| Table of Contents | Words: Alphabetical - Frequency - Inverse - Length - Statistics | Help | IntraText Library |
| Ján Botto Smrt Jánošíkova IntraText - Concordances (Hapax - words occurring once) |
Strophe
1 III| liať: ~na to si ma mala, abys' ma vydala. ~Mala si ma, 2 IX| bude, pamätajte, ľudie, ~akej viac nebude, kým svet svetom 3 IV| kamarát slobody, ~zle sa tebe akosi na tom svete vodí! ~Tvoje 4 V| Mrkne - počiatok - kde? ~Aký? Oj, zbohom, ty svet márny - 5 I| sokoli, sokolovia bieli, ~akých ľudské oči viacej nevideli! ~ 6 III| vydala. ~Mala si ma, mala, ales' nesnívala, ~komu si ma, 7 I| dukáty z klobúka, ~červenú angliu od buka do buka! ~. ~Nad 8 III| veže tíško doletelo? ~Či to anjel poslaný s palmami pokoja? ~ 9 IV| Oj, hlboko, hlboko, kde ]ánošík sedí! ~Hej, Jánoško, Jánošík, 10 V| prelietaj nad tie moje hrady, ~azda sa tá lipka ešte daraz zmladí - ~ 11 VII| strachy pred ním a za ním báječné povesti. ~Nad biedou utisnutou 12 IV| Snívaj, snívaj o slávy báječnom úslní - ~snívaj aspoň, príde 13 Uvod| tieň-pláštika, ~povesťou bájnou o svojej mladi ~v sen milučký 14 VII| svet slobody! ~Kraju môj, bájny kraju i spevu i sily, ~kde 15 VII| šaty. ~A on v tých svetoch bájnych sám seba pozerá, ~pozerá 16 IV| Bo sa pred ňou všetky tie bájsvetov objemy ~sťa meteory jasné 17 II| a už drábi ležia ako v báni drevo. ~. ~I bol by už Janík 18 III| spánku leží; ~len jedna duša bdeje kdesi v čiernej veži. ~Spi, 19 VII| poľom - či to hmla, či šatka belavá? ~Či to vietor, či dakto " 20 I| len vefký pán! ~Perečko beľavé, červený dolomán; ~keď ide 21 I| horou na skale perečko sa belie: ~Kloňte sa chalupy, traste 22 V| chodil po zboji poľanou bezdrahou, ~aby som naučil pravde 23 VIII| na tie holé zeme ~zrakmi beznádejnými nemo pozerajú - ~s rukami 24 VII| Vitaj, vitaj, Janíček! Bežia k nemu dati; ~pred domom 25 VII| k zemi sa zhýna ~sťa mať biedna nad rakvou jediného syna. ~ 26 VII| Hore hu! Nič to zato, že sa biedne máme: ~Naša dobrá vóľa i 27 VI| modlime sa radšej za tých biednych ľudí, ~za ľud, za ľud nešťastný, 28 VII| ním báječné povesti. ~Nad biedou utisnutou poslom Božím vstáva, ~ 29 VII| máme: ~Naša dobrá vóľa i tú biedu zláme!" ~. ~A s tou švárnou 30 Uvod| tiež tak ako vy ~zhodili biedy jarmo prekliate, ~poddanstva 31 VII| vlásky zora zláti - ~ako biela ľalia, ako Božia mati. ~. ~ 32 IX| ponad svetom, Janík, podáš ~bielej kráľke pravú ruku. ~Zaznie 33 III| chovala! ~Ty si ma chovala bielemu sokolu, ~a on ma zanechal 34 III| to lúč dáka, či to vtáča bielo ~na okno čiernej veže tíško 35 II| ja, zbíjal, boj za pravdu bíjal, ~čiemu krv tyranov trávniček 36 II| na britvy, požiare: ~Len bite, len tnite, veď vás pán 37 V| a pravda na hraniciach blčí. ~No príde i prísť musí 38 VI| prostriedku sťa víťaz, kolo tváre bledie: ~Zdá sa, že on to na smeť 39 IV| zázrak dáky, ~dívajú sa i blednú - iste sa ho boja: ~On v 40 IV| vzkriesenie. ~A kto to v bledom svetle na prahu sa javí, ~ 41 IV| mesiac hľädí, že je taký bledý? ~Oj, hlboko, hlboko, kde ] 42 VII| mrela v ňom jak hrom v blesku svojom; ~rúčky tak založené 43 IV| len čo zasvitalo! ~Už sa blíži nečulá - tvár jasnú už kryje, ~ 44 VIII| kto sa v to vezme, kto bližšie pristúpi, ~ten vidí bielych 45 Uvod| žobrať po svete, ~neznané blúdiť po zemi! ~. ~"Netráp sa, 46 I| plamenček malý, - už len blysk slabušký, ~na nich sťa na 47 I| zapískne - z dvanásť pušiek ,blyskne; ~druhý raz zapískne - tisíc 48 V| duši tleje, ~keď vzchodiac blysli na mňa dve hviezdy nádeje. ~ 49 I| keď nad hlavou palošík im blysne, ~to až hen v Budíne srdce 50 II| Zahrajú v ňom žily: ~Hrmien bôh! Koľko vás ide do pôl kily?! ~ 51 VII| sily, ~kde košelečky tkajú bohatierom víly, ~spevcov zlaté rusalky 52 IV| okienkom dnu vpadá, ~s sebou, s Bohom zmierená duša jeho mladá - ~ 53 III| Letí, letí, ulieta sťa dáka bohyňa ~a za ňou sa ozýva pieseň 54 VIII| sťa by jasná strela. ~A bohzná, čo si všetko nenarozprávajú ~ 55 IV| sa i blednú - iste sa ho boja: ~On v ich moci pokojný - 56 VII| ide syn ľudu po víťaznom boji ~a tu ešte boj jeden v duši 57 VII| svoju družinu prezeral pred bojom, ~tú, čo žila, mrela v ňom 58 VII| len palošík chýba mu pri boku. ~Len keď hlas známy: "Velej" - 59 III| tie vzdychy číta, kto tie bôle sluchá? ~Všetko, všetko 60 V| zimným víchrom cezeň: ~"Bols', Jánošík, voľný pán, ale 61 I| slovka nepovedia. ~Len keď bor zašumie, keď vetor zaveje, ~ 62 V| mrieť? - Oj, rád zomriem, bos' sa ty mne milá ~za to jedným 63 VII| ako biela ľalia, ako Božia mati. ~. ~Poď, poď, Janík, 64 VII| biedou utisnutou poslom Božím vstáva, ~kvetom skvitá krvavým 65 V| sa oni, ~tí, čo ľudské i božské šliapajú zákony. ~Zákon 66 IX| hviezdičky do hviezdičky, ~od bračeka do sestričky.