela svety 3304 285| chýry? ~Kto by modly staré vzýval? - ~U nás sa ľúbi! tu šuhaj 3305 51 | Tvár moja bytnosť túto vzývala, ~ruka šla knihu otvoriť. - ~ 3306 119| mi, že tá, ktorej cnosť vzývam, ~bič vlastnej biedy bozkáva, ~ 3307 151| duše slncia, oči, dostanú ~vzývania miesto pochvaly. - ~. ~ 3308 5 | teba zemskosti plevy, ~čo vzývaš nad okruch chleba! - ~Nie! 3309 276| odroní ~z duchov ľudských všemožný čas. ~A nebom celým cez 3310 280| necíti; ~tvár svetolásky, všeobecnosti ~dobyme úzkej našej ľúbosti, ~ 3311 3 | rozmaríny, ~on ľúbi ľúbosť všesvetov. ~. ~ 3312 256| som zrak k sebe zvýšila, ~všetka sa búrka žitia stíšila, ~ 3313 143| 143 ~. ~Ale všetkému hodiny bijú, ~žitie za žitím 3314 265| ľudstva zaletíš: ~len zaľúb vo všetkom Boha! ~. ~ 3315 260| duše spanilé, ~ktoré mám vždycky tak boli milé ~a jedno s 3316 54 | blesky záhuby. - ~To je Xantipa! - Ale Marína ~strašnejšie 3317 196| Ťažké ste mi, a predsa zábavné, ~žiaľ váš žiale moje ruší: ~ 3318 121| peleší, ~radosť satanskej zábavy. ~„Len si nevernosť pripusť 3319 32 | do raja, ~úsmešok tento zablúdil. ~. ~ 3320 88 | Aj ľudská myseľ v tom zablúdila, ~že ťa byť ona slávnym 3321 259| bárs duše často v ňom zablúdili, ~bárs trpkých vlasť je 3322 4 | oblakoch, ~tam ti znie v Záboja spevoch, ~tam ti ju stvorí 3323 107| lebo chválu ~vyšším citom zabudnime: ~Nech šťastie svoje tí 3324 37 | kvety, ~hoď v najhlbšie zabudnutie, ~aj spevov týchto bledé 3325 60 | 60 ~. ~A keď zabúri nad ňou lós divý, ~čo neľutuje 3326 182| jak tône blankyta ~a hneď zabúria víchrice skazy, ~hneď šťastia 3327 12 | svetlá nebeské hrať sa začali, ~príroda celá zaspala: ~ 3328 90 | 90 ~. ~Hnev pomste podlej začasto slúži, ~hnev závisť mečom 3329 259| často dívali, ~v nej prvé zachľupli slasti. ~Je svet ten predsa 3330 187| sviatočné slnce slávne zachodí ~do mrakov, do krajov iných; ~ 3331 115| sväte, ~vernosť do smrti si zachováte, ~zradkyňa, ktorá odpadne! ~ 3332 118| a dvojjazyčník krotký začína ~satanskú svoju úlohu: ~„ 3333 20 | hádky, rozbroje ~so mnou začínať kázala. - ~Ruka začúchla, 3334 16 | tôňa cloní: ~túžba cit môj zaclonila, ~preto zrak môj slzy roní.“ ~. ~ 3335 13 | čalúnov ~cez biele okna záclony: ~Vtom pekné údy k sedadlu 3336 80 | bičov sveta hromoplesk: ~Začrie si do pŕs, ľúbosť zaspieva ~ 3337 14 | černošatých ~nebeský tvoj cit zadlávi!“ ~. ~ 3338 274| ešte v krajoch túženia ~na zadusenie objali? ~Nuž tam v premenných 3339 14 | zemských detí, ~sestra, zo zafírov svätých! ~Zlúpi ťa svet 3340 147| starostí hrudnatý svet ~zahace peknú prázdnotu duší ~a 3341 151| obťažený ~v priezračný tieň sa zahalí; ~jasný šat duše zore obstanú ~ 3342 227| krížom-krážom svetlá záhuby ~zahanbujú mesiaca tvár, ~blysk za 3343 194| 194 ~. ~Zo zabudnutia zahmlených svetov ~drahá sa deva vrátila, ~ 3344 241| túžba, nádej, tušenie ~zahmlia