Strophe

 1     Uvod|       abo dcéru šumiacich hôr, ~čo spevné ústka pritkne nám
 2     Uvod|       nás zbudí dupot jeleňov, ~čo na čistý idú potok; ~abo,
 3     Uvod|       na čistý idú potok; ~abo, čo chodia horou zelenou, ~bystrých
 4        I|       stred cintorína. ~A kdesi čo zvolá ako nadzemská moc: ~,
 5       II|          veď ti je už ameň!" ~A čo by vás, Nemcov, bolo za
 6       II|  Janíčkovi iba pod pôl päty. ~A čo by ste z neba ako dážď padali, ~
 7       II|  neujdeš, pekný náš sokole!" ~A čo by ste strely .búrkou doň
 8       II|        Janíčka guľku neuliali. ~Čo ťať doň budete, ako v hore
 9       II|    spilí - ~zjete si to hneďky, čo stes' navarili! ~Iba raz
10       II|    udreli. ~Len jedna krivuľka, čo spakruky švihla, ~čarovnú
11       II|            Hej, ta ste mi dali, čo ste mi dať mali!" ~Už junák
12       II|      povedz nám, kde ho máš? - "Čo koho do toho? ~Kde ho mám,
13       II|     nebude to vaše - ~len toho, čo šabľu za pravdu opáše!" ~
14      III|   zaspalo - dokola noc hluchá. ~Čo to? Či to lúč dáka, či to
15      III|    ľaliové, ~i načúva schýlená, čo jej milý povie. ~A sotva
16      III|       mesiaca, ~len on, chudák, čo o tom nepovie nikomu, ~samotný
17       IV|         rúčky prikuté o skaly, ~čo sa kedys' pred nimi brány
18       IV|       jelenie nakrátko lapené, ~čo kedysi tri krajiny neboli
19       IV|         tvári. ~Bo svetlom tým, čo zhora okienkom dnu vpadá, ~
20       IV|   bračekovci moji! ~To chvíľka, čo za celý jeden život stojí! ~. ~
21       IV|     stoj, preboha, veď ešte len čo zasvitalo! ~Už sa blíži
22       IV|      povestí strážne holubice, ~čo dva tajné poklady krídly
23       IV|       peklom zostala, ~jak laň, čo ju hadiska moc zraku skovala. ~
24        V|        radi menujú sa oni, ~tí, čo ľudské i božské šliapajú
25        V|        musí ten bohatier Boží, ~čo zákon pošliapaný na oltár
26       VI|       Snáď na chraňbu slniečku? Čo vy chmáry chcete ~slniečko
27       VI|     toho nič nebude - nezomrie, čo má žiť! ~Bo, čo ho aj na
28       VI|       nezomrie, čo má žiť! ~Bo, čo ho aj na chvíľku zložíte
29       VI|          Jaj, beda, prebeda! ~A čo to za mrak tiahne cez tie
30       VI|     tiahne cez tie šíre polia? ~Čo tie vrany tak liecu, kráču
31       VI|     Spevu, plaču neslýchať, len čo vietor duje, ~a čo drobná
32       VI|          len čo vietor duje, ~a čo drobná rosička z neba poprchuje. ~. ~
33       VI|  nebožiatko, a zomrieť nemôže: ~Čo chceš s ním, zač tie muky,
34       VI|      rána: ~Zabíja otca svojho, čo ho za sna zháňa! ~. ~Od
35      VII|       prezeral pred bojom, ~tú, čo žila, mrela v ňom jak hrom
36      VII|         všetko to, ach, všetko, čo mu zostalo ~Bo účty jeho
37      VII|    pomaly - ale dák z nechuti, ~čo krok zrobí, to stane, to
38     VIII| pozerajú - ~s rukami zloženými, čo bude, čakajú. ~. ~Staré
39     VIII|    možno; len ten kvet jánový, ~čo poklady otvára, z nich zlého
40     VIII|   otvára, z nich zlého vyháňa, ~čo kvitne o polnoci na svätého
41     VIII|       ten dostať: To tajomstvo, čo ešte neznáme - ~na čom si
42     VIII|         Spomnú i pás, košieľku, čo mu dali víly, ~i valašku,
43     VIII|       mu dali víly, ~i valašku, čo mala za sto chlapov sily. ~
44     VIII|     milá, ~i tá švárna družina, čo si s ním chodila; ~len tie
45     VIII|        len tie pusté chodníčky, čo po nich zostali, ~a tie
46     VIII|        jasná strela. ~A bohzná, čo si všetko nenarozprávajú ~
47     VIII|       nenarozprávajú ~o divoch, čo sa stali a čo sa stať majú. ~. ~
48     VIII|         o divoch, čo sa stali a čo sa stať majú. ~. ~Šuhaji
49     VIII|    maľovaný. ~Pozerajú túžobne, čo sa to tam deje, ~ale tam
50     VIII|           ten vidí svojím okom, čo len ešte bude. ~
51       IX|      Čujte, čujte, biele deti, ~čo to za šum z každej strany: ~