| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Andrej Sládkovic Marína IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Strophe
3503 88 | slobody? ~Podlosť má byť zemeplazom! - ~Aj ľudská myseľ v tom 3504 162| zradca môj milý, ~z pokolenia zemeplazov? - ~Nehodná som ja za veci 3505 285| matku obstarnú, ~tu zemko zemka bozkáva, ~tu krása kráse 3506 285| povďačný matku obstarnú, ~tu zemko zemka bozkáva, ~tu krása 3507 34 | hviezdy krásu ~slabučký šum zemského hlasu ~na púšť sveta dol 3508 185| kráse, ~je hlas nebeský v zemskom ohlase, ~je nepokoj duší 3509 281| Potom, keď v ohni tom zemskosť zhorí ~a svet sa v jeden 3510 287| ľudská, spanilá ~obraz svoj zemský stratila! ~Nemožno ľúbiť 3511 195| živly zemské ti slúžia, ~ale zemšťana prsia sa úžia ~pri tebe: 3512 206| je to len šplechot a huk zemšťanom, ~lebo citom sa ku nebešťanom ~ 3513 2 | čarovné tóny: ~tak tá mne os, zenit, kolej! ~. ~ 3514 30 | deti v Sitna dolinách ~v zháňaní bystrom, v líp starých chládku ~ 3515 99 | môž' osud divý, ~blesk očí zhasí hrob závistlivý: ~ľúbosť 3516 252| príjemne tlejú ~rozpomienky na zhaslý svet. - ~. ~ 3517 114| Nač by ste v divej slobode zhnili? ~Slávne otroctvo prijmite. ~ 3518 123| ty mňa, spasím ja teba; ~zhodím hneď rúcho toto hadovo, ~ 3519 209| to nám sladko svet ten zhojí. ~. ~ 3520 230| 230 ~. ~Ale v divom sa zhone len krútia ~na hladine skalnej 3521 216| ospalé hľadieť doliny ~a zhovor viesť s šumom vody, ~a čo 3522 86 | sa tvoja zastrela, ~ústa zhrmeli na neho: ~. ~ 3523 143| blažených duší, ~čas všetko zhubí aj spraví. - ~. ~ 3524 139| nieto, ~tým by si vernosť zhubila. - ~Nad Hronom jeden mládenec 3525 41 | živote, ~možno mi seba samého zhubiť: - ~nemožno mi ťa neľúbiť! - ~. ~ 3526 157| zväzok náš nezruší! ~A keď zhučí hlas smrtného zvona, ~v 3527 191| rozchodu, ~a tri sa jelše šumno zhýbali ~nad jasnú slovenskú vodu, ~ 3528 247| driečnu šat biely ~v šumiacich zhyboch pokrýva. ~. ~ 3529 115| ktorá odpadne! ~Ten smutne zhynie, kto sa rozlúči: ~šťastný, 3530 91 | Ľúb ma, potom už bárs celý zhyniem, ~bárs sa aj v časných svetoch 3531 174| veselé: ~Kvetom vy bielym v zime kvitnete, ~a hory menšie 3532 130| ľaká ručnej poroby, ~telom zimničné zvládnu choroby: ~láska 3533 170| povstáva, ~tisíc ich od zimy padlo. ~Môj, či počuješ? 