~CHÓR ~Páľte, 67 IV| Sem, sem sa poďte dívať, bračekovci moji! ~To chvíľka, čo za 68 Uvod| pieseň chlapcov z vysokých :brál." ~. ~Tak len necháte tú 69 III| nej viac nečul - len tie bralá lesné, ~tie sa ešte tam 70 VII| vzdychnutie. ~Vzdychnutie sťa by bralo mŕtvo sa ozvalo ~no, všetko 71 III| ohlasom jej piesne: ~Otvárajte bránu peknú, maľovanú, ~že si 72 V| ľudia, vy draví šakali! ~Brať život! Skiaď to právo? - 73 VII| Velej! smrť abo voľnosť! Bratia, nedajme sa!" ~On stojí 74 II| podstelú. ~Veru ti podstelú na britvy, požiare: ~Len bite, len 75 IX| Kukala kukučka z zeleného bučka, ~sedem ráz skukala - sedem 76 Uvod| nám sa prizýva, ~"Ja vám budem za matera!" . ~Na mäkké 77 I| im blysne, ~to až hen v Budíne srdce pánom stisne! ~. ~ 78 Uvod| lesy, ~v ten svet pekný bujnej mladi! ~. ~Tam nás už čaká 79 VIII| oči že ho raz videla ~v búrke na dreku letieť sťa by jasná 80 II| sokole!" ~A čo by ste strely .búrkou doň sypali: ~Ešte pre Janíčka 81 VII| len, poď hore ku mne ~z búrok sveta do pokoja: ~Ej, veď 82 Uvod| čo chodia horou zelenou, ~bystrých chlapcov duniaci krok: ~. ~" 83 VIII| neumrel, že ho rodné víly ~čarodejníckym prútom k životu vrátili. ~ 84 IV| Tak sníva junák väzeň v čarosvetlom kráži, ~Bo pokoj, pokoj 85 II| krivuľka, čo spakruky švihla, ~čarovnú mu žilku v opasku prestrihla: ~" 86 VII| jak bohatier napokon do čarovných zbrojí, ~a po nej sa rozleje 87 III| vstáva, ~v tom slove jej časný hrob - i jej večná sláva: ~ 88 Uvod| aj bojí; ~keď aj v zápale časom poblúdia, ~krajšie to, než 89 II| Už je kolo teba drábov celé more, - ~more šíre, more, 90 VII| istý klobúčik i pierko tak celky, ~i tá dumka na tvári i 91 III| k nohám pánu Bohu. ~I to celô okolie v smrtnom spánku 92 II| nôžky, ~hneď mu dali na ne centové ostrôžky. ~Ale sa Jánošík 93 VII| oblakami - ~a on vstred černovojska pod šibenicami; ~tam na 94 II| okovali. ~Bodaj teba, baba, čerti boli vzali! ~. ~Jánošík, 95 I| celý svet, ~akoby odpadol z červenej ruže kvet." ~ 96 I| merá dukáty z klobúka, ~červenú angliu od buka do buka! ~. ~ 97 III| Jedna ceste hore, druhá cesta dole: ~Kdeže sa zídeme, 98 III| sme na rozlúčke! ~Jedna ceste hore, druhá cesta dole: ~ 99 IX| cez tri svety, ~mliečnou cestou, hore, dolu; ~sprevodíme - 100 Uvod| Oni, sokoli, svetu ukiažu ~cestu ku slnku slobody! ~. ~Nebanuj, 101 VII| sťa vietor bez dráhy, bez cesty, ~strachy pred ním a za 102 V| jeden preletí zimným víchrom cezeň: ~"Bols', Jánošík, voľný 103 Uvod| Tak len necháte tú chalupu úzku - ~idete ta hľadať 104 I| perečko sa belie: ~Kloňte sa chalupy, traste sa kaštiele! ~Bo 105 Uvod| Nebanuj, mati, s tou chasou mladou ~musíme von v slobodnú 106 V| odchodu! - Kto mi to povedá?" ~Chce ruku hor' zodvihnúť, ale 107 VI| svete! ~Či by ste ho zaživa chceli v hrob položit? ~Nie! Z 108 VI| chraňbu slniečku? Čo vy chmáry chcete ~slniečko pochovávať? A 109 VI| nebožiatko, a zomrieť nemôže: ~Čo chceš s ním, zač tie muky, spravodlivý 110 Uvod| deľako - ~a tým svetom tak chladno je! ~. ~Keď nemá slová - 111 II| Už junák Jánošík jak ten chlapček malý, ~už mu rúčky, nôžky 112 I| stoj! - daj Bohu dušu a chlapcom dukáty!" ~Nad hlavou paloše, 113 VII| gajdy hučia, v skoku sú chlapiská, ~v ruke pohár a v druhej 114 VIII| valašku, čo mala za sto chlapov sily. ~Bola, vraj, tá už 115 VII| bielych panien kráľka: ~Nôžky chmára povíja, vlásky zora zláti - ~ 116 VI| chraňbu slniečku? Čo vy chmáry chcete ~slniečko pochovávať? 