Strophe

  1     Uvod|               srdca k srdcu deľako - ~a tým svetom tak chladno je! ~. ~
  2     Uvod|             zlatých na čele. ~. ~Hej! a vieme my jeden kraj kdesi, ~
  3     Uvod|           ústka pritkne nám k čielku ~a na ruky pojme nás hor'. ~. ~
  4     Uvod|           povedá - "no poďte s nami" ~A my pôjdeme s nimi po zboji ~
  5     Uvod|              objíme rada, ~kremä hada a tyrana. ~. ~Nehaň ich! To
  6     Uvod|               tie ich hôrne potoky - ~a jak vetor svojej vôle." ~. ~
  7        I|          podperené; ~valaška, karabín a pištoliek dvoje: ~To sa
  8        I|         stoliciach biely deň zazorí. ~A keď si od zeme chlapci zadupkajú, ~
  9        I|       stoliciam žilky zaihrajú. ~Hoj, a keď nad hlavou palošík im
 10        I|           hole - to ich voľné pole - ~a na tom Kriváni zámok murovaný: ~
 11        I|               vofne žiť zabráni?! ~. ~A ten ich kapitán, to je len
 12        I|                 stoj! - daj Bohu dušu a chlapcom dukáty!" ~Nad hlavou
 13        I|             šťastia zrána i zvečera, ~a to takou mierou, ako nám
 14        I|           nespomôžu ani tria cisára; ~a komu odpíše lístoček trirohý, ~
 15        I|         Považia, zhora od Pohronia - ~a jedným sa hlasom ozvú štyri
 16        I|              horí - nie jak voľakedy ~a okolo ohňa desať chlapcov
 17        I|             dohára jak obetná žiara, ~a chlapci sťa sochy okolo
 18        I|               jak v stred cintorína. ~A kdesi čo zvolá ako nadzemská
 19       II|               sedem dvermi v sklepe. ~A jeho obstali i zhora i zdola, ~
 20       II|              stolom vínečko popíja - ~a pohon za štýr strán biely
 21       II|             more, - ~more šíre, more, a ty malý kameň: ~"Poddaj
 22       II|         Jánošík, veď ti je už ameň!" ~A čo by vás, Nemcov, bolo
 23       II|          Janíčkovi iba pod pôl päty. ~A čo by ste z neba ako dážď
 24       II|          neujdeš, pekný náš sokole!" ~A čo by ste strely .búrkou
 25       II|              si ešte popíja pomaly - ~a pohon sa naňho dvermi dnuká
 26       II|             Teda ty samý prvý padni! ~A tu jedným chmatom oddrapí
 27       II|        oddrapí roh stola: ~Zafundží - a zradný Gajdošík mŕtvola. ~. ~
 28       II|              stola ani hor' nevstáva ~a tí dnu naň kypia ako divá
 29       II|                 Však nás je tu tisíc, a on je len jeden!" ~Tak tedy? -
 30       II|          vpravo, druhú vystre vlevo, ~a už drábi ležia ako v báni
 31       II|        predarmíčko jak do žuloskaly. ~A bol by už Janík na slobode
 32       II|          zbíjal sedem rôčkov v lete: ~A vy že odkedy ten biedny
 33       II|             život mladý! ~"Vymeniť? - A načo? Vy psohlavci vzteklí! ~
 34      III|             stojí. ~Stojí, strmie výš a výš, hor' v temnú oblohu, ~
 35      III|              ťažkých putách vzdychá. ~A kto tie vzdychy číta, kto
 36      III|         schýlená, čo jej milý povie. ~A sotva sa tie kvety v čiernej
 37      III|              tej mohyly: ~"Zbohom!" - A deva "Zbohom!" vzdychne
 38      III|         Zbohom!" vzdychne jak ozvena ~a ako kvet podťatý padá na
 39      III|               ulieta sťa dáka bohyňa ~a za ňou sa ozýva pieseň labutina: ~. ~
 40      III|              chovala bielemu sokolu, ~a on ma zanechal na širokom
 41      III|           ľahko na ten svet celučký; ~a keď on poľúbi moje biele
 42       IV|                 rúčky, nôžky krvavé - a úsmev na tvári. ~Bo svetlom
 43       IV|            otčinu prasvetla i krásy. ~A tam pred ňou tajomný závoj
 44       IV|               snívaj aspoň, príde čas a sen tvoj sa splní! ~A to
 45       IV|             čas a sen tvoj sa splní! ~A to svetlo, páč len, páč,
 46       IV|             čím diaľ, to viac svitá, ~a pred ním v štyri kúty uniká
 47       IV|                 rúčky, nôžky krvavé - a úsmev na tvári. ~Sem, sem
 48       IV|                Kam si sa stratila?!  ~A putá sa ohlásia. Vzlietnu
 49       IV|        napnute v tých hrôzach zamára ~a v mysli omráčenej jej čarovná
 50       IV|           hrozná, zísť sa dolu bojí, ~a do neba vrátiť sa nemá viacej
 51       IV|              sťa hrom v tichej noci, ~a duša tým zronená zaplače -
 52       IV|             padli, do svojej mohyly. ~A bárs aj stroskotané, no
 53       IV|        tichosti na nové vzkriesenie. ~A kto to v bledom svetle na
 54       IV|              hodina." ~Rečie - mizne, a brána hurtom sa zamkýna. ~
 55        V|           zodvihnúť, ale sa mu nedá. ~A hlas jeden preletí zimným