3534 173| chce, čo zostará, ~sladký zisk nosí aj horká strata: ~tak 3535 99 | objemy: ~Čože mohutné časy získali, ~rozlúčiac nebo od zemi? ~ 3536 137| letelo? - ~Lampa sa dvojmo zjasnila, ~ako holúbka let zašumelo, ~ 3537 26 | prikročím, ~a čo sa zrakom zjavilo? ~To dievča proti obloku 3538 280| zmožený! - ~Oj, drahá! láska zjaviť sa žiada: ~ja rád mám teba, 3539 102| ústa primreli, ~aby oboje zjavne vedeli, ~čo sa srdcami ozvalo: ~ 3540 175| Aj v ľadoch ešte sa mi zjavuje, ~krásna, tvojho srdca obraz! - ~. ~ 3541 160| Vyššia moc s tebou mňa zjednotila, ~s tebou, milý mládenec 3542 132| prsteň tento - či je zo zlata, ~či z dreva, mne všetko 3543 95 | cnosti obrovské! - ~Slepý ku zlatu slnce prirovná, ~ale lúč 3544 120| odstránim: ~Nežiadam žiadnu zlatú náhradu, ~len počuj hlas 3545 30 | A po jej líci, čo za zlé malo ~tomu, čo sultánsky 3546 247| čela ~na prsia biele vážne zletela, ~pokoj na líci jej býva, ~ 3547 29 | obsadli, ~dvoje z nich k hrdlu zletelo: ~Kto by pomyslel, že bôžik 3548 279| krídla! ~v doliny zemské zletíme ~a tie smrteľných biednikov 3549 24 | jasnom blesku. ~A potom zlietnem útlym letom ~k ľaliových 3550 85 | z lipy, k ruži milenky ~zlietol na klamné zálety. ~. ~ 3551 40 | ľúbosti nám: ~Nie, nič mi zloba neškodila, ~keď teba, drahá, 3552 125| duši mojej sa zjavil, ~ty zloboh v hada zakliaty! ~Na skale 3553 90 | aj duše súži, ~hnev aj s zločincom obstojí: ~Nech ale kričí 3554 87 | tvojich láskavých? ~Ty lietaš, zlodej, od milej k milej ~a v lakomosti 3555 88 | v hodvábnom hrobe? ~Načo zlodeju krása prírody? ~Načo zradcovi 3556 270| ľúbosti ~každá moc tajná zlomila: ~Ja sa ti neviem ináče 3557 176| 176 ~. ~Ach, zlomky drahé krásnej postavy! ~ 3558 59 | 59 ~. ~Pristúp k nej, zlomyseľná klebeta, ~vidíš ju a nič 3559 96 | sama seba klame, okráda ~v zlomysli z neba vyhnanej: ~Čo jej 3560 101| tvorí, jej sa pokorí, ~zlosť z jej priestoru vymorí! ~. ~ 3561 270| víťazí, ~tu bezočivé umĺkli zlosti, ~tu sa na prsiach čistej 3562 60 | pokoja zore: ~a nad lós zlostný alebo skúpy ~svedomie čisté 3563 121| jaksi zmútili ~slová tajného zlosyna, ~ťahy jej tváre tiež zasmútili ~ 3564 105| dieťatko slávy ~na svätozemi zložili: ~a s podivením sa čudovali ~ 3565 26 | obloku zočím, ~kde pekné údy zložilo: ~Hlava jej mäkkej na rúčke 3566 144| tvoj ešte raz poobjímam ~a zložím kosť suchú blatu. - ~. ~ 3567 14 | sestra, zo zafírov svätých! ~Zlúpi ťa svet z tých bohatých ~ 3568 49 | neho: ~Ale on nebol, jak zlý duch býva, ~moc mal on čohos' 3569 217| Nejdeš? - nejdeš, chlapec zmámený ~žitia svojho podlým svetom! ~ 3570 138| to prísaha? ~Vzbúri ťa, zmámi a tu ťa nahá, ~nedbajúc 3571 287| moja milá ~v Olymp sa kýsi zmenila, ~ni aby dcéra ľudská, spanilá ~ 3572 202| vlasy, tie vlákna zlaté, ~zmenili mi havraniu pleť; ~a oči 3573 269| Keby to krásne duší zmierenie ~srdcia naše neviazalo, ~ 3574 286| ľudskú, pre nízku biedu, ~pre zmije plné kliatby a jedu, ~pre 3575 165| milý? ~Veď nám zem z očí zmizela! ~Tam, keď cit pekné hviezdy 3576 50 | velebím