117 II| prvý padni! ~A tu jedným chmatom oddrapí roh stola: ~Zafundží - 118 Uvod| čistý idú potok; ~abo, čo chodia horou zelenou, ~bystrých 119 VIII| švárna družina, čo si s ním chodila; ~len tie pusté chodníčky, 120 VII| ľúbosťou vzdychajú; ~lúčina mu chodníček ku dedine kveti: ~Vitaj, 121 VIII| chodila; ~len tie pusté chodníčky, čo po nich zostali, ~a 122 Uvod| idete ta hľadať drusov?! - ~Choďte! Však vy tiež raz na motúzku ~ 123 VI| za ľud nešťastný, za to chorô dieťa, ~že by abo ožilo, 124 V| skaly, ~vlastným dychom ťa choval, na srdci zahrieval ~a ťažké 125 VI| hladní havrani? ~Snáď na chraňbu slniečku? Čo vy chmáry chcete ~ 126 III| krem toho mesiaca, ~len on, chudák, čo o tom nepovie nikomu, ~ 127 VII| zašlej mladosti. Tu ligotné chvíle ~oblietli ho dokola sťa 128 I| sa minuli - ~po maličkej chvíli minieme sa i my! ~Keď sa 129 IV| dívať, bračekovci moji! ~To chvíľka, čo za celý jeden život 130 VI| má žiť! ~Bo, čo ho aj na chvíľku zložíte do jamy: ~povstane, 131 VII| všetko tak - len palošík chýba mu pri boku. ~Len keď hlas 132 III| v temnú oblohu, ~zdá sa čiahať až hore k nohám pánu Bohu. ~ 133 IX| sem doletí, ~nech mi parta čielko vije. ~Pozrite len, už na 134 Uvod| spevné ústka pritkne nám k čielku ~a na ruky pojme nás hor'. ~. ~ 135 II| zbíjal, boj za pravdu bíjal, ~čiemu krv tyranov trávniček popíjal; ~ 136 III| dvora: ~Od Váhu, od Hrona do Čierneho mora. ~. ~Vtom za horu zapadla 137 III| III.~Noc je. Spí čierno mesto sťa ten tyran starý - ~ 138 VI| neba poprchuje. ~. ~Páč! Na čiernom vozíku, v hlbokom dumaní, ~ 139 III| ženičku, ~vybral si on inú - čiernu šibeničku. ~Žeň sa ty len, 140 VI| kráču dookola? ~To sprievod čierny, dlhý z mesta sa pohýna, ~ 141 VI| sa žehnajú; ~na štyroch čiernych stĺpoch havrany krákajú: ~" 142 II| stĺpkom stoja oči; ~len raz sa činčierom dokola zaženie, ~už to všetko 143 I| temno, už ticho jak v stred cintorína. ~A kdesi čo zvolá ako nadzemská 144 VI| kolískou, síňavy ozdobou: ~Oj, čis' kedy zmiluje ten pán Boh 145 I| tomu nespomôžu ani tria cisára; ~a komu odpíše lístoček 146 VII| večnosti. ~Pozde, pozde dobehli cisárske patenty: ~Nedá Janík za 147 Uvod| v pokoji. ~. ~Nesúď ich! Čistá duša ich mladá - ~bárs aj 148 Uvod| zbudí dupot jeleňov, ~čo na čistý idú potok; ~abo, čo chodia 149 III| vzdychá. ~A kto tie vzdychy číta, kto tie bôle sluchá? ~Všetko, 150 VII| rozleje sila nevystihlá; ~cíti, že by ramenom zem do neba 151 Uvod| ÚVOD~Oj, city moje, iskry hromové! ~Čože 152 Uvod| stratí - ~keď v svetle pozná človek človeka, ~ľudia prerečú 153 Uvod| keď v svetle pozná človek človeka, ~ľudia prerečú odkľatí; ~. ~ 154 VII| na vzchode, jak vprostred cmitera. ~Obloha v ťažkom smútku 155 VII| čím diaľ ide, tým mu viac čosi srdce zviera, ~dač sa v 156 Uvod| slobodnú diaľ! ~Zbohom! - čujeme huk vodopádov, ~pieseň chlapcov 157 VII| týmto svetom uzavreté, ~čuvstvo drieme a myseľ kdesi v druhom 158 III| Nadnes, dobrú noc! "Boh ti dá i tebe!" - ~I zrazu sa vychytí 159 VII| viac čosi srdce zviera, ~dač sa v duši ozýva: Jánošík 160 I| Dunaju siroty spievajú: ~Dajže, Bože, šťastia hôrnemu šuhaju! ~ 161 VII| Ide domov - pomaly - ale dák z nechuti, ~čo krok zrobí, 162 V| len, lietaj, keď ti taká ďaka, ~lenže si vylietaj lepšieho 163 VII| stojí junák Jánošík - jak dakedy predtým, ~keď tú svoju družinu 164 VIII| Tatrou, Dunajom. ~Tak je dáko otupno tým slovenským krajom, ~ 165 VII| belavá? ~Či to vietor, či dakto "Stojte!" voláva ~"Stojte! 166 IV| sa na neho sťa na zázrak dáky, ~dívajú sa i blednú - iste 167 IX| ráz skukala - sedem ročkov dala. ~Janíčko, Janko náš, biele 168 I| šopkajú: ~Ber, pane, tie dane, však príde rátanie. ~Ber; 169 V| azda sa tá lipka ešte daraz zmladí - ~a keď sa nezmladí, 170 II| ta ste mi dali, čo ste mi dať mali!" ~Už junák Jánošík 171 VII| vitaj, Janíček! Bežia k nemu dati; ~pred domom mať, rodina 172 VII| domček krásny, maľovaný; ~dášik na ňom diamantový, ~okienečká 173 II| A čo by ste z neba ako dážď padali, ~to ste Janíčkovi 174 Uvod| boh k nám včielku, ~abo dcéru šumiacich hôr, ~čo spevné 175 VII| lúčina mu chodníček ku dedine kveti: ~Vitaj, vitaj, Janíček! 176 VIII| Pozerajú túžobne, čo sa to tam deje, ~ale tam nič nevídať, len 177 Uvod| Keď to od srdca k srdcu deľako - ~a tým svetom tak chladno 178 I| jak voľakedy ~a okolo ohňa desať chlapcov sedí. ~Sedia oni, 179 I| tisíc hrmených!" - vyskočia desiati, - ~"stoj! - daj Bohu dušu 180 III| tej mohyly: ~"Zbohom!" - A deva "Zbohom!" vzdychne jak ozvena ~ 181 IV| hurtom sa zamkýna. ~Tak diabol, keď pre dušu prichodí sľúbenú - ~ 182 VII| Vitaj medzi nami! ~Blízko, diaľno - to všetko ku nemu sa ženie, ~ 183 IX| svatovie, ~drobné hviezdy diamantovie. ~Hrať nám budú hrmavice, ~ 184 VII| maľovaný; ~dášik na ňom diamantový, ~okienečká v štyri strany. ~. ~ 185 II| a tí dnu naň kypia ako divá riava: ~"Nebojte sa, chlapci! 