Strophe

 1     Uvod|   voľné deti prírody. ~. ~Hrdí jak ten Kriváň vysoký; ~veselí
 2     Uvod|     ten Kriváň vysoký; ~veselí jak jarné pole; ~smelí jak tie
 3     Uvod|  veselí jak jarné pole; ~smelí jak tie ich hôrne potoky - ~
 4     Uvod|      tie ich hôrne potoky - ~a jak vetor svojej vôle." ~. ~
 5        I|          To sa chlapci, to sa, jak oltárne sviece, ~keď idú
 6        I|         Horí ohník, horí - nie jak voľakedy ~a okolo ohňa desať
 7        I|     maľováno! ~Už vatra dohára jak obetná žiara, ~a chlapci
 8        I|  zhasína - ~už temno, už ticho jak v stred cintorína. ~A kdesi
 9       II| strieľali, ~darmo, predarmíčko jak do žuloskaly. ~A bol by
10       II|       mali!" ~Už junák Jánošík jak ten chlapček malý, ~už mu
11       II|       Jánošík, kapitán, bol si jak tulipán, ~ale ti už zvlečú
12      III|   starý - ~spí, spí, no strach jak mura sedí mu na tvári, ~
13      III|        deva "Zbohom!" vzdychne jak ozvena ~a ako kvet podťatý
14      III|             I zrazu sa vychytí jak duša do nebe. ~Letí, letí,
15      III|           Vtom za horu zapadla jak hviezda letiaca; ~nikto
16       IV|    kryje, ~už tie líčka ostali jak zvädlé ľalie; ~ústa zo sna
17       IV|  ohlásia. Vzlietnu mihalnice, ~jak v tom svete povestí strážne
18       IV|       nebom i peklom zostala, ~jak laň, čo ju hadiska moc zraku
19       IV|        prahu sa javí, ~odliaty jak by v plameň v dlhý plášť
20       VI|        kam tie mraky tak letia jak hladní havrani? ~Snáď na
21       VI|       šlo zo sveta! ~Pozri ho, jak omdlieva na nevoľnom loži, ~
22       VI|  vzdychajúci volá. ~A ľud nemý jak tôňa vlečie sa dokola. ~
23      VII|      hlucho, temno na vzchode, jak vprostred cmitera. ~Obloha
24      VII|       tom domku budeme si ~žiť jak v raji, sami dvaja; ~kol
25      VII|          stojí junák Jánošík - jak dakedy predtým, ~keď tú
26      VII|       tú, čo žila, mrela v ňom jak hrom v blesku svojom; ~rúčky
27      VII|         nedajme sa!" ~On stojí jak by kameň, rúčky nepohnuté, ~
28      VII|   celučký svet Boží. ~No sotvy jak tá včielka primrie na list
29      VII|       list sladký, ~sotvy usne jak dieťa na prsiach svej matky: ~
30      VII|         nežiali; ~bo ich pamäť jak lampa čarovná pozláti, ~
31      VII|     raz do nich sa pristrojí, ~jak bohatier napokon do čarovných
32     VIII|        tým slovenským krajom, ~jak zakliatou krajinou. Zem
33     VIII|        zakliatou krajinou. Zem jak by dusená, ~sťa žena pri