Strophe

 501     VIII|           po nich zostali, ~a tie mená vyťaté na tatranské skaly. ~
 502       IV|        čarovná žiara ~svieti ešte menisto, ako lúč z oblaka, ~ako
 503        V|           Ľudia - hej! Ľuďmi radi menujú sa oni, ~tí, čo ľudské i
 504      VII|         on po horách ~pri slnci a mesiaci, pri hviezdach i zorách; ~
 505       VI|           sprievod čierny, dlhý z mesta sa pohýna, ~vyprevádza zo
 506      III|           III.~Noc je. Spí čierno mesto sťa ten tyran starý - ~spí,
 507       IV|         tie bájsvetov objemy ~sťa meteory jasné razom rozstreli, ~
 508        I|      zrána i zvečera, ~a to takou mierou, ako nám on merá. ~Merá
 509       IV|         putá sa ohlásia. Vzlietnu mihalnice, ~jak v tom svete povestí
 510      III|          biele rúčky. ~Ej, má môj milený inakšie kaštiele, ~kde si
 511      VII|           všetky tie obrazy taks' milo naň smejú, ~že znovu v ňom
 512       VI|          a tam? Boh dobrý, verím, milostive súdi; ~no modlime sa radšej
 513     Uvod|      bájnou o svojej mladi ~v sen milučký učičíka." - ~. ~Jaj! Deti,
 514       IX|         vlásky máš; ~sedem rôčkov míňa, pôjdeme na sobáš.~VÍLY ~
 515        I|           Boli časy, boli, ale sa minuli - ~po maličkej chvíli minieme
 516       IV|        Bije tvá hodina." ~Rečie - mizne, a brána hurtom sa zamkýna. ~
 517     Uvod|    prerečú odkľatí; ~. ~keď sa im mladé krídla rozviažu, ~ich let
 518     Uvod|           širokej vôle ~v prsiach mladistvých zrodený! ~On s sebou nesie
 519     Uvod|          aj zbroj krvou sfŕkaná. ~Mladosť každého objíme rada, ~kremä
 520     Uvod|       Nebanuj, mati, s tou chasou mladou ~musíme von v slobodnú diaľ! ~
 521       IX|    sprevodíme - kvet nad kvety - ~mladú našu k Slávy stolu.~DOMENÍCI ~
 522       IV|      voľný vo sne. ~Oj, spi, duša mladušká, spi pekný dlhý sen - ~keď
 523       IX|          Poletíme cez tri svety, ~mliečnou cestou, hore, dolu; ~sprevodíme -
 524        I|       mater; ~jedna mater mala, v mlieku kúpavala, ~zlatým povojníčkom
 525       II|    Jánošík, junošík, máš ty zlata mnoho, ~povedz nám, kde ho máš? - "
 526      III|        Váhu, od Hrona do Čierneho mora. ~. ~Vtom za horu zapadla
 527     VIII|          vŕšky skopneli, ~utopili Morenu o Smrtnej nedeli, ~roznosili
 528      VII|           pozerá sa sťa slnko nad morom zvečera. ~Na šabli vyštrbenej
 529     Uvod|       Choďte! Však vy tiež raz na motúzku ~odvisnete kritikusov! ~
 530      VII|      oblietli ho dokola sťa zlaté motýle. ~A on, znovuzrodený v malého
 531        I|        pane, tie zdrané slovenské mozole!" ~. ~Od Tatier k Dunaju
 532      III|        Spi, snívaj, ľud nevoľný - môžeš si spať sticha: ~Však jeden
 533     VIII|       noví, ~aj dostať ich, vraj, možno; len ten kvet jánový, ~čo
 534       IV|         ako lúč z oblaka, ~ako na mračnom nebi dúha sedmoraká.  ~Duša
 535       VI|        beda, prebeda! ~A čo to za mrak tiahne cez tie šíre polia? ~
 536     Uvod|         krídla rozviažu, ~ich let mrákavy prebrodí: ~Oni, sokoli,
 537       VI|         západnej strany, ~kam tie mraky tak letia jak hladní havrani? ~
 538     VIII|         Napokon ešte prídu na tie mrcha časy, ~a tu sa jedna stará
 539      VII|         pred bojom, ~tú, čo žila, mrela v ňom jak hrom v blesku
 540        V|           slzami polieval: ~Preto mrieť? - Oj, rád zomriem, bos'
 541        V|             Ha! Svitá - koniec! - Mrkne - počiatok - kde? ~Aký?
 542      VII|           Ľud okolo šibene - sťa .mŕtva skalina - ~nevzdychne, nezaplače,
 543      VII|          Vzdychnutie sťa by bralo mŕtvo sa ozvalo ~no, všetko to,
