Strophe

 1        I|        slniečko! ~Čakáme na teba sťa na ten deň z neba. ~Svitaj,
 2        I|         obetná žiara, ~a chlapci sťa sochy okolo oltára, ~sedia
 3        I|         blysk slabušký, ~na nich sťa na hroboch svätojánske mušky; ~
 4       II|       zlapali! ~Zlapali, zlapali sťa vtáčka na lepe, ~keď valašku
 5       II|        obstali i zhora i zdola, ~sťa tie čierne vrany bieleho
 6       II|    popohýna, ~už mu putá spŕchnu sťa dáka škrupina: ~Hoj, tisíc
 7       II|      zaženie, ~už to všetko leží sťa zbité osenie. ~. ~Darmo
 8      III|         Noc je. Spí čierno mesto sťa ten tyran starý - ~spí,
 9      III|           len jedna veža nad ním sťa žaloba stojí. ~Stojí, strmie
10      III|        nebe. ~Letí, letí, ulieta sťa dáka bohyňa ~a za ňou sa
11       IV|      zmierená duša jeho mladá - ~sťa rebríkom Jakuba v iný svet
12       IV|         zraky ~dívajú sa na neho sťa na zázrak dáky, ~dívajú
13       IV|            Vtom dvere zarachotia sťa hrom v tichej noci, ~a duša
14       IV|     všetky tie bájsvetov objemy ~sťa meteory jasné razom rozstreli, ~
15       VI|      maľovaný. ~On v prostriedku sťa víťaz, kolo tváre bledie: ~
16      VII|       smútku až k zemi sa zhýna ~sťa mať biedna nad rakvou jediného
17      VII|        vzdychnutie. ~Vzdychnutie sťa by bralo mŕtvo sa ozvalo ~
18      VII|       chvíle ~oblietli ho dokola sťa zlaté motýle. ~A on, znovuzrodený
19      VII|          seba pozerá, ~pozerá sa sťa slnko nad morom zvečera. ~
20      VII| hviezdach i zorách; ~chodí si on sťa vietor bez dráhy, bez cesty, ~
21      VII|               Ľud okolo šibene - sťa .mŕtva skalina - ~nevzdychne,
22     VIII|    krajinou. Zem jak by dusená, ~sťa žena pri pôrode; len stená
23     VIII|          v búrke na dreku letieť sťa by jasná strela. ~A bohzná,