dcéru, ~zrazu svet zmizne okolo - ~zrazu zas svitne - 3577 100| Nad mladým čelom zahrmia, zmiznú ~tône letiacich osudov, ~ 3578 134| zrušte priestory, ~hodiny zmorte v mori večnosti, ~zváľajte 3579 175| tak leží šťastne ~svetov zmrznutých medzera! - ~Drobné kvapčičky 3580 121| 121 ~. ~Devu nevinnú jaksi zmútili ~slová tajného zlosyna, ~ 3581 16 | Ruža, tys' sa rosou zmyla, ~že ti slnce tôňa cloní: ~ 3582 203| tvojej Maríny ~v slzách sa zmyli, za ne som stíny ~tieto 3583 76 | dvojaká túžba napadá ~a zmysel každý okúsiť žiada ~sperlené 3584 63 | chvíle obstanú, ~mladé tie zmysly jak hrajú! ~V každom milého 3585 29 | ňadier ku žriedlam slasti ~znachor ten sa ti vypriadol! - ~. ~ 3586 90 | v mŕtvej porobe! ~Marínu znajúc, chápem rukama, ~že hnev 3587 215| zvonec spiežový ~driemajúcemu znak pastierovi - ~lúkmi chodí 3588 171| by ich sto razy. ~Čo som znal v jarnom života čase ~o 3589 243| stojí mládenec známy ~a známa jemu mladucha: ~Na čelá 3590 57 | vernosti, ~povedz, čo tie znamenajú? ~Či azda mojej drahej peknosti ~ 3591 126| ja som mocná, veselá ~na známku mojej vernosti! ~. ~ 3592 243| Na Sitne stojí mládenec známy ~a známa jemu mladucha: ~ 3593 251| odzneli - ~uši ohluchli, ústa znemeli - ~tá zmizla a - zmizli 3594 5 | svitá z mojej Maríny tvári: ~Znivočíš aj svet aj seba! ~. ~ 3595 74 | jeden sa zvýši, druhý sa zníži, ~a hneď zas ticho zastanú: ~ 3596 52 | bez ducha! ~Ona si sedí, zobká jahody, ~do vienkov viaže 3597 15 | spala málo, ~obraz jeden ju zobudil, ~srdce v túžbach zaplakalo, ~ 3598 116| skočila - ~Čo si to za div zočila? - ~. ~ 3599 26 | To dievča proti obloku zočím, ~kde pekné údy zložilo: ~ 3600 172| marí, ~stromy z ich rúcha zodiera; ~a lipa vtedy moc lístkov 3601 49 | kosti ~nevdojak k prachu sa zohli. ~. ~ 3602 30 | toho ružovom sádku ~blesky zôr ranných lietali; ~akoby 3603 25 | obrátim - ~Ah, čo? príroda s zorením zlatým ~do jej obloka zastala! ~. ~ 3604 255| Tisíc krás nových od teba zorí ~a jedna druhú premáha: ~ 3605 262| blesky strún blesky sú zorné: ~Vetrík ľúbosti duše previeva ~ 3606 34 | uprosí? ~Ale vyznaj, či blesk zornici ~smrtnú bledosť na ruže 3607 52 | Pozri pekný mier čela, ~zornicou peknou tichosť vyzrela - ~ 3608 136| vašich okrášli ~a s každou zorou pozdraví: ~a ja s radosťou 3609 24 | A keď zas svetlo rannej zory ~osvieti tvár tú nebeskú, ~ 3610 255| v celosti svojej síce zostali, ~ale blesk nový dostali. - ~ 3611 84 | dobrú noc! ja za horami ~zostať mám, kde Hron sa točí, ~ 3612 189| podlosti nocou ~vrstovník jeho zostáva: ~Jak žiť pri hrobnom milenky 3613 150| drahá moja, sestra spanilá, ~zotri slzy z hviezdnych očí! ~ 3614 143| kryjú, ~čas, ten Skýt, svety