Strophe

  1     Uvod|      blúdiť po zemi! ~. ~"Netráp sa, mati, o naše šaty, ~len
  2     Uvod|          Vitajte, deti!" - k nám sa prizýva, ~"Ja vám budem
  3     Uvod|        vy večne zaspíte! ~"Neboj sa, mamko, však nás raz vzkriesi ~
  4     Uvod|    hore-dolu dolinami. ~. ~Neboj sa, mamko! dobrí to ľudia, ~
  5     Uvod|     mamko! dobrí to ľudia, ~bárs sa ich ten svet aj bojí; ~keď
  6     Uvod|         stoveká, ~noc poroby raz sa stratí - ~keď v svetle pozná
  7     Uvod|         prerečú odkľatí; ~. ~keď sa im mladé krídla rozviažu, ~
  8        I|   povojníčkom bola povíjala. ~To sa chlapci, to sa, jak oltárne
  9        I|     povíjala. ~To sa chlapci, to sa, jak oltárne sviece, ~keď
 10        I|            keď idú po háji, celý sa trbliece. ~Košiefky zelené,
 11        I|   karabín a pištoliek dvoje: ~To sa chlapci, to sa, potešenie
 12        I|        dvoje: ~To sa chlapci, to sa, potešenie moje! ~Keď vatru
 13        I|       keď ide po lese, celý svet sa trasie! ~. ~Od Tatier k
 14        I|       Nad horou na skale perečko sa belie: ~Kloňte sa chalupy,
 15        I|        perečko sa belie: ~Kloňte sa chalupy, traste sa kaštiele! ~
 16        I|        Kloňte sa chalupy, traste sa kaštiele! ~Bo kohos' Jánošík
 17        I|          od Pohronia - ~a jedným sa hlasom ozvú štyri strany: ~"
 18        I|      boli! ~Boli časy, boli, ale sa minuli - ~po maličkej chvíli
 19        I|          maličkej chvíli minieme sa i my! ~Keď sa my minieme,
 20        I|     chvíli minieme sa i my! ~Keď sa my minieme, minie sa krajina, ~
 21        I|         Keď sa my minieme, minie sa krajina, ~akoby odlomil
 22        I|         vŕštek z rozmarína; ~keď sa my minieme, minie sa celý
 23        I|         keď sa my minieme, minie sa celý svet, ~akoby odpadol
 24       II|        Jánošík, junošík, obzriže sa hore: ~Už je kolo teba drábov
 25       II|          ty malý kameň: ~"Poddaj sa, Jánošík, veď ti je už ameň!" ~
 26       II|         popíja pomaly - ~a pohon sa naňho dvermi dnuká valí: ~"
 27       II|        ako divá riava: ~"Nebojte sa, chlapci! Smelo sa doňho
 28       II|       Nebojte sa, chlapci! Smelo sa doňho len! ~Však nás je
 29       II|          na slobode býval, ~keby sa na neho zlý duch nebol díval. ~
 30       II|        ne centové ostrôžky. ~Ale sa Jánošík sotva popohýna, ~
 31       II|      stĺpkom stoja oči; ~len raz sa činčierom dokola zaženie, ~
 32       II|          na slobode býval, ~keby sa na neho zlý duch nebol díval. ~
 33      III|        hor' v temnú oblohu, ~zdá sa čiahať až hore k nohám pánu
 34      III|        ty moje srdiečko - ~ohlás sa, kdeže si, nesiem ti perečko! ~
 35      III|         druhá cesta dole: ~Kdeže sa zídeme, biely moj sokole? ~. ~
 36      III|         jej milý povie. ~A sotva sa tie kvety v čiernej tme
 37      III|        ti dá i tebe!" - ~I zrazu sa vychytí jak duša do nebe. ~
 38      III|        sťa dáka bohyňa ~a za ňou sa ozýva pieseň labutina: ~. ~
 39      III|          aspoň len trošíčku, ~že sa ešte obzrem na svoju mamičku! ~