život nášho žitia: ~To ouvertúry 3345 37 | zutekala, ~čo bys' za svety mňa zahnala, ~všade stanú lásky chrámy! ~. ~ 3346 196| roztvorím, ~aspoň raz ešte citom zahorím, ~ktorý raj mi kedys' tvoril; ~ 3347 47 | milých krajov, ~do mesta, záhrad, do lúk, do hájov ~s dvojakou 3348 185| je kvetín lásky rajská záhrada, ~je anjel v prachu zaviaty! ~. ~ 3349 25 | storakými: ~Ja vstanem: - záhradka malá, ~aby mi vôní čerstvých 3350 55 | sa ľúbezne ihráte ~a nad záhradkou švárnej dievčinky ~z očí 3351 100| 100 ~. ~Nad mladým čelom zahrmia, zmiznú ~tône letiacich 3352 100| do mladých citov bôle zahryznú, ~nádeje prejdú do bludov: ~ 3353 26 | leží, ~od pŕs čarovných v záhyboch beží ~šata jak obnovec biela: ~ 3354 166| nich padne, ~celý ich kŕdeľ zahynie, ~zato z nich žiadna nezblúdi 3355 122| rany svoje nikdy nezhojíš, ~zahynieš v búrkach boľastí! ~Či ten 3356 17 | nie zato, ~dušu túžba že zajala; - ~oči moje, moje zlato ~ 3357 191| Šuhaj ten stojí divom zajatý, ~hlasom strieborným zdá 3358 265| sláve zasľúbiš, ~či vied ťa zajme obloha, ~či národu svojmu 3359 182| ešte tvár svoju chváli, ~zajtra už padá bez vlády; ~hodina 3360 147| svätá jej vernosť ľúbiť zakáže; ~a starostí hrudnatý svet ~ 3361 186| čo večnosť mladú ~nedá si zakliať osudov ľadu, ~ani zastrieť 3362 250| prešťastní, čo jak poddaní ~zákonom svätým slúžili! - ~Poďte, 3363 275| duch ku vlastnému vzlietol zákonu ~orličím letom slobody: ~ 3364 194| sudba bledá ~ukrutne hrdlo zakrúti; ~cíti to junák, deva to 3365 65 | vzýva, ~závistná diaľka mu zakrýva, ~tú nemožno blízko vidieť! ~. ~ 3366 215| ticho je všetko; - v poli zakvetlom ~len spev svrčka trávou 3367 13 | 13 ~. ~Zakvitlé vŕby milo dýchajú ~vône 3368 111| odloží ~v paseke hustej, v zakvitlom hloží, ~a zas sa vzdiali 3369 30 | za letačkou jastria v zakvitnutom poli. ~. ~ 3370 75 | ti zjaví, ~bielou ružou zakvitnutý, ~na kvete s rannou rosou 3371 265| či v objem šíry ľudstva zaletíš: ~len zaľúb vo všetkom Boha! ~. ~ 3372 85 | milenky ~zlietol na klamné zálety. ~. ~ 3373 17 | túžby dala: ~Oko slzou je zaliato, ~že tu láska času slúži; ~ 3374 147| srdce dievčiny ~a bledý tieň zalieva tvár, ~že partu mladú strhnú 3375 213| keď aj v žiaľoch sladkých zalkajú, ~nešťastie ich je neba 3376 271| prstom okrasy? ~Načo tam záloh, kde po vše časy ~vernosť 3377 149| zaviera: ~Čo môže deva v sebe založiť? ~Keď druh jej umrie, ako 3378 265| šíry ľudstva zaletíš: ~len zaľúb vo všetkom Boha! ~. ~ 3379 101| duší nenájde krásu, ~juž by zaľúbil v svätom úžasu; ~a ku sláve 3380 265| Jedno to, či sa v devu zaľúbiš, ~či srdce svoje sláve zasľúbiš, ~ 3381 104| neveria, ~kroky splašené rovno zameria ~na brehy Nílu svätého. ~. ~ 3382 237| stíchlej víchrici ~do pŕs sa zamkli tichej devici ~s citom prudko 3383 206| 206 ~. ~Okolo zámku môjho mi zvonia ~v hlasoch 3384 40 | Ha, milostný