Strophe

 1     Uvod|     jak jarné pole; ~smelí jak tie ich hôrne potoky - ~a jak
 2        I|        si šopkajú: ~Ber, pane, tie dane, však príde rátanie. ~
 3        I|  prsiach pištole: ~"Sem, pane, tie zdrané slovenské mozole!" ~. ~
 4       II|  obstali i zhora i zdola, ~sťa tie čierne vrany bieleho sokola. ~. ~
 5       II|  hromom doň udrelo; ~no všetky tie šable, no všetky tie strely ~
 6       II|    všetky tie šable, no všetky tie strely ~naspäť vám od neho
 7      III| ťažkých putách vzdychá. ~A kto tie vzdychy číta, kto tie bôle
 8      III|      kto tie vzdychy číta, kto tie bôle sluchá? ~Všetko, všetko
 9      III|        milý povie. ~A sotva sa tie kvety v čiernej tme stratili, ~
10      III|           zabudnem ja ľahko na tie vaše dvory; ~keď ma raz
11      III|      idú zlatú partu z hlavy: ~Tie dunajské vlnky pekne, krásne
12      III|    vlnky pekne, krásne nôťa - ~tie mi tam vypletú stužôčku
13      III|    vypletú stužôčku z vrkoča; ~tie dunajské rybky, keď sa o
14      III|   rybky, keď sa o mne zvedia, ~tie mňa, svoju paniu, od ľúbosti
15      III|   Nikto o nej viac nečul - len tie bralá lesné, ~tie sa ešte
16      III|          len tie bralá lesné, ~tie sa ešte tam lúčia s ohlasom
17       IV|     pred nimi brány otvárali, ~tie nožičky jelenie nakrátko
18       IV|   štyri kúty uniká tma zbitá. ~Tie steny zarazene, tisícimi
19       IV|       tvár jasnú už kryje, ~už tie líčka ostali jak zvädlé
20       IV|          Bo sa pred ňou všetky tie bájsvetov objemy ~sťa meteory
21        V|      Lietaj len, prelietaj nad tie moje hrady, ~azda sa tá
22        V|     všetko smrť vezme, len nie tie dva blesky, ~tie mi svietiť
23        V|       len nie tie dva blesky, ~tie mi svietiť budú hor' v ten
24       VI|       od západnej strany, ~kam tie mraky tak letia jak hladní
25       VI|       čo to za mrak tiahne cez tie šíre polia? ~Čo tie vrany
26       VI|        cez tie šíre polia? ~Čo tie vrany tak liecu, kráču dookola? ~
27       VI|   nemôže: ~Čo chceš s ním, zač tie muky, spravodlivý Bože? ~
28      VII|      krásna vlasť moja! ~Hory, tie čierne hory, ťažko zastenali, ~
29      VII|       sa tam z troch kopcov na tie rodné svety. ~. ~Z vojny
30      VII|       Ta letí orol mladý medzi tie sokoly! ~Pri vatre gajdy
31      VII|  predsa raz pominie. ~A všetky tie obrazy taks' milo naň smejú, ~
32     VIII|         a ľudia von oblokom na tie holé zeme ~zrakmi beznádejnými
33     VIII|      čo si s ním chodila; ~len tie pusté chodníčky, čo po nich
34     VIII|         čo po nich zostali, ~a tie mená vyťaté na tatranské
35     VIII|          Napokon ešte prídu na tie mrcha časy, ~a tu sa jedna
36       IX|       a ja ešte nezavitá! ~Sem tie kvety, biele deti, ~sem
37       IX|        kvety, biele deti, ~sem tie ruže i ľalie - ~pokým družba