 40      III|           čiernu šibeničku. ~Žeň sa ty len, milý, keď ti taká
 41      III|      našla iného sokola, - ~ženi sa len, ženi ešte tej jeseni, ~
 42      III|     nebude ťažko privykati. ~Keď sa mi môj milý sladko prihovorí - ~
 43      III|          tie dunajské rybky, keď sa o mne zvedia, ~tie mňa,
 44      III|          moje nôžky biele; ~budú sa prechodiť zo dvora do dvora: ~
 45      III|        len tie bralá lesné, ~tie sa ešte tam lúčia s ohlasom
 46       IV|   Jánošík, kamarát slobody, ~zle sa tebe akosi na tom svete
 47       IV|       rúčky prikuté o skaly, ~čo sa kedys' pred nimi brány otvárali, ~
 48       IV|           kamarát, kamarát - zle sa tebe vodí! ~. ~On spí -
 49       IV|          na ňom nadzemská ligoce sa šata. ~Tieň kríža mu na
 50       IV|       tam pred ňou tajomný závoj sa rozdvojí: ~I v zorách dňa
 51       IV|        zorách dňa večného vítajú sa svoji. ~. ~Tak sníva junák
 52       IV|      aspoň, príde čas a sen tvoj sa splní! ~A to svetlo, páč
 53       IV|           tisícimi zraky ~dívajú sa na neho sťa na zázrak dáky, ~
 54       IV|          na zázrak dáky, ~dívajú sa i blednú - iste sa ho boja: ~
 55       IV|        dívajú sa i blednú - iste sa ho boja: ~On v ich moci
 56       IV|   vykukli i umrlčie hlavy - ~zdá sa, že jedna druhej o súdnom
 57       IV|        súdnom dni vraví. ~I hady sa hor' vzpäli - no klesli
 58       IV|        úsmev na tvári. ~Sem, sem sa poďte dívať, bračekovci
 59       IV|       život stojí! ~. ~Tma dvíha sa odboku: Ha! Stoj ešte málo, ~
 60       IV|       ešte len čo zasvitalo! ~Už sa blíži nečulá - tvár jasnú
 61       IV|       odchodíš? Beda mne! Kam si sa stratila?!  ~A putá sa ohlásia.
 62       IV|        si sa stratila?!  ~A putá sa ohlásia. Vzlietnu mihalnice, ~
 63       IV|      krídly ukrývali - ~i v rose sa strbliecu očiek dva kryštály. ~. ~
 64       IV|       dva kryštály. ~. ~Ich zrak sa tu napnute v tých hrôzach
 65       IV|         to priepasť hrozná, zísť sa dolu bojí, ~a do neba vrátiť
 66       IV|          bojí, ~a do neba vrátiť sa nemá viacej moci: ~Vtom
 67       IV|    zronená zaplače -na zemi. ~Bo sa pred ňou všetky tie bájsvetov
 68       IV|         v bledom svetle na prahu sa javí, ~odliaty jak by v
 69       IV|            mizne, a brána hurtom sa zamkýna. ~Tak diabol, keď
 70       IV|         svetielka, za ním hrmavy sa ženú. ~
 71        V|         ruku hor' zodvihnúť, ale sa mu nedá. ~A hlas jeden preletí
 72        V|          Vôľa moja, vôľa, kam si sa podela - ~či svetom za letom
 73        V|        nad tie moje hrady, ~azda sa tá lipka ešte daraz zmladí - ~
 74        V|       ešte daraz zmladí - ~a keď sa nezmladí, sadni na prút
 75        V|           hej! Ľuďmi radi menujú sa oni, ~tí, čo ľudské i božské
 76        V|            Oj, rád zomriem, bos' sa ty mne milá ~za to jedným
 77       VI|    sprievod čierny, dlhý z mesta sa pohýna, ~vyprevádza zo sveta
 78       VI|          kolo tváre bledie: ~Zdá sa, že on to na smeť celý zástup