tento hlas ~zamkýna žiaľ v pekla hroby, ~a vedie 3385 233| a hromy stíchnu, vetry zamĺknu, ~len blesky nebies tu i 3386 205| 205 ~. ~Tam pod Ďumbierom zámok z mramoru ~kryje vôd tých 3387 21 | voľný let; ~Reťaz zlatá, zamračila si ~ľalíj hrdla snehový 3388 7 | bližšie deň súdny, ~v ktorom zanikne svet svetov bludný. - ~Nuž 3389 207| a družky moje hneď sa zanoria, ~hneď si po bleskoch hladiny 3390 181| otvorím, ~a tu sa dušou celou zanorím ~do vlastnej ľúbosti mora! ~. ~ 3391 188| nová ti svieti, ~keď na tej západ pozeráš. ~. ~ 3392 79 | ňadier mojej Maríny ~sto ráz zapadá a svitá. - ~. ~ 3393 114| Šťastný, kto lásky v obeť zapadne, ~prach jeho bude poctený! ~ 3394 89 | statný ~vznesie sa mocne v zápal posvätný, ~šľachetné vedúc 3395 153| ideách medveď mumlavý ~v zápaloch svätých nevraví; ~krása 3396 183| ty preroď života brehy ~a zápalom stop mŕtvosti snehy, ~čo 3397 63 | objímať, ~plnás' rozkošných zápalov! ~A tu zas v novej som pochybnosti, ~ 3398 266| Len túž a horli v svätom zápalu, ~či z hlbín vzlietneš a 3399 184| Mladosť! či tvoje milé zápaly ~nie sú ohne svetlonosov? ~ 3400 25 | už mal čas po dňa strane ~zápas s mračnami nočnými; ~už 3401 80 | spev jeho kvet duše jeho; ~zápasy bohov on nerozpráva, ~nie 3402 15 | zobudil, ~srdce v túžbach zaplakalo, ~cit sa do nej cudzí vlúdil.“ ~. ~ 3403 149| 149 ~. ~Bôle zaplavili ňadrá devy ~a krásy jej 3404 51 | Rozhodím ťažké, zlaté zápony, ~a kŕdeľ sa mi pekných 3405 5 | sa raz ku nej rozženieš, ~zapri najvyššiu srdca potrebu, ~ 3406 20 | uznala, ~večnú mu vernosť zaprisahala ~a vrúcne srdce objala. - ~. ~ 3407 86 | hľadela ~a tvár sa tvoja pekne zardela, ~ľúbilas' väzňa pekného; - ~ 3408 162| keď nad mrúcou sa vody zarehcú - ~pozde - budeš mi podávať! - ~. ~ 3409 257| vody ~čítal som často slávy zárody ~a mohutných duchov koľaj. ~ 3410 124| výstrahy satanskej: ~Ona sa zasa skoro vrátila, ~strach tvoj 3411 265| zaľúbiš, ~či srdce svoje sláve zasľúbiš, ~či vied ťa zajme obloha, ~ 3412 122| boľastí! ~Či ten lós tvoje zaslúžia krásy, ~aby si mrela života 3413 60 | a na jej ústach hneď sa zasmejú ~bezpečné pokoja zore: ~ 3414 133| dobrota tvoja nad ním zasmúti - ~a noc ho večná požrela. - ~. ~ 3415 121| zlosyna, ~ťahy jej tváre tiež zasmútili ~nad tým, čo satan spomína. ~ 3416 177| dvojne, ~keď sa do hrôzy zasnívaš. ~A v tom úsmešku tvojom 3417 12 | sa začali, ~príroda celá zaspala: ~a duši peknej pokoj sa 3418 76 | iskrením jednakým hrajú; ~zastaneš pri nich, z ktorej sa napiť? ~ 3419 74 | zníži, ~a hneď zas ticho zastanú: ~tak na ľaliách ňadier 3420 261| môj! - či to anjeli Sláve ~zastaveniečko dávajú? ~Či to dôstojné 3421 195| krásna si mi - ale tie krásy ~zastiera cudzia bytnosť akási - ~ 3422 202| farby svoje veselé, ~čelo zastrel veniec biely; ~a spevy tvoje, 3423 186| zakliať osudov ľadu, ~ani zastrieť