Strophe

 1        I|       na Kráľovej holi. ~Ktože ho nakládol? - Dvanásti sokoli. ~
 2       II|    dvermi dnuká valí: ~"Chyťte ho!" - No len, no! Sadkajte
 3       II|      vínečka zostalo! ~"Chyťte ho!" - Ktože to? Ty, Gajdošík
 4       II|        mnoho, ~povedz nám, kde ho máš? - "Čo koho do toho? ~
 5       II|          Čo koho do toho? ~Kde ho mám, tam ho mám, v tajných
 6       II|      do toho? ~Kde ho mám, tam ho mám, v tajných sieňach Tatry ~
 7       II| tajných sieňach Tatry ~však si ho ten nájde, komu ono patrí. ~
 8      III|      ani neopadne: ~Zasadím si ho ja v tom Dunaji na dne. ~. ~
 9       IV|   dívajú sa i blednú - iste sa ho boja: ~On v ich moci pokojný -
10        V|       Skiaď to právo? - Či ste ho vy dali?! ~. ~Ľudia - hej!
11       VI|      ono pri svete! ~Či by ste ho zaživa chceli v hrob položit? ~
12       VI|   nezomrie, čo má žiť! ~Bo, čo ho aj na chvíľku zložíte do
13       VI|       abo šlo zo sveta! ~Pozri ho, jak omdlieva na nevoľnom
14       VI|     viac nevie o svete, iba že ho bolí; ~žiť nezná, nebožiatko,
15       VI|        zostaneš s ním, Ty zbav ho! - vzdychajúci volá. ~A
16       VI|         Zabíja otca svojho, čo ho za sna zháňa! ~. ~Od šibeníc
17      VII|       ligotné chvíle ~oblietli ho dokola sťa zlaté motýle. ~
18      VII|     rodného kraja. ~. ~Páč! Už ho z diaľky víta jasnočelá
19      VII|       narieka; ~zo dvoch strán ho zelené kopce objímajú, ~
20      VII|       celý svet známy ~obhŕdli ho dokola: Vitaj medzi nami! ~
21      VII|   dotknutie studené  ~prebúdza ho; i z raja naveky vyženie. ~. ~
22     VIII|      bo že on ver' neumrel, že ho rodné víly ~čarodejníckym
23     VIII|          A na svoje dve oči že ho raz videla ~v búrke na dreku