zožiera; ~čas, nenápelník, pomníky 3615 162| väzov: ~Či máš ty milú, zradca môj milý, ~z pokolenia zemeplazov? - ~ 3616 88 | zlodeju krása prírody? ~Načo zradcovi krídla slobody? ~Podlosť 3617 49 | dojku slúžila, ~veky ma k zrade nepohli. - ~Skríknem: Bohyňa 3618 115| do smrti si zachováte, ~zradkyňa, ktorá odpadne! ~Ten smutne 3619 166| zato z nich žiadna nezblúdi zradne ~a jedna k druhej sa vinie: ~ 3620 86 | väzňa pekného; - ~v jeho si zradné oči pozrela ~a hnevom tvár 3621 124| statný tak sa rozženie ~k zradnému poslovi pekla: ~. ~ 3622 87 | 87 ~. ~Motýľu zradný! srdce ti bije ~strachom 3623 199| devy zas obrátila ~k sebe zrakov mužských dvoje: ~Kdeže si 3624 77 | Jak by peknému nečaril zraku ~pod rtom kostiek slonových 3625 143| milé otrávi, ~čas hviezdy zráňa, more vysuší, ~čas city 3626 209| poď v moje svety, ~čo nám zranili ľudské klebety, ~to nám 3627 252| mladý s dlážkou skalnou zrastený - ~milý, milá! to paplón 3628 166| vinú a vjedno bijú. ~Kto zráta tie milióny? - ~Čo planét 3629 249| preváža, ~Morena krehké životy zráža, ~na vrahov chodia katovia; ~ 3630 119| 119 ~. ~„Budúcnosť tvoja zreteľne leží ~pred duchom mojím 3631 110| rtíky boli objali, ~slová zreteľné odzneli, ~ešte sa hlasy 3632 94 | zaviaže, ~lebo aj tak sa zriedka ukáže ~úprimný milý a milá; ~ 3633 31 | pokradla, ~keď jej oči, im milé zrkadlá, ~ich túžbam napriek zastrela. ~. ~ 3634 168| mokrou Adrie hladinou? ~Či v zrkadle tom vidia sa rady? ~Či blankyt 3635 170| bozkáva, ~jaro, útlosti zrkadlo, ~tisíc životov z mŕtvych 3636 201| chodievala, ~ony mi boli zrkadlom žitia, ~a ako slabých mocnosti 3637 129| živej sa brodia? ~Že kto sa zrodí, umiera? ~Hádam temnica, 3638 231| výskot, čo ples devíc zrodil - ~tie valy postáv nocoblúdivých - ~ 3639 37 | spevov týchto bledé stíny ~zruš, drahá! - ale cherubíni ~ 3640 273| úsvite ~cit pekný ten bol zrušený. ~Duch veľký v svojich túžbach 3641 126| prísaha srdcia naše zviazala, ~zrušiť ju nieto možnosti; ~a nech 3642 77 | sadla mojej otčiny, ~na zúbky bielosť neviny: ~Zväzok 3643 177| úsmešku tvojom zdá sa mi ~zúbok satiry hýbať ústami, ~myslíš 3644 173| otroctva kvitne sloboda: ~Zúfal by život v večnej jednote, ~ 3645 229| búrlivo kýva ~rozdráždená, zúfalá slasť: ~Či blaženosť to, 3646 158| divý boj? ~Vlna sa s vlnou zúfale borí: ~kde tu tichosť, kde 3647 130| malému strachu naleje, ~zúfalec nezná večné nádeje, ~otrok 3648 37 | teba mi! ~A čo bys' svetmi zutekala, ~čo bys' za svety mňa zahnala, ~ 3649 29 | rozkládol? - ~On ti ich zvábil z výšin ich vlasti ~a po 3650 260| srdca žaloby ~a nebo na zem zvábili? ~Pamätáš na tie duše spanilé, ~ 3651 108| dve hrsti: ~Ľúbosť moja