186 VII| vyštrbenej junák podopretý ~díva sa tam z troch kopcov na 187 IV| tvári. ~Sem, sem sa poďte dívať, bračekovci moji! ~To chvíľka, 188 VIII| všetko nenarozprávajú ~o divoch, čo sa stali a čo sa stať 189 VII| dobrej vôle? ~No nehľadí on dlho po nevoľnom poli: ~Ta letí 190 IV| že jedna druhej o súdnom dni vraví. ~I hady sa hor' vzpäli - 191 II| a pohon sa naňho dvermi dnuká valí: ~"Chyťte ho!" - No 192 VII| večnosti. ~Pozde, pozde dobehli cisárske patenty: ~Nedá 193 VII| horách si chodiť s chlapci dobrej vôle? ~No nehľadí on dlho 194 II| za štýr strán biely dom dobýja. ~Jánošík, junošík, obzriže 195 I| slnko maľováno! ~Už vatra dohára jak obetná žiara, ~a chlapci 196 III| okno čiernej veže tíško doletelo? ~Či to anjel poslaný s 197 IX| ľalie - ~pokým družba sem doletí, ~nech mi parta čielko vije. ~ 198 VII| šuhaj dumá v Prosiečnej doline, ~dumá, či to zakliaťa predsa 199 I| štyri strany: ~"My sme u nás doma - my sme tuná páni!" ~. ~ 200 IX| zbor nebeský ~svadobníkov, domeníkov ~po dva víchry, po dva blesky ~ 201 VII| štyri strany. ~. ~A v tom domku budeme si ~žiť jak v raji, 202 VII| Bežia k nemu dati; ~pred domom mať, rodina i celý svet 203 VII| nezaplače, pästí nezatína. ~Ide domov - pomaly - ale dák z nechuti, ~ 204 III| samotný ju sprevodil do nového domu. ~Nikto o nej viac nečul - 205 Uvod| lastovička na úsvite. ~. ~Abo donesie pán boh k nám včielku, ~ 206 VIII| ešte neznáme - ~na čom si dosiaľ ten svet darmo hlavu láme. ~ 207 V| Znám to prvšie prezrenie, dosiar v duši tleje, ~keď vzchodiac 208 IV| kedysi tri krajiny neboli dosť pre ne. ~Štyri steny plesnivé - 209 V| voľnosti, mával som ťa dosti, ~a teraz ťa nemám ani za 210 VII| matky: ~Už ruky hadovitej dotknutie studené ~prebúdza ho; i 211 II| druhú vystre vlevo, ~a už drábi ležia ako v báni drevo. ~. ~ 212 II| sa hore: ~Už je kolo teba drábov celé more, - ~more šíre, 213 VII| chodí si on sťa vietor bez dráhy, bez cesty, ~strachy pred 214 VIII| ho raz videla ~v búrke na dreku letieť sťa by jasná strela. ~ 215 II| že odkedy ten biedny ľud drete?!" ~Jánošík, junošík, máš 216 II| už drábi ležia ako v báni drevo. ~. ~I bol by už Janík na 217 VI| len čo vietor duje, ~a čo drobná rosička z neba poprchuje. ~. ~ 218 IX| prídu svatky i svatovie, ~drobné hviezdy diamantovie. ~Hrať 219 III| rozlúčke! ~Jedna ceste hore, druhá cesta dole: ~Kdeže sa zídeme, 220 VII| čuvstvo drieme a myseľ kdesi v druhom svete ~Tam, tam, v tom svete 221 II| kily?! ~Jednu rúčku vpravo, druhú vystre vlevo, ~a už drábi 222 I| dvanásť pušiek ,blyskne; ~druhý raz zapískne - tisíc chlapcov 223 Uvod| úzku - ~idete ta hľadať drusov?! - ~Choďte! Však vy tiež 224 IX| mesiac jasnočelý, ~bude družbom na veselí; ~príde slnko 225 III| mnou volajú. ~Sestričky, družičky, ostávajte zdravy, ~už mi 226 VIII| jeho milá, ~i tá švárna družina, čo si s ním chodila; ~len 227 VII| zláme!" ~. ~A s tou švárnou družinou chodí on po horách ~pri 228 VII| dakedy predtým, ~keď tú svoju družinu prezeral pred bojom, ~tú, 229 IV| oblaka, ~ako na mračnom nebi dúha sedmoraká. ~Duša kdes' 230 IX| s nebom dookola ~jasnou dúhou zavijeme!~SVADOBNÍCI ~Už 231 VI| neslýchať, len čo vietor duje, ~a čo drobná rosička z 232 VI| čiernom vozíku, v hlbokom dumaní, ~to tam junák Jánošík, 233 VII| pierko tak celky, ~i tá dumka na tvári i tá žiara v oku, ~ 234 VII| piesenku o zlatej slobode. ~To dumku šuhaj dumá v Prosiečnej 235 VII| plesy, ~družíc Tatier i Dunaja. ~. ~Oj, poď len, poď, sokol 236 III| Zasadím si ho ja v tom Dunaji na dne. ~. ~Mati moja, mati! 237 VIII| pošmúrne nebo nad Tatrou, Dunajom. ~Tak je dáko otupno tým 238 Uvod| zelenou, ~bystrých chlapcov duniaci krok: ~. ~"Kto to?" - No - 239 Uvod| hor'. ~. ~Abo nás zbudí dupot jeleňov, ~čo na čistý idú 240 VIII| zakliatou krajinou. Zem jak by dusená, ~sťa žena pri pôrode; len 241 VI| ešte jedna iskierka na dne duše tleje; ~a hoc ona malinká, 242 VII| si ~žiť jak v raji, sami dvaja; ~kol nás večné družíc plesy, ~ 243 I| rozložia na hronskom pohorí, ~v dvanástich stoliciach biely deň zazorí. ~ 244 I| zeme chlapci zadupkajú, ~dvanástim stoliciam žilky zaihrajú. ~ 245 II| len pod palček malý! ~. ~U dverí sekery, v oblokoch pištole: ~" 246 IV| jeden život stojí! ~. ~Tma dvíha sa odboku: Ha! Stoj ešte 247 I| valaška, karabín a pištoliek dvoje: ~To sa chlapci, to sa, 248 V| Tatier skaly, ~vlastným dychom ťa choval, na srdci zahrieval ~ 249 I| Od Tatier k Dunaju fudia si šopkajú: ~Ber, pane, 250 IX| víchrami, ~výskať, spievať fujavice.