Strophe

 1        I|          Svitaj, Bože, svitaj, že by bolo ráno, ~aby nás ohrialo
 2       II|     sedem rôčkov v lete: ~A vy že odkedy ten biedny ľud drete?!" ~
 3      III|    počkaj aspoň len trošíčku, ~že sa ešte obzrem na svoju
 4      III|        bránu peknú, maľovanú, ~že si ja nezlámem venček z
 5      III|        zať, snímajže ma rúče, ~že si ti nestratím od pokladu
 6       IV|       Kam to ten mesiac hľädí, že je taký bledý? ~Oj, hlboko,
 7       IV|       umrlčie hlavy - ~zdá sa, že jedna druhej o súdnom dni
 8        V|       šibenice stroja! ~Preto, že som ťa schytil, keď ťa psi
 9       VI|    kolo tváre bledie: ~Zdá sa, že on to na smeť celý zástup
10       VI| nešťastný, za to chorô dieťa, ~že by abo ožilo, abo šlo zo
11       VI|        viac nevie o svete, iba že ho bolí; ~žiť nezná, nebožiatko,
12      VII|         Hore hu! Nič to preto, že sme my chudobní, ~hoc sme
13      VII|          Hore hu! Nič to zato, že sa biedne máme: ~Naša dobrá
14      VII|  obrazy taks' milo naň smejú, ~že znovu v ňom vzbudili usnutú
15      VII|        sila nevystihlá; ~cíti, že by ramenom zem do neba zdvihla. ~
16     VIII|     všetkými svätými zaklína, ~že týmto pľuštiam, lejám, len
17     VIII|     len on, vraj, príčina; ~bo že on ver' neumrel, že ho rodné
18     VIII|         bo že on ver' neumrel, že ho rodné víly ~čarodejníckym
19     VIII|   vrátili. ~A na svoje dve oči že ho raz videla ~v búrke na
20       IX|    Razom! Cez dva póly zeme - ~že zem s nebom dookola ~jasnou