obraz boží. - ~. ~ 3424 220| ranná hmla odstupuje, ~do zasvätencov jasného kraja ~vyššia moc 3425 136| a každý jej vzdych mne zasvätený ~ku sestrám Holiam pošlite: ~ 3426 265| obloha, ~či národu svojmu zasvätíš, ~či v objem šíry ľudstva 3427 58 | z čela jej svätosť veľká zasvieti - ~oslepneš pred ňou, potvora! ~ 3428 223| pozná tam ťa ducha duch; ~zatiaľ navštívim i tieto trávy ~ 3429 223| 223 ~. ~Keď oči tieto zatieni úmor ~a zastane mi srdca 3430 210| a ten môj ohlas brehmi zatriasa, ~počujú ľudia, blednú, 3431 105| psohlavý, ~k otčine zas zatúžili, ~šli a od srdca dieťatko 3432 272| sluší - ~časom rozkošný závdavok duší, ~časom úst zvyklé 3433 3 | žijúcich; ~jestli ohlasy moje zavejú ~kradmo do časov budúcich: ~ 3434 185| záhrada, ~je anjel v prachu zaviaty! ~. ~ 3435 94 | dohola: ~Teraz si sama oči zaviaže, ~lebo aj tak sa zriedka 3436 31 | Čože tie smútia? Hádam závidia ~tým dlhým, ktoré vylíhať 3437 41 | možno mi život v púšťach zavierať, ~možno mi nežiť v živote, ~ 3438 131| spoja, ~keď lásku večnosť zavije. - ~Čo je nesmrtnosť? Hrob 3439 69 | slabosť srdce nerozdráždi, ~závisti tam jedy hynú; ~v svetoch 3440 99 | divý, ~blesk očí zhasí hrob závistlivý: ~ľúbosť nemožno umučiť! ~. ~ 3441 65 | tú, čo duša jeho vzýva, ~závistná diaľka mu zakrýva, ~tú nemožno 3442 99 | 99 ~. ~Svety závistné medzi nás stali, ~roztrhli 3443 104| ďalej od neho! - ~Vstanú, závistnej diaľke neveria, ~kroky splašené 3444 27 | matky, ~keď dýcha si v snách zavitá!“ ~Odpusť, ja nechcem právo 3445 208| letieť; ~a s hviezdami si o závod lieta, ~tie svetom neba, 3446 172| leteli ~na hodváb tvojho závoja; ~žiaľ sa rozložil po tvojej 3447 10 | mladistvej duši, ~let tvoj závoje mrakov rozruší, ~srdce, 3448 126| 126 ~. ~Zavolaj všetky šelmy satanov ~s 3449 205| a štvoro Sirén stráži závoru ~z alabastru kresaných dvier; ~ 3450 202| spevy tvoje, ozveny žiaľov, ~zavrel tam pod tou smútkovou skalou ~ 3451 1 | ohlase ~svet môj je celý zavrený; ~z výsosti Tatier ona mi 3452 33 | Či nespíš očma v tmách zavrenýma? ~Či nespíš, keď ťa sníček 3453 154| týmto sa putom zlatým zazdala, ~inším sa v kvietky ukrýva: ~ 3454 254| vstávajú, ~keď hlasy „Vstaňte!“ zazneli. - ~Milenci vstali: vstalým 3455 246| neoberá, ~tri ráz to znova zaznelo; ~družice moje sa neprechodia, ~ 3456 248| toľko krás, nám neublíži. - ~Zázračná k milým samým prikročí, ~ 3457 186| ľudia, tôňam letiacim ~zázračné tieto poklady, ~údom nad 3458 228| okrúhlinu tľapkavej skaly ~zázračno-spanilých dievok ~a letkom vlajú kol 3459 42 | tváram mojich výrazov, ~zázračným farbám mojich obrazov ~vieru 3460 47 | zázraky! ~v podobe obra zazrela. ~. ~ 3461 81 | šuhaj; ~slávne v spievankách zazvonia hnevy: ~svetom budeš, úzky 3462 75 | hneď sa zas v biely nestín zašatí, ~ohňov ni mrazov netuší: ~ 3463 136| Ona vás za to, keď snehy zašli, ~vencami