~CHÓR ~Bude svadba nad svadbami.~ 251 VII| medzi tie sokoly! ~Pri vatre gajdy hučia, v skoku sú chlapiská, ~ 252 II| Hoj, tisíc prabohov! Vy galgani spilí - ~zjete si to hneďky, 253 VI| Poď k nám, poď k nám gazdíčko! Dávno ťa čakáme!" ~A on 254 II| sypali: ~Ešte pre Janíčka guľku neuliali. ~Čo ťať doň budete, 255 Uvod| každého objíme rada, ~kremä hada a tyrana. ~. ~Nehaň ich! 256 IV| zostala, ~jak laň, čo ju hadiska moc zraku skovala. ~Tam 257 VII| prsiach svej matky: ~Už ruky hadovitej dotknutie studené ~prebúdza 258 IV| druhej o súdnom dni vraví. ~I hady sa hor' vzpäli - no klesli 259 VII| objímajú, ~zo dvoch strán háje za ním ľúbosťou vzdychajú; ~ 260 I| oltárne sviece, ~keď idú po háji, celý sa trbliece. ~Košiefky 261 VIII| púčky, ~už dávno zakukali po hájoch kukučky - ~a jara nechyrovať. 262 VI| mraky tak letia jak hladní havrani? ~Snáď na chraňbu slniečku? 263 VI| štyroch čiernych stĺpoch havrany krákajú: ~"Poď k nám, poď 264 I| palošík im blysne, ~to až hen v Budíne srdce pánom stisne! ~. ~ 265 VII| ťažko zastenali, ~on ticho hľadí na ne, nesmúti, nežiali; ~ 266 IV| odrazu: ~bo nemožno na slávu hľadieť zemeplazu. ~Tak sníva junák 267 VI| tie mraky tak letia jak hladní havrani? ~Snáď na chraňbu 268 IV| IV.~Kam to ten mesiac hľädí, že je taký bledý? ~Oj, 269 VIII| si dosiaľ ten svet darmo hlavu láme. ~Spomnú i pás, košieľku, 270 III| už hlas známy zastená z hĺbky tej mohyly: ~"Zbohom!" - 271 VI| Páč! Na čiernom vozíku, v hlbokom dumaní, ~to tam junák Jánošík, 272 III| všetko zaspalo - dokola noc hluchá. ~Čo to? Či to lúč dáka, 273 VII| kolíske nad horou umiera, ~hlucho, temno na vzchode, jak vprostred 274 IX| v žiare slnka, v hromov hluku, ~ponad svetom, Janík, podáš ~ 275 VIII| VIII.~Hmlisté, pošmúrne nebo nad Tatrou, 276 II| hrachu pod jelenie nôžky, ~hneď mu dali na ne centové ostrôžky. ~ 277 II| galgani spilí - ~zjete si to hneďky, čo stes' navarili! ~Iba 278 Uvod| poblúdia, ~krajšie to, než hniť v pokoji. ~. ~Nesúď ich! 279 VII| Ešte raz zrak na hory hodí - ~hej, na hory, na hory, 280 IV| dušu k odchodu! Bije tvá hodina." ~Rečie - mizne, a brána 281 VII| i chudobní, ale chlapci hodní! ~Hore hu! Nič to zato, 282 IX| uchodí: ~Nech sa začnú Slávy hody!~DRUŽBA ~Už je panna ovenčená, ~ 283 VII| z diaľky víta jasnočelá hoľa, ~tu z vŕšku naň kostolík 284 VIII| ľudia von oblokom na tie holé zeme ~zrakmi beznádejnými 285 IV| tom svete povestí strážne holubice, ~čo dva tajné poklady krídly 286 V| nezmladí, sadni na prút holý, ~zaspievaj, zašteboc: Boli 287 IX| zahrmeli - hrom striasa horami ~a všetko ozýva sa sedem 288 Uvod| pôjdeme s nimi po zboji ~hore-dolu dolinami. ~. ~Neboj sa, 289 Uvod| pole; ~smelí jak tie ich hôrne potoky - ~a jak vetor svojej 290 I| spievajú: ~Dajže, Bože, šťastia hôrnemu šuhaju! ~Šťastia, Bože, 291 VIII| Prešlo i Vzkriesenie ~a ešte horou-dolou nič sa nezelenie. ~Hora 292 III| Čierneho mora. ~. ~Vtom za horu zapadla jak hviezda letiaca; ~ 293 VI| srdca tichosti, ~bo mu duša hovorí: To oltár voľnosti. ~ 294 IX| dvore, šírom dvore ~stojí, hrabe tátoš biely: ~Hore sa naň, 295 VII| nerozlúčia! ~. ~Tak spieva. Spevy hrajú ponad oblakami - ~a on vstred 296 V| právo v putách - a pravda na hraniciach blčí. ~No príde i prísť 297 IX| drobné hviezdy diamantovie. ~Hrať nám budú hrmavice, ~strieľať, 298 Uvod| voľné deti prírody. ~. ~Hrdí jak ten Kriváň vysoký; ~ 299 III| mura sedí mu na tvári, ~hriechy dňa všetky v tmavom ukryté 300 IX| diamantovie. ~Hrať nám budú hrmavice, ~strieľať, trúbiť hrom 301 IV| pred ním svetielka, za ním hrmavy sa ženú. ~ 302 I| dvanásť nožov: ~"Stoj! tisíc hrmených!" - vyskočia desiati, - ~" 303 II| Zahrajú v ňom žily: ~Hrmien bôh! Koľko vás ide do pôl 304 I| slabušký, ~na nich sťa na hroboch svätojánske mušky; ~už i 305 II| zahrmelo, ~tu naraz sto šabieľ hromom doň udrelo; ~no všetky tie 306 IX| sobáš ~v žiare slnka, v hromov hluku, ~ponad svetom, Janík, 307 Uvod| ÚVOD~Oj, city moje, iskry hromové! ~Čože robíte taký zhon? ~ 308 III| dvora do dvora: ~Od Váhu, od Hrona do Čierneho mora. ~. ~Vtom 309 I| Keď vatru rozložia na hronskom pohorí, ~v dvanástich stoliciach 310 IV| zrak sa tu napnute v tých hrôzach zamára ~a v mysli omráčenej 311 IV| pokoji; ~na zem, to priepasť hrozná, zísť sa dolu bojí, ~a do 312 VII| šibenicami; ~tam na tom hroznom vŕšku, na prahu dvoch svetov - ~ 313 V| teraz ťa nemám ani za dve hrsti! ~Vôľa moja, vôľa, kam si 314 VII| sokoly! ~Pri vatre gajdy hučia, v skoku sú chlapiská, ~ 315 IX| TANEČNICE ~Hurá, sestry! Hromy hudú: ~Boli časy, ešte budú! ~ 316 Uvod| diaľ! ~Zbohom! - čujeme huk vodopádov, ~pieseň chlapcov 317 IV| Rečie - mizne, a brána hurtom sa zamkýna. ~Tak diabol, 318 III| Vtom za horu zapadla jak hviezda letiaca; ~nikto ju viac 319 Uvod| necháte tú chalupu úzku - ~idete ta hľadať drusov?! - ~Choďte! 