zvädla, ale ona skvitne, ~keď milý 3652 249| čo kosa kosí, to padne, zvädne, ~čo tieň objíme, to večne 3653 291| vädnú tie kvety, aj my zvädneme, ~a klenoty hruda kryje: ~ 3654 116| slovo s' prehovorila, ~o zväzkoch lásky si snila; ~vtom si 3655 99 | nebo stvorila ~a nás naveky zväzkom spojila, ~ktorý sa nedá 3656 165| Vidíš tých svetov nebeských zväzky? ~Ako milostne tie zlaté 3657 143| čas, nenápelník, pomníky zváľa, ~čas prachu poddá paláce 3658 134| zmorte v mori večnosti, ~zváľajte protivné hory! ~Alebo hláste, 3659 191| zdá sa oviaty ~každý čuv zvedného ucha. ~. ~ 3660 28 | verenia, ~či blud to, či zveličenia ~sklá mi kto na nos pripína? - ~ 3661 148| chlapom cudzím, ba odporným zverí ~studený prsteň materi. - ~. ~ 3662 116| sklonila, ~ruže si lonu zverila, ~sama si sebe v pamäť vodila, ~ 3663 247| býva, ~na ústach sedí jej zvest veselý, ~a jej postavu driečnu 3664 126| oddala, ~prísaha srdcia naše zviazala, ~zrušiť ju nieto možnosti; ~ 3665 133| v ňom vymrela; ~ešte sa zvíja, ešte sa krúti - ~dobrota 3666 130| poroby, ~telom zimničné zvládnu choroby: ~láska sa strachu 3667 174| venčia sa v lete: ~veľkosť má zvláštne koleje. - ~Na snežné jedle 3668 176| vzalo, ~mne strašné tieto zvleky nechalo! ~Či tu si, anjel 3669 237| kloní, ~ku ňadrám búrno zvlneným; ~zdá sa, že hrôzy stíchlej 3670 121| spomína. ~Vidiac jej zmätok, zvodca sa teší, ~a v srdci jeho 3671 177| je sprostý! - ~Svet celý zvolaj! Ak je nie slepý, ~nuž s 3672 215| veje, ~a v diaľke cengá zvonec spiežový ~driemajúcemu znak 3673 231| ten huk víchrice - ~to zvonenie ťažkých hromov - ~ten bledý 3674 206| Okolo zámku môjho mi zvonia ~v hlasoch nebies ihry vlnôk, ~ 3675 184| mladosť je večná, ~ona je v zvratoch časov bezpečná, ~lebo z 3676 243| zavreli, ~oči slzou lásky zvreli; ~zo sĺz kastalské vznikly 3677 206| so mnou, milý, lebo tie zvuky ~sú pre Vílu len milostné 3678 148| vyšvihnúť nesmie sa nad zvyk času, ~vyznať musí, čo neverí; ~ 3679 208| letiaca - ~v ňom si Víla zvykla letieť; ~a s hviezdami si 3680 272| závdavok duší, ~časom úst zvyklé potkanie: ~Nebeská láska - 3681 74 | ich sa kríži, ~jeden sa zvýši, druhý sa zníži, ~a hneď 3682 256| Koľko ráz som zrak k sebe zvýšila, ~všetka sa búrka žitia 3683 128| hojná pohoda? ~Či hnát sa šarláty kryje? - ~Láska spať na 3684 30 | blšku sa hrali: ~lebo jak šarvanci, keď pásajú voly, ~za letačkou 3685 26 | čarovných v záhyboch beží ~šata jak obnovec biela: ~a nad 3686 2 | tak ona duchom svojím mi šatí ~tône života úsvite. ~Ako 3687 186| mladý! ~Špatný mládenec, čo šedín mdloby ~po kvetoch svojej 3688 249| 249 ~. ~Na svety kosec šedivý chodí ~a mŕtve životy kosí, ~ 3689 284| Oj, necháš