Strophe

 1     Uvod|         Veď vás už idem v slzách i slove ~z úzkych prsov vypustiť
 2        I|                                  I.~Horí ohník, horí na Kráľovej
 3        I|     Šťastia, Bože, šťastia zrána i zvečera, ~a to takou mierou,
 4        I|   hroboch svätojánske mušky; ~už i ten plamenček pomaly zhasína - ~
 5        I|       maličkej chvíli minieme sa i my! ~Keď sa my minieme,
 6       II|          sklepe. ~A jeho obstali i zhora i zdola, ~sťa tie
 7       II|           A jeho obstali i zhora i zdola, ~sťa tie čierne vrany
 8       II|      ležia ako v báni drevo. ~. ~I bol by už Janík na slobode
 9      III|         hore k nohám pánu Bohu. ~I to celô okolie v smrtnom
10      III|    zídeme, biely moj sokole? ~. ~I púšťa dnu okienkom kvietky
11      III|       okienkom kvietky ľaliové, ~i načúva schýlená, čo jej
12      III|        Tým slovom dolu padá, tým i hore vstáva, ~v tom slove
13      III|       tom slove jej časný hrob - i jej večná sláva: ~Zbohom!
14      III|    Nadnes, dobrú noc! "Boh ti dá i tebe!" - ~I zrazu sa vychytí
15      III|            Boh ti dá i tebe!" - ~I zrazu sa vychytí jak duša
16       IV|    hľadať pravú otčinu prasvetla i krásy. ~A tam pred ňou tajomný
17       IV|      tajomný závoj sa rozdvojí: ~I v zorách dňa večného vítajú
18       IV|          zázrak dáky, ~dívajú sa i blednú - iste sa ho boja: ~
19       IV|            Z kútov kosti vykukli i umrlčie hlavy - ~zdá sa,
20       IV|      druhej o súdnom dni vraví. ~I hady sa hor' vzpäli - no
21       IV|       poklady krídly ukrývali - ~i v rose sa strbliecu očiek
22       IV|           Duša kdes' medzi nebom i peklom zostala, ~jak laň,
23        V|    menujú sa oni, ~tí, čo ľudské i božské šliapajú zákony. ~
24        V|       hraniciach blčí. ~No príde i prísť musí ten bohatier
25        V|          oltár vyloží; ~no príde i prísť musí ten veľký deň
26        V|     schytil, keď ťa psi trhali, ~i vyniesol omdletú medzi Tatier
27       VI|     kňazu, - a svet nový svitá! ~I zraky rozpálené zodvihne
28      VII|          tu klobúčik slniečkový ~i košieľka z žiar mesiaca. ~. ~
29      VII|     družíc plesy, ~družíc Tatier i Dunaja. ~. ~Oj, poď len,
30      VII|    založené v zelenej košieľki, ~i ten istý klobúčik i pierko
31      VII|   košieľki, ~i ten istý klobúčik i pierko tak celky, ~i tá
32      VII|    klobúčik i pierko tak celky, ~i tá dumka na tvári i tá žiara
33      VII|      celky, ~i tá dumka na tvári i tá žiara v oku, ~všetko
34      VII|           pred domom mať, rodina i celý svet známy ~obhŕdli
35      VII|       duša mladá ramená rozloží ~i pritisne na srdce celučký
36      VII| dotknutie studené  ~prebúdza ho; i z raja naveky vyženie. ~. ~
37      VII|           Kraju môj, bájny kraju i spevu i sily, ~kde košelečky
38      VII|         môj, bájny kraju i spevu i sily, ~kde košelečky tkajú
39      VII|          lampa čarovná pozláti, ~i oblieka v slnkové starodávne
40      VII|        sme my chudobní, ~hoc sme i chudobní, ale chlapci hodní! ~
41      VII|    biedne máme: ~Naša dobrá vóľa i tú biedu zláme!" ~. ~A s
42      VII|         a mesiaci, pri hviezdach i zorách; ~chodí si on sťa
43      VII|        letu pri slnka východe - ~i spieva si piesenku o zlatej
44     VIII|          jara nechyrovať. Prešlo i Vzkriesenie ~a ešte horou-dolou
45     VIII|        tajné rady, ~spomnú Janka i jeho zakliate poklady. ~
46     VIII|        darmo hlavu láme. ~Spomnú i pás, košieľku, čo mu dali
47     VIII|      košieľku, čo mu dali víly, ~i valašku, čo mala za sto
48     VIII|         Všetko to s ním zaniklo, i tá jeho milá, ~i tá švárna
49     VIII|        zaniklo, i tá jeho milá, ~i tá švárna družina, čo si
50       IX|     starým svatom; ~prídu svatky i svatovie, ~drobné hviezdy
51       IX|        biele deti, ~sem tie ruže i ľalie - ~pokým družba sem
52       IX|       zlatý; ~sestry! Vstáva zem i more! ~Oblečte ma v biele
53       IX|       Vyjde pred dom dobrá mati ~i požehná párik mladý, ~otvorí