 79       VI|          zástup vedie. ~"Modlime sa!" - kňaz vraví. Za koho? "
 80       VI|         otče, ja už idem, za mňa sa netreba - ~a tam? Boh dobrý,
 81       VI|      milostive súdi; ~no modlime sa radšej za tých biednych
 82       VI|       Otvor knihu, moj otče, zaň sa modliť treba! ~Modliť! Ešte
 83       VI|         zodvihne do neba, ~modli sa, vrúcne modli - za koho?
 84       VI|         ľud nemý jak tôňa vlečie sa dokola. ~A ľud slepý - nevidí
 85       VI|         Od šibeníc zavialo, baby sa žehnajú; ~na štyroch čiernych
 86      VII|          ťažkom smútku až k zemi sa zhýna ~sťa mať biedna nad
 87      VII|        do môjho náručia: ~Budeme sa milovati ~tu, kde nás viac
 88      VII|        môjho do náručia: ~Budeme sa milovati ~tu, kde nás viac
 89      VII|         voľnosť! Bratia, nedajme sa!" ~On stojí jak by kameň,
 90      VII|   Vzdychnutie sťa by bralo mŕtvo sa ozvalo ~no, všetko to, ach,
 91      VII|       diaľno - to všetko ku nemu sa ženie, ~ľúbaniu a vítaniu
 92      VII|         sám seba pozerá, ~pozerá sa sťa slnko nad morom zvečera. ~
 93      VII| vyštrbenej junák podopretý ~díva sa tam z troch kopcov na tie
 94      VII|         pohár a v druhej valaška sa blýska: ~"Hore hu! Nič to
 95      VII|         Hore hu! Nič to zato, že sa biedne máme: ~Naša dobrá
 96      VII|          a duša ešte raz do nich sa pristrojí, ~jak bohatier
 97      VII|      čarovných zbrojí, ~a po nej sa rozleje sila nevystihlá; ~
 98      VII|      Hmla zašla - a Jánošík víta sa s vílami. ~Tri ráz od hôr
 99      VII|         Časy naše, časy, kam ste sa podeli?! ~. ~A tým poľom -
100      VII|     Jasnosti!" ~Pozde, pozde, už sa on nevráti z večnosti. ~
101      VII|          čosi srdce zviera, ~dač sa v duši ozýva: Jánošík zomiera! ~
102      VII|     zmŕtvych povstanie, ~prebije sa cez prsia, cez hory, cez
103     VIII|           a ešte horou-dolou nič sa nezelenie. ~Hora v puku,
104     VIII|          vidno ich presúšať, keď sa mesiac noví, ~aj dostať
105     VIII|         na tie mrcha časy, ~a tu sa jedna stará kdes' z kúta
106     VIII|        kdes' z kúta ohlási - ~to sa krížom všetkými svätými
107     VIII|     nenarozprávajú ~o divoch, čo sa stali a čo sa stať majú. ~. ~
108     VIII|         divoch, čo sa stali a čo sa stať majú. ~. ~Šuhaji zas
109     VIII|  maľovaný. ~Pozerajú túžobne, čo sa to tam deje, ~ale tam nič
110     VIII|         a leje. ~. ~Len ten, kto sa v to vezme, kto bližšie
111       IX|       pieseň oslávenia, ~rozlejú sa zemou zore; ~svet zlý padne
112       IX|         budú! ~Hurá, sestry! Sem sa v kolá: ~Razom! Cez dva
113       IX|         zavijeme!~SVADOBNÍCI ~Už sa rojí zbor nebeský ~svadobníkov,
114       IX|         hrabe tátoš biely: ~Hore sa naň, junák, hore! ~Do rúk
115       IX|          z jasnej strely!  ~Hor' sa, šuhaj nad šuhaja, ~hor'
116       IX|        napred! Čas uchodí: ~Nech sa začnú Slávy hody!~DRUŽBA ~
117       IX|   striasa horami ~a všetko ozýva sa sedem krajinami: ~Nech je