Strophe

 1 1 |      svojho pažeráka. ~Nebojte sa! Neraz som ja prešiel sťato
 2 2 |                       I všetko sa krížom žehná i modlí skrúšene: ~
 3 4 |        huku i v pene ~z pyskov sa jej vyžene. ~. ~
 4 6 |      pekná, mladá, ~vydávať by sa rada. ~Vysedúva pri okne ~
 5 6 |  dievča v poli mokne; ~oblieka sa v zamaty ~a dievčatko v
 6 6 |    dievčatko v záplaty; ~umýva sa vôdkami ~a sirota slzami. ~
 7 6 |      na vdovu nik nepáči, ~len sa každý hneď pýta: ~A kdeže
 8 7 |       ach, nik nechce, ~pre ňu sa mi nešťästí: ~preč! - ona
 9 12|                   Vdova kradne sa domov, ~"Hoj, hoj!" - ktos'
10 14|         dnu ku stolu: ~zoberme sa my spolu! ~Cestička už preťatá,
11 19|                      Ticho. Už sa večerí. ~Čuj len: klop,
12 19|       strašlivá, ~pozri! - jak sa dnu díva - ~oči jej stĺpkom
13 21|        môj, ty si chorá, ~tebe sa dačo marí; ~či poslať po
14 28|                Zvýskne - vlasy sa zježia:  vyletí na pobrežia, ~
15 32|                            Tak sa stalo. - Od tých čias, vraj,
16 32|      to, vraj, bude bývať, kým sa v prach nezmelí ~to veliké,
17 32| Nejedna plť na tom mieste ešte sa rozletí,  kým sa miera nedoplní
18 32|   mieste ešte sa rozletí,  kým sa miera nedoplní nevinných