ty to bardom šedivým! - ~S nádejou blahou, s 3690 133| lásky zdesila! - ~Oči sa šelme besno ziskrili, ~pysky sa 3691 170| ukrutná vzala ~z rukú do sveta šíreho. ~. ~ 3692 228| 228 ~. ~Navrchu hory skala široká, ~tristocentová skalina, ~ 3693 65 | leje: ~lebo v svetoch tých šírošírych, ~v púšťach tých smutných, 3694 164| ružoprstá kýva zornica, ~šírym svetom sa pustime! ~Vstaň, 3695 288| niet! ~Ako keď vetrík v škárach Devína ~v šume slabučkom 3696 52 | zbiera, trhá kvet vnadný - ~škoda, že tôňa bez ducha! ~Ona 3697 117| blúdi? ~Či osoh nosí, či škodu? - ~. ~ 3698 279| jej sláva táto zdá sa len škola, ~zdeliť sa jej je úloha; ~ 3699 271| Oj, vy sudcovia slabí, škrekľaví! ~Vidno, že bleskov nadzemskej 3700 117| Oj, ty mátoha! hadisko škúli ~v blízkosti šumnej Maríny, ~ 3701 51 | bytnosť túto vzývala, ~ruka šla knihu otvoriť. - ~Čo je 3702 89 | mocne v zápal posvätný, ~šľachetné vedúc rozbroje. ~. ~ 3703 134| šťastný svetom zazneje, ~že už šľachetných duší nádeje ~nemorí osudov 3704 105| k otčine zas zatúžili, ~šli a od srdca dieťatko slávy ~ 3705 132| Ty ale, peklom vyslaná špata, ~viď prsteň tento - či 3706 87 | prstma mojima; ~a v ňom sa špatná nevernosť kryje, ~keď sladkú 3707 106| lebo tón tento veku tomuto ~špatne na pohreb zazneje. ~. ~ 3708 95 | zostane sláva: ~Tak keď sa špatník na krásu díva, ~chválami 3709 127| 127 ~. ~Strhnúť ti špatnú larvu obludy ~a vrátiť ľudskú 3710 186| útechu daj, anjel mladý! ~Špatný mládenec, čo šedín mdloby ~ 3711 95 | svojimi ju len pozýva ~a do špatných jej nadáva. - ~. ~ 3712 234| kvet, krásna zora, ~krásny špľachot bystrej vody, ~krásna je 3713 206| slastí potok; ~je to len šplechot a huk zemšťanom, ~lebo citom 3714 182| zabúria víchrice skazy, ~hneď šťastia výslnie svitá. ~Za letom 3715 239| živí, ~nešťastní vždy a šťastliví: ~Nitra sa triasla - my 3716 74 | dievčiny ~havraních vlasov šťastné rodiny ~v letoch tichých 3717 205| tých spenených vier, ~a štvoro Sirén stráži závoru ~z alabastru 3718 29 | 29 ~. ~Pavučinky sa štyri vykradli ~spod snežnej čipky 3719 192| bieloružový, ~ten vábne podá šuhajovi ~a zlietne do bujnej trávy. ~. ~ 3720 221| spiacich tých milých mi vĺn! ~Šuhaju! tebou vládne otčina, ~sľub 3721 18 | Súzvuky pozdné ešte šumeli ~svetlom priestrannej svetlici, ~ 3722 247| postavu driečnu šat biely ~v šumiacich zhyboch pokrýva. ~. ~ 3723 190| si myšlienky šuhaja, ~a šumieť šumom vábnym prestali ~lístky 3724 288| Marína moja, dumnej nemoty, ~šumných piesní mojich predmet! ~ 3725 111| drahá, ~a vetrík vôkol nej šustí, ~a z kupky prší krištáľna 3726 285| U nás sa ľúbi! tu šuhaj švárnu, ~tu syn povďačný matku 3727 61 | prosbách