 544       II|      Zafundží - a zradný Gajdošík mŕtvola. ~. ~Janík spoza stola ani
 545      III|       palmami pokoja? ~Či prišla, mŕtvy ľud môj, k nemu duša tvoja?  . ~
 546       VI|           Čo chceš s ním, zač tie muky, spravodlivý Bože? ~Sirota,
 547      III|           spí, spí, no strach jak mura sedí mu na tvári, ~hriechy
 548        I|            a na tom Kriváni zámok murovaný: ~Ktože tým pod slnkom vofne
 549        I|         trirohý, ~toho nezachráňa múry do oblohy. ~Raz junák zapískne -
 550        I|        sťa na hroboch svätojánske mušky; ~už i ten plamenček pomaly
 551      VII|       uzavreté, ~čuvstvo drieme a myseľ kdesi v druhom svete ~Tam,
 552       IV|          tých hrôzach zamára ~a v mysli omráčenej jej čarovná žiara ~
 553        I|           kohos' Jánošík na paloš načiara, ~tomu nespomôžu ani tria
 554       II|       život mladý! ~"Vymeniť? - A načo? Vy psohlavci vzteklí! ~
 555      III|      okienkom kvietky ľaliové, ~i načúva schýlená, čo jej milý povie. ~
 556      VII|       znovu v ňom vzbudili usnutú nádeju. ~. ~Hoj, a duša ešte raz
 557      VII|           spevcov zlaté rusalky z nadzemských vôd poja: ~Oj, kde máš v
 558       II|     sieňach Tatry ~však si ho ten nájde, komu ono patrí. ~Nebolo
 559        I|          Kráľovej holi. ~Ktože ho nakládol? - Dvanásti sokoli. ~Dvanásti
 560       IV|    otvárali, ~tie nožičky jelenie nakrátko lapené, ~čo kedysi tri krajiny
 561       II|       popíja pomaly - ~a pohon sa naňho dvermi dnuká valí: ~"Chyťte
 562       IV|      kryštály. ~. ~Ich zrak sa tu napnute v tých hrôzach zamára ~a
 563      III|          Tam z dvoch koncov zeme ~naráno si, milý môj, dobrý deň
 564      VII|           ním rodná rieka túžobne narieka; ~zo dvoch strán ho zelené
 565       IX|          zlý padne na kolená - ~a národ náš vstane hore!~TANEČNICE ~
 566     Uvod|        jedľa šedivá, ~už z diaľky náruč vystiera: ~"Vitajte, deti!" -
 567       II|      šable, no všetky tie strely ~naspäť vám od neho do vrahov udreli. ~
 568       II|     hrachu, budete bez strachu!" ~Nasypali hrachu pod jelenie nôžky, ~
 569        V|       poľanou bezdrahou, ~aby som naučil pravde pyšných vrahov; ~
 570       II|      zjete si to hneďky, čo stes' navarili! ~Iba raz spakrukou dokola
 571      VII|             prebúdza ho; i z raja naveky vyženie. ~. ~Už je hore. -
 572       IX|       svetom bude!~RUSALKY ~Prídu naši, prídu vaši - ~bude sobáš
 573       IX|        slnko v koči zlatom, ~bude naším starým svatom; ~prídu svatky
 574      III|        taká vôľa, ~však som si ja našla iného sokola, - ~ženi sa
 575       IX|           kvet nad kvety - ~mladú našu k Slávy stolu.~DOMENÍCI ~
 576     Uvod|       cestu ku slnku slobody! ~. ~Nebanuj, mati, s tou chasou mladou ~
 577      III|      zrazu sa vychytí jak duša do nebe. ~Letí, letí, ulieta sťa
 578       IV|           oblaka, ~ako na mračnom nebi dúha sedmoraká.  ~Duša kdes'
 579       II|           kypia ako divá riava: ~"Nebojte sa, chlapci! Smelo sa doňho
 580       IV|             čo kedysi tri krajiny neboli dosť pre ne. ~Štyri steny
 581       II|           nájde, komu ono patrí. ~Nebolo to moje, nebude to vaše - ~
 582       IX|             Šírym svetom, kde nik nebou! ~Poletíme cez tri svety, ~
 583       VI|           že ho bolí; ~žiť nezná, nebožiatko, a zomrieť nemôže: ~Čo chceš
 584     Uvod|      vysokých :brál." ~. ~Tak len necháte tú chalupu úzku - ~idete
 585      VII|        domov - pomaly - ale dák z nechuti, ~čo krok zrobí, to stane,