320 VII| nimi v šírom kole tam víly ihrajú. ~Vprostred kola je hora 321 II| II.~Padá rosa, padá za bieleho 322 III| III.~Noc je. Spí čierno mesto 323 III| rúčky. ~Ej, má môj milený inakšie kaštiele, ~kde si budú chodiť 324 III| vôľa, ~však som si ja našla iného sokola, - ~ženi sa len, 325 III| si ženičku, ~vybral si on inú - čiernu šibeničku. ~Žeň 326 IV| sťa rebríkom Jakuba v iný svet vyšla si ~hľadať pravú 327 VI| ešte sú nádeje, ~ešte jedna iskierka na dne duše tleje; ~a hoc 328 VII| zelenej košieľki, ~i ten istý klobúčik i pierko tak celky, ~ 329 IV| IV.~Kam to ten mesiac hľädí, 330 IX| IX.~Zjavenie~RUSALKY ~Kukala 331 IX| to už deň Slávy svitá? ~Jajže, Bože! Družba letí ~a ja 332 IV| jeho mladá - ~sťa rebríkom Jakuba v iný svet vyšla si ~hľadať 333 VIII| kvitne o polnoci na svätého Jána - ~ten dostať: To tajomstvo, 334 IX| sedem ročkov dala. ~Janíčko, Janko náš, biele už líčka máš, ~ 335 VIII| vraj, možno; len ten kvet jánový, ~čo poklady otvára, z nich 336 IV| kde ]ánošík sedí! ~Hej, Jánoško, Jánošík, kamarát slobody, ~ 337 VIII| zakukali po hájoch kukučky - ~a jara nechyrovať. Prešlo i Vzkriesenie ~ 338 VIII| búrke na dreku letieť sťa by jasná strela. ~A bohzná, čo si 339 IX| junák, hore! ~Do rúk paloš z jasnej strely! ~Hor' sa, šuhaj 340 VII| Páč! Už ho z diaľky víta jasnočelá hoľa, ~tu z vŕšku naň kostolík 341 IX| tanečnice. ~Príde mesiac jasnočelý, ~bude družbom na veselí; ~ 342 VII| Tu list s pečaťou od Jeho Jasnosti!" ~Pozde, pozde, už sa on 343 IX| že zem s nebom dookola ~jasnou dúhou zavijeme!~SVADOBNÍCI ~ 344 IV| Už sa blíži nečulá - tvár jasnú už kryje, ~už tie líčka 345 IV| bledom svetle na prahu sa javí, ~odliaty jak by v plameň 346 VII| sťa mať biedna nad rakvou jediného syna. ~Hory, doly v pokore 347 Uvod| mladi! ~. ~Tam nás už čaká jedľa šedivá, ~už z diaľky náruč 348 II| Koľko vás ide do pôl kily?! ~Jednu rúčku vpravo, druhú vystre 349 Uvod| Abo nás zbudí dupot jeleňov, ~čo na čistý idú potok; ~ 350 III| ženi sa len, ženi ešte tej jeseni, ~veď zato nezvädne venček 351 V| lenže si vylietaj lepšieho junáka. ~Lietaj len, prelietaj 352 VII| na Kráľovej holi. ~Čože? kamže? Či plúžiť to nevlastné 353 I| orlom podperené; ~valaška, karabín a pištoliek dvoje: ~To sa 354 V| kto viacej zbíjal, ja, či katia moji?! ~Ja chodil po zboji, 355 Uvod| krvou sfŕkaná. ~Mladosť každého objíme rada, ~kremä hada 356 IX| biele deti, ~čo to za šum z každej strany: ~To rodina naša 357 V| vstali! ~Spať večne - kto to káže? Boh? - Ľudia, tyrani! ~ 358 II| zbojníček, samopašné dieťa! ~Kebys' bol nezbíjal, nemučili 359 VI| síňavy ozdobou: ~Oj, čis' kedy zmiluje ten pán Boh nad 360 IV| prikuté o skaly, ~čo sa kedys' pred nimi brány otvárali, ~ 361 IV| jelenie nakrátko lapené, ~čo kedysi tri krajiny neboli dosť 362 II| bôh! Koľko vás ide do pôl kily?! ~Jednu rúčku vpravo, druhú 363 IV| sne len! ~Spí opretý na kláte, odretý zo zlata, ~ale na 364 VIII| nezelenie. ~Hora v puku, pole v kle utúleno drieme ~a ľudia 365 IV| hady sa hor' vzpäli - no klesli odrazu: ~bo nemožno na slávu 366 I| zelené, striebrom obrúbené, ~klobúčky obité, orlom podperené; ~ 367 I| Merá nám on, merá dukáty z klobúka, ~červenú angliu od buka 368 I| skale perečko sa belie: ~Kloňte sa chalupy, traste sa kaštiele! ~ 369 III| ti nestratím od pokladu kľúče. ~ 370 III| ostávajte zdravy, vy domové kľučky - ~nebudú viac na vás moje 371 VI| skrytá: ~odkľaj mi ju, môj kňazu, - a svet nový svitá! ~I 372 VI| mater, ani seba: ~Otvor knihu, moj otče, zaň sa modliť 373 IX| na veselí; ~príde slnko v koči zlatom, ~bude naším starým 374 I| traste sa kaštiele! ~Bo kohos' Jánošík na paloš načiara, ~ 375 VII| Kriváni stojí, dušu v túžbach kojí, ~pozerá orla v letu pri 376 VII| jak v raji, sami dvaja; ~kol nás večné družíc plesy, ~ 377 VII| víly ihrajú. ~Vprostred kola je hora a na holi skalka - ~ 378 IX| Hurá, sestry! Sem sa v kolá: ~Razom! Cez dva póly zeme - ~ 379 VII| Dunaju, ~nad nimi v šírom kole tam víly ihrajú. ~Vprostred 380 VII| VII.