umiera? ~Ona, keď osud švihne ju prísne, ~útlym sa srdcom 3728 66 | zákon ho nevyhnutný ~na žalár lósov tmavý, smutný ~ohromným 3729 276| celým prorocký zvoní ~v žalmoch zbožných Cherubov hlas, ~ 3730 23 | čuješ, keď slávik vzdychá ~žalobný žiaľ svojich tónov: ~Daj 3731 273| túžbach svojhlavý ~útokom ženie na brány slávy, ~až kým 3732 127| bych, čo by v odmenu Čudi ~žiadali moju porobu; ~ja bych rabkyňou 3733 64 | zastane, vyschne, vyhynie; ~žiadam si ale jednu z radostí, ~ 3734 256| tvoja bude mi svätá, ~tú vek žiaden mi nezruší. ~Koľko ráz som 3735 166| kŕdeľ zahynie, ~zato z nich žiadna nezblúdi zradne ~a jedna 3736 252| nepúšťa náručia - ~hýbania tu žiadneho niet: ~Len v tvárach blahú 3737 90 | pokoji, ~nech počuť nechce o žiadnom boji, ~nech hynie v mŕtvej 3738 120| mocne odstránim: ~Nežiadam žiadnu zlatú náhradu, ~len počuj 3739 52 | Odhalím prvý. Kde nápis? Žiadny! ~Ah, aká driečna mladucha! ~ 3740 270| cnosti sa boja ~ťažkých žiadosti reťazí: ~tu neskalený cit 3741 265| prijmite! ~Verte v ľúbosti Eden žiadúci, ~láskou sa k láske zažnite! ~ 3742 258| syn tvoj chce žialiť tvoje žialenie ~a na síl tvojich víťazné 3743 62 | tak si mi pekná s tvojím žialeniem, ~tak dvojná vo mne pohnutosť; ~ 3744 32 | 32 ~. ~A ich sa žiaľom ako posmieval ~úsmech - 3745 109| prestali, ~východné zore žiarili, ~a z očí na tvár, na kupku 3746 265| Vy, v dolách stínov ešte žijúci, ~radu priateľa prijmite! ~ 3747 3 | rozlejú ~po srdciach v Tatrách žijúcich; ~jestli ohlasy moje zavejú ~ 3748 16 | kvety, ~jak vy deň a noc som žila, ~jak vy neznala som svety, ~ 3749 19 | pravá bystro hovorí: ~V žilách som tvojich zbadala, ~že 3750 160| padajme spolu, aj spolu žime, ~jedno to, či boj, či pokoj! ~ 3751 185| zostará! ~Mladosť je túžba živá po kráse, ~je hlas nebeský 3752 67 | verný: ~Na šťastných hodín živé krásy ~tys' bohatá, on mizerný; ~ 3753 129| vojvodia? ~Že meče v krvi živej sa brodia? ~Že kto sa zrodí, 3754 208| nebom sveta ~v ideálnom živle hnutia: ~Poď so mnou, milý! 3755 1 | sto životov: ~No centrom, živlom, nebom, jednotou ~krás mojich 3756 195| tvoja mohyla - ~zdá sa, že živly zemské ti slúžia, ~ale zemšťana 3757 209| jaskyne tichamilovný ~objímava Živu mladú; ~družice moje medzi 3758 284| nádejou blahou, s túžením živým ~v blažených žiaľoch nariekaš! ~. ~ 3759 190| schytí, ~keď hlas liatovcov žltých necíti, ~z voňavej kvetín 3760 6 | mohutných ohlas až piaty, ~žobrák na prahu mocnára! ~Ako keď 3761 29 | vlasti ~a po nich z ňadier ku žriedlam slasti ~znachor ten sa ti 3762 64 | nevinné, ~pre mňa nech trebárs žriedlo sladkosti ~zastane, vyschne, 3763 76 | lapiť, ~vidiac plávanie žubrienky: ~Tak mňa dvojaká túžba