Strophe

 1     Uvod|         vy rozkoše, žiale moje! ~Keď to od srdca k srdcu deľako - ~
 2     Uvod|       svetom tak chladno je! ~. ~Keď nemá slová - šatočky súce, ~
 3     Uvod|        sa ich ten svet aj bojí; ~keď aj v zápale časom poblúdia, ~
 4     Uvod|                Ej, počkajže len, keď noc stoveká, ~noc poroby
 5     Uvod|          poroby raz sa stratí - ~keď v svetle pozná človek človeka, ~
 6     Uvod|       ľudia prerečú odkľatí; ~. ~keď sa im mladé krídla rozviažu, ~
 7        I|         sa, jak oltárne sviece, ~keď idú po háji, celý sa trbliece. ~
 8        I|          to sa, potešenie moje! ~Keď vatru rozložia na hronskom
 9        I|  stoliciach biely deň zazorí. ~A keď si od zeme chlapci zadupkajú, ~
10        I|          žilky zaihrajú. ~Hoj, a keď nad hlavou palošík im blysne, ~
11        I|        beľavé, červený dolomán; ~keď ide po hore, ako ranné zore, ~
12        I|        po hore, ako ranné zore, ~keď ide po lese, celý svet sa
13        I|       kožou! ~Nezvieš skiaď, iba keď zblysne dvanásť nožov: ~"
14        I|           slovka nepovedia. ~Len keď bor zašumie, keď vetor zaveje, ~
15        I| nepovedia. ~Len keď bor zašumie, keď vetor zaveje, ~skočia -
16        I|         chvíli minieme sa i my! ~Keď sa my minieme, minie sa
17        I|     odlomil vŕštek z rozmarína; ~keď sa my minieme, minie sa
18       II|     zlapali sťa vtáčka na lepe, ~keď valašku zamkli sedem dvermi
19       II|         Nie! - Teraz ma zjedzte, keď ste ma upiekli!" ~Dolu ovce,
20      III| šibeničku. ~Žeň sa ty len, milý, keď ti taká vôľa, ~však som
21      III|         nebude ťažko privykati. ~Keď sa mi môj milý sladko prihovorí - ~
22      III|        ľahko na tie vaše dvory; ~keď ma raz objímu jeho prajné
23      III|          na ten svet celučký; ~a keď on poľúbi moje biele líčko - ~
24      III|     vrkoča; ~tie dunajské rybky, keď sa o mne zvedia, ~tie mňa,
25       IV|  mladušká, spi pekný dlhý sen - ~keď v skutku nie, svoj život
26       IV|         sa zamkýna. ~Tak diabol, keď pre dušu prichodí sľúbenú -  ~
27        V|         Hoj, lietaj len, lietaj, keď ti taká ďaka, ~lenže si
28        V|     lipka ešte daraz zmladí - ~a keď sa nezmladí, sadni na prút
29        V|        Preto, že som ťa schytil, keď ťa psi trhali, ~i vyniesol
30        V| prezrenie, dosiar v duši tleje, ~keď vzchodiac blysli na mňa
31       VI|         sami. ~Leťte, len leťte, keď vám to pokoja nedá - ~ale
32      VII|   Jánošík - jak dakedy predtým, ~keď tú svoju družinu prezeral
33      VII|          chýba mu pri boku. ~Len keď hlas známy: "Velej" - zaznie
34     VIII|        Vraj, vidno ich presúšať, keď sa mesiac noví, ~aj dostať