~Slnce v zlatej kolíske nad horou umiera, ~hlucho, 381 VI| obraz Boží? ! ~Jarmo jeho kolískou, síňavy ozdobou: ~Oj, čis' 382 II| v ňom žily: ~Hrmien bôh! Koľko vás ide do pôl kily?! ~Jednu 383 IX| šuhaj nad šuhaja, ~hor' na koňa! My za tebou ~poletíme - 384 VII| ženie, ~ľúbaniu a vítaniu konca-kraja nenie. ~Akoby práve teraz 385 III| dobrú noc! ~Tam z dvoch koncov zeme ~naráno si, milý môj, 386 V| nebeský. - ~. ~Ha! Svitá - koniec! - Mrkne - počiatok - kde? ~ 387 VII| zo dvoch strán ho zelené kopce objímajú, ~zo dvoch strán 388 VII| podopretý ~díva sa tam z troch kopcov na tie rodné svety. ~. ~ 389 VII| jasnočelá hoľa, ~tu z vŕšku naň kostolík tajným hlasom volá ~tam 390 II| budete, ako v hore do pňä, ~košelečka jeho krvou nezamokne. ~. ~ 391 VII| kraju i spevu i sily, ~kde košelečky tkajú bohatierom víly, ~ 392 II| dolomán červený, zelenú košeľu; ~jaj, beda, prebeda, veru 393 I| háji, celý sa trbliece. ~Košiefky zelené, striebrom obrúbené, ~ 394 VII| tu klobúčik slniečkový ~i košieľka z žiar mesiaca. ~. ~Tu ťa 395 VII| rúčky tak založené v zelenej košieľki, ~i ten istý klobúčik i 396 VIII| hlavu láme. ~Spomnú i pás, košieľku, čo mu dali víly, ~i valašku, 397 Uvod| mati, o naše šaty, ~len košieľky nám daj biele; ~však dobrí 398 I| však ty to zaplatíš raz kožou! ~Nezvieš skiaď, iba keď 399 VI| Čo tie vrany tak liecu, kráču dookola? ~To sprievod čierny, 400 VII| nimi slávnostne do rodného kraja. ~. ~Páč! Už ho z diaľky 401 I| sa my minieme, minie sa krajina, ~akoby odlomil vŕštek z 402 IX| a všetko ozýva sa sedem krajinami: ~Nech je svadba nad svadbami!~ 403 VIII| slovenským krajom, ~jak zakliatou krajinou. Zem jak by dusená, ~sťa 404 IV| nakrátko lapené, ~čo kedysi tri krajiny neboli dosť pre ne. ~Štyri 405 VIII| dáko otupno tým slovenským krajom, ~jak zakliatou krajinou. 406 Uvod| ich! To nie rytieri draví ~krajov, kde slnko zachodí; ~to 407 Uvod| zápale časom poblúdia, ~krajšie to, než hniť v pokoji. ~. ~ 408 VI| čiernych stĺpoch havrany krákajú: ~"Poď k nám, poď k nám, 409 IX| svetom, Janík, podáš ~bielej kráľke pravú ruku. ~Zaznie pieseň 410 VII| kde máš v svete páru, ty krásna vlasť moja! ~Hory, tie čierne 411 III| Tie dunajské vlnky pekne, krásne nôťa - ~tie mi tam vypletú 412 IV| pravú otčinu prasvetla i krásy. ~A tam pred ňou tajomný 413 IV| junák väzeň v čarosvetlom kráži, ~Bo pokoj, pokoj Boží ponad 414 III| nikto ju viac nevidel krem toho mesiaca, ~len on, chudák, 415 Uvod| Mladosť každého objíme rada, ~kremä hada a tyrana. ~. ~Nehaň 416 Uvod| odkľatí; ~. ~keď sa im mladé krídla rozviažu, ~ich let mrákavy 417 IV| holubice, ~čo dva tajné poklady krídly ukrývali - ~i v rose sa 418 Uvod| raz na motúzku ~odvisnete kritikusov! ~ 419 Uvod| prírody. ~. ~Hrdí jak ten Kriváň vysoký; ~veselí jak jarné 420 II| vrahov udreli. ~Len jedna krivuľka, čo spakruky švihla, ~čarovnú 421 VIII| z kúta ohlási - ~to sa krížom všetkými svätými zaklína, ~ 422 IV| by v plameň v dlhý plášť krvavý? ~"Zhotuj dušu k odchodu! 423 VII| Božím vstáva, ~kvetom skvitá krvavým na rumišti práva. ~To na 424 IV| blíži nečulá - tvár jasnú už kryje, ~už tie líčka ostali jak 425 IV| rose sa strbliecu očiek dva kryštály. ~. ~Ich zrak sa tu napnute 426 IX| IX.~Zjavenie~RUSALKY ~Kukala kukučka z zeleného bučka, ~ 427 IX| Zjavenie~RUSALKY ~Kukala kukučka z zeleného bučka, ~sedem 428 VIII| dávno zakukali po hájoch kukučky - ~a jara nechyrovať. Prešlo 429 I| jedna mater mala, v mlieku kúpavala, ~zlatým povojníčkom bola 430 VIII| tu sa jedna stará kdes' z kúta ohlási - ~to sa krížom všetkými 431 IV| ony bez pokoja. ~. ~Z kútov kosti vykukli i umrlčie 432 IV| svitá, ~a pred ním v štyri kúty uniká tma zbitá. ~Tie steny 433 II| Sadkajte si málo, ~ešte mi tu kvapka vínečka zostalo! ~"Chyťte 434 Uvod| zhyňte v srdci zavreté, ~do kvapky krv vypite mi - ~než by 435 VII| lúčina mu chodníček ku dedine kveti: ~Vitaj, vitaj, Janíček! 