 56        V|        voľnosti, mával som ťa dosti, ~a teraz ťa nemám ani za dve
 57        V|            lipka ešte daraz zmladí - ~a keď sa nezmladí, sadni na
 58        V|               časy, boli - ~zaspievaj a vyleť prosto hor' do neba: ~
 59        V|               vlčí; ~právo v putách - a pravda na hraniciach blčí. ~
 60        V|            musí ten veľký deň súdu - ~a za stôl si zasadne pravda
 61        V|           choval, na srdci zahrieval ~a ťažké tvoje rany slzami
 62       VI|          chcete ~slniečko pochovávať? A ono pri svete! ~Či by ste
 63       VI|           vyrúbe so zlatými šabľami; ~a potom do tej jamy - ľahnete
 64       VI|        nesteňte: Jaj, beda, prebeda! ~A čo to za mrak tiahne cez
 65       VI|       neslýchať, len čo vietor duje, ~a čo drobná rosička z neba
 66       VI|            idem, za mňa sa netreba - ~a tam? Boh dobrý, verím, milostive
 67       VI|                žiť nezná, nebožiatko, a zomrieť nemôže: ~Čo chceš
 68       VI|          iskierka na dne duše tleje; ~a hoc ona malinká, hoc hlboko
 69       VI|            odkľaj mi ju, môj kňazu, - a svet nový svitá! ~I zraky
 70       VI|              ho! - vzdychajúci volá. ~A ľud nemý jak tôňa vlečie
 71       VI|               tôňa vlečie sa dokola. ~A ľud slepý - nevidí za bieleho
 72       VI|          gazdíčko! Dávno ťa čakáme!" ~A on ide - k šibeni pri srdca
 73      VII|                Vprostred kola je hora a na holi skalka - ~tam si
 74      VII|         okienečká v štyri strany. ~. ~A v tom domku budeme si ~žiť
 75      VII|               hrajú ponad oblakami - ~a on vstred černovojska pod
 76      VII|             uzavreté, ~čuvstvo drieme a myseľ kdesi v druhom svete ~
 77      VII|             dokola sťa zlaté motýle. ~A on, znovuzrodený v malého
 78      VII|               nemu sa ženie, ~ľúbaniu a vítaniu konca-kraja nenie. ~
 79      VII|             slnkové starodávne šaty. ~A on v tých svetoch bájnych
 80      VII|            syn ľudu po víťaznom boji ~a tu ešte boj jeden v duši
 81      VII|            orie, na nevlastnom poli, ~a hore - ohník horí na Kráľovej
 82      VII|              chlapiská, ~v ruke pohár a v druhej valaška sa blýska: ~"
 83      VII|           vóľa i tú biedu zláme!" ~. ~A s tou švárnou družinou chodí
 84      VII|               on po horách ~pri slnci a mesiaci, pri hviezdach i
 85      VII|              cesty, ~strachy pred ním a za ním báječné povesti. ~
 86      VII|         zakliaťa predsa raz pominie. ~A všetky tie obrazy taks'
 87      VII|               usnutú nádeju. ~. ~Hoj, a duša ešte raz do nich sa
 88      VII|         napokon do čarovných zbrojí, ~a po nej sa rozleje sila nevystihlá; ~
 89      VII|         ramenom zem do neba zdvihla. ~A vtom kňaz povie: "Amen!" -
 90      VII|            nad nami! -  ~Hmla zašla - a Jánošík víta sa s vílami. ~
 91      VII|               kam ste sa podeli?! ~. ~A tým poľom - či to hmla,
 92      VII|              ozýva: Jánošík zomiera! ~A to srdca zvieranie viacej
 93      VII|          zvieranie viacej neprestane ~a hlas ten bude volať na zmŕtvych
 94     VIII|            žena pri pôrode; len stená a stená ~a plod vydať nemôže.
 95     VIII|            pôrode; len stená a stená ~a plod vydať nemôže. Už vŕšky
 96     VIII|         zakukali po hájoch kukučky - ~a jara nechyrovať. Prešlo
 97     VIII|     nechyrovať. Prešlo i Vzkriesenie ~a ešte horou-dolou nič sa
 98     VIII|            pole v kle utúleno drieme ~a ľudia von oblokom na tie
 99     VIII|          začala, ~ale vtedy on skonal a ona - skapala. ~. ~Všetko
100     VIII|       chodníčky, čo po nich zostali, ~a tie mená vyťaté na tatranské
101     VIII|             prídu na tie mrcha časy, ~a tu sa jedna stará kdes'
102     VIII|             prútom k životu vrátili. ~A na svoje dve oči že ho raz
103     VIII|          letieť sťa by jasná strela. ~A bohzná, čo si všetko nenarozprávajú ~
104     VIII| nenarozprávajú ~o divoch, čo sa stali a čo sa stať majú. ~. ~Šuhaji
105     VIII|             tam nič nevídať, len leje a leje. ~. ~Len ten, kto sa
106       IX|                Bieli orli svadobníci ~a sokoli domeníci; ~biele
107       IX|             Jajže, Bože! Družba letí ~a ja ešte nezavitá! ~Sem tie
108       IX|           svet zlý padne na kolená - ~a národ náš vstane hore!~TANEČNICE ~
109       IX|               zapriahajú do vozíkov. ~A na dvore, šírom dvore ~stojí,
110       IX|       zahrmeli - hrom striasa horami ~a všetko ozýva sa sedem krajinami: ~