z kvetín vašich 3464 218| 218 ~. ~Zašplechli vody a z bielej peny ~„Poď 3465 191| valí k skale od skaly, ~zašplechtal o breh k rozchodu, ~a tri 3466 137| zjasnila, ~ako holúbka let zašumelo, ~krv sa mi k srdcu stesnila, ~ 3467 172| spustí ~a v páde lístkov divo zašustí: ~šťastný, kto v obeť umiera! - ~. ~ 3468 290| podstaty, ~a moci sveta bujné, záživné ~sú vlastných si detí kati; ~ 3469 265| žiadúci, ~láskou sa k láske zažnite! ~Jedno to, či sa v devu 3470 19 | hovorí: ~V žilách som tvojich zbadala, ~že srdce druhé tuto si 3471 113| sa vy ráno rosíte? ~Či o zbavenie tŕňovej psoty ~v slzách 3472 113| tyranov, ~na večné veky zbavila: ~abych vás lásky svojej 3473 91 | časných svetoch pominiem, ~zbavím večného pokoja!“ ~. ~ 3474 18 | starostlivá, biela pravica ~zbehne náhlivo z vábneho líca ~ 3475 52 | driečna mladucha! ~Jahody zbiera, trhá kvet vnadný - ~škoda, 3476 36 | On túžbu, matku vlastnú, zbije, ~kolísku v srdci si rozvije, ~ 3477 233| len blesky nebies tu i tu zbĺknu ~a spev v kole devíc stojí: ~. ~ 3478 119| a svojmu vrahu ~v láske zblúdilej podáva.“ ~. ~ 3479 246| vetry búrne severa, ~nikoho zbojník tu neoberá, ~tri ráz to 3480 36 | zhorí - ~hradby pekla síce zborí, ~ale nebo neotvorí. - ~. ~ 3481 197| myslíte aj vy, hory? - ~Zboriť? - Neverím sprostej prírode, ~ 3482 56 | ona sa rúha, ~keď kľakne zbožná Marína! ~. ~ 3483 276| dôstojného prestola ~v chóroch zbožnencov blaženosť volá: ~Halelujah! 3484 276| prorocký zvoní ~v žalmoch zbožných Cherubov hlas, ~že i ostatné 3485 149| panstvo, pokora hrozba, ~zbraň jej sú slzy, právo jej prosba, ~ 3486 38 | kúrov, ~nezľakne krvavej zbroji, ~svedomie čisté svetov 3487 257| sedával v tajnom, čarovnom zdaní: ~ale teraz - dobre sa maj! - ~. ~ 3488 131| 131 ~. ~A čím vie peklo zdarnejšie hroziť, ~ako keď hroby spomína? ~ 3489 279| táto zdá sa len škola, ~zdeliť sa jej je úloha; ~suchá 3490 133| oslepila, ~zrada sa lásky zdesila! - ~Oči sa šelme besno ziskrili, ~ 3491 135| spýta sa každej: či je ten zdravý, ~čo na tvojich brehoch 3492 253| ustali, ~zemských ľúbostí zdroj vyčerpali, ~ľúbosť ich znova 3493 35 | sa zraky moje stretli, ~zdúchli svetlá bránam svojim; ~a 3494 160| Jak keď poľovník srnku by zduril ~spod kvetného kruhu chladu, ~ 3495 37 | Vytrhni obraz môj z pamäti, ~zdus každé ľúbosti hnutie, ~roztrhaj 3496 244| výšin v stavy biednejšie ~a zdusiť ľudstva Sodomy! - ~. ~ 3497 191| jasnú slovenskú vodu, ~a zdvihli čosi, vetry zaviali, ~a 3498 82 | a veľký háj ten ohlasy zdvojí ~a na juh a na sever vystrojí, ~ 3499 144| keď raz dychom ostatným zdýmam, ~skelet tvoj ešte raz poobjímam ~ 3500 170| v háji ~hrkúta, hľadá v zelenom kraji ~túžobne svojho milého. - ~ 3501 174| milá! ~Pod bielosť tam sa zelenosť skryla: ~pod svätosť naše 3502 207| pohladí, ~na breh ma nosí k zeleným trávam, ~kde sa srdce rosou