436 VII| utisnutou poslom Božím vstáva, ~kvetom skvitá krvavým na rumišti 437 III| I púšťa dnu okienkom kvietky ľaliové, ~i načúva schýlená, 438 VIII| z nich zlého vyháňa, ~čo kvitne o polnoci na svätého Jána - ~ 439 IX| ľudie, ~akej viac nebude, kým svet svetom bude!~RUSALKY ~ 440 II| nevstáva ~a tí dnu naň kypia ako divá riava: ~"Nebojte 441 III| a za ňou sa ozýva pieseň labutina: ~. ~Dunaju, Dunaju, milý 442 VI| a potom do tej jamy - ľahnete vy sami. ~Leťte, len leťte, 443 Uvod| krok: ~. ~"Kto to?" - No - ľaľa! - či nás neznáte? ~Veď 444 VII| zora zláti - ~ako biela ľalia, ako Božia mati. ~. ~Poď, 445 III| púšťa dnu okienkom kvietky ľaliové, ~i načúva schýlená, čo 446 VII| nežiali; ~bo ich pamäť jak lampa čarovná pozláti, ~i oblieka 447 IV| nebom i peklom zostala, ~jak laň, čo ju hadiska moc zraku 448 II| dokola zatočí, ~už siedmim lapajom stĺpkom stoja oči; ~len 449 IV| nožičky jelenie nakrátko lapené, ~čo kedysi tri krajiny 450 I| nadzemská moc: ~,Jánošík lapený! - Šuhajci, dobrú noc!" ~. ~ 451 Uvod| však nás raz vzkriesi ~lastovička na úsvite. ~. ~Abo donesie 452 V| vyleť prosto hor' do neba: ~Lebo Boh nestvoril svet tento 453 VIII| zaklína, ~že týmto pľuštiam, lejám, len on, vraj, príčina; ~ 454 V| lietaj, keď ti taká ďaka, ~lenže si vylietaj lepšieho junáka. ~ 455 II| Zlapali, zlapali sťa vtáčka na lepe, ~keď valašku zamkli sedem 456 V| ďaka, ~lenže si vylietaj lepšieho junáka. ~Lietaj len, prelietaj 457 VII| Velej" - zaznie tam od lesa ~"Velej! smrť abo voľnosť! 458 I| ranné zore, ~keď ide po lese, celý svet sa trasie! ~. ~ 459 III| viac nečul - len tie bralá lesné, ~tie sa ešte tam lúčia 460 Uvod| mladé krídla rozviažu, ~ich let mrákavy prebrodí: ~Oni, 461 II| ja, zbíjal sedem rôčkov v lete: ~A vy že odkedy ten biedny 462 VI| strany, ~kam tie mraky tak letia jak hladní havrani? ~Snáď 463 III| horu zapadla jak hviezda letiaca; ~nikto ju viac nevidel 464 VIII| videla ~v búrke na dreku letieť sťa by jasná strela. ~A 465 V| sa podela - ~či svetom za letom si mi uletela? ~Hoj, lietaj 466 VII| túžbach kojí, ~pozerá orla v letu pri slnka východe - ~i spieva 467 II| vystre vlevo, ~a už drábi ležia ako v báni drevo. ~. ~I 468 III| moja mať! Čože máš slzy liať: ~na to si ma mala, abys' 469 III| keď on poľúbi moje biele líčko - ~zabudnem, zabudnem na 470 VI| polia? ~Čo tie vrany tak liecu, kráču dookola? ~To sprievod 471 IX| Už zváč chodí, už zváč lieta ~od kraj sveta do kraj sveta, ~ 472 IV| zlata, ~ale na ňom nadzemská ligoce sa šata. ~Tieň kríža mu 473 VII| svete zašlej mladosti. Tu ligotné chvíle ~oblietli ho dokola 474 V| moje hrady, ~azda sa tá lipka ešte daraz zmladí - ~a keď 475 I| tria cisára; ~a komu odpíše lístoček trirohý, ~toho nezachráňa 476 Uvod| za matera!" . ~Na mäkké lono si nás usadí, ~zavinie do 477 VI| jak omdlieva na nevoľnom loži, ~pozri tú tvár vpadnutú - 478 VII| všetko ku nemu sa ženie, ~ľúbaniu a vítaniu konca-kraja nenie. ~ 479 III| tie mňa, svoju paniu, od ľúbosti zjedia. ~. ~Dunaju, Dunaju, 480 VII| dvoch strán háje za ním ľúbosťou vzdychajú; ~lúčina mu chodníček 481 III| zjedia. ~. ~Dunaju, Dunaju, ľúby môj šuhaju, ~počkajže len 482 III| lesné, ~tie sa ešte tam lúčia s ohlasom jej piesne: ~Otvárajte 483 VII| ním ľúbosťou vzdychajú; ~lúčina mu chodníček ku dedine kveti: ~ 484 VI| radšej za tých biednych ľudí, ~za ľud, za ľud nešťastný, 485 V| ľuďmi vyhnaný! ~Oj, ľudia, ľúti ľudia, vy draví šakali! ~ 486 Uvod| budem za matera!" . ~Na mäkké lono si nás usadí, ~zavinie 487 III| si ja nezlámem venček z majoránu. ~Mladý zať, mladý zať, 488 VIII| čo sa stali a čo sa stať majú. ~. ~Šuhaji zas nespustia 489 VII| motýle. ~A on, znovuzrodený v malého šuhaja, ~tiahne s nimi slávnostne 490 II| ste mi dali, čo ste mi dať mali!" ~Už junák Jánošík jak 491 I| boli, ale sa minuli - ~po maličkej chvíli minieme sa i my! ~ 492 VI| dne duše tleje; ~a hoc ona malinká, hoc hlboko skrytá: ~odkľaj 493 I| aby nás ohrialo slnko maľováno! ~Už vatra dohára jak obetná 494 III| Otvárajte bránu peknú, maľovanú, ~že si ja nezlámem venček 495 VII| Nič to zato, že sa biedne máme: ~Naša dobrá vóľa i tú biedu 496 III| sa ešte obzrem na svoju mamičku! ~Moja mať, moja mať! Čože 497 V| Aký? Oj, zbohom, ty svet márny - môj svet nad oblaky! ~ 498 Uvod| prizýva, ~"Ja vám budem za matera!" . ~Na mäkké lono si nás 499 VII| jak dieťa na prsiach svej matky: ~Už ruky hadovitej dotknutie 500 V| väzeň!" ~Voľnosti, voľnosti, mával som ťa dosti, ~a teraz ťa