 586     VIII|          hájoch kukučky - ~a jara nechyrovať. Prešlo i Vzkriesenie ~a
 587      III|           domu. ~Nikto o nej viac nečul - len tie bralá lesné, ~
 588       IV|           zasvitalo! ~Už sa blíži nečulá - tvár jasnú už kryje, ~
 589      VII|         smrť abo voľnosť! Bratia, nedajme sa!" ~On stojí jak by kameň,
 590     VIII|          utopili Morenu o Smrtnej nedeli, ~roznosili už deti prvšie
 591     Uvod|          kremä hada a tyrana. ~. ~Nehaň ich! To nie rytieri draví ~
 592      VII|          chlapci dobrej vôle? ~No nehľadí on dlho po nevoľnom poli: ~
 593        V|         som ťa dosti, ~a teraz ťa nemám ani za dve hrsti! ~Vôľa
 594       II|           už ameň!" ~A čo by vás, Nemcov, bolo za tri svety, ~to
 595     VIII|         zeme ~zrakmi beznádejnými nemo pozerajú - ~s rukami zloženými,
 596       IV|             no klesli odrazu: ~bo nemožno na slávu hľadieť zemeplazu. ~
 597       II|      dieťa! ~Kebys' bol nezbíjal, nemučili by ťa, ~"Zbíjal som ja,
 598       VI|          vzdychajúci volá. ~A ľud nemý jak tôňa vlečie sa dokola. ~
 599     VIII|            A bohzná, čo si všetko nenarozprávajú ~o divoch, čo sa stali a
 600      VII|     ľúbaniu a vítaniu konca-kraja nenie. ~Akoby práve teraz vracal
 601      VII|          nízky pod pätou - ~stojí neohrozený so zrakom upretým, ~stojí
 602      III|           Nezvädne, nezvädne, ani neopadne: ~Zasadím si ho ja v tom
 603      VII|         stojí jak by kameň, rúčky nepohnuté, ~na pozdrav bratov vrelý
 604      III|          len on, chudák, čo o tom nepovie nikomu, ~samotný ju sprevodil
 605      VII|         to srdca zvieranie viacej neprestane ~a hlas ten bude volať na
 606       VI|    nezdarného syna. ~Spevu, plaču neslýchať, len čo vietor duje, ~a
 607      VII|             on ticho hľadí na ne, nesmúti, nežiali; ~bo ich pamäť
 608     VIII|     zástupy; ~ten vidí, o čom ani nesnívajú ľudie, ~ten vidí svojím
 609      III|           Mala si ma, mala, ales' nesnívala, ~komu si ma, komu, mamičko,
 610        I|           na paloš načiara, ~tomu nespomôžu ani tria cisára; ~a komu
 611     VIII|         stať majú. ~. ~Šuhaji zas nespustia oka z tamtej strany, ~kde
 612       VI|          pokoja nedá - ~ale potom nesteňte: Jaj, beda, prebeda! ~A
 613      VII|        teraz vracal so zo školy, ~nestihne ani vetiť: Bodaj zdravy
 614      III|       snímajže ma rúče, ~že si ti nestratím od pokladu kľúče. ~
 615        V|           hor' do neba: ~Lebo Boh nestvoril svet tento pre teba! ~. ~
 616     Uvod|            než hniť v pokoji. ~. ~Nesúď ich! Čistá duša ich mladá - ~
 617     Uvod|      neznané blúdiť po zemi! ~. ~"Netráp sa, mati, o naše šaty, ~
 618       VI|       otče, ja už idem, za mňa sa netreba - ~a tam? Boh dobrý, verím,
 619       II|     oblokoch pištole: ~"Hej, veru neujdeš, pekný náš sokole!" ~A čo
 620       II|            Ešte pre Janíčka guľku neuliali. ~Čo ťať doň budete, ako
 621     VIII|           príčina; ~bo že on ver' neumrel, že ho rodné víly ~čarodejníckym
 622     VIII|         to tam deje, ~ale tam nič nevídať, len leje a leje. ~. ~Len
 623      III|           letiaca; ~nikto ju viac nevidel krem toho mesiaca, ~len
 624        I|           akých ľudské oči viacej nevideli! ~Dvanásti sokoli, sokolovia
 625       VI|         sa dokola. ~A ľud slepý - nevidí za bieleho rána: ~Zabíja
 626       VI|     zakliato v nevoli?! ~Nič viac nevie o svete, iba že ho bolí; ~
 627      VII|         Čože? kamže? Či plúžiť to nevlastné pole, ~či po horách si chodiť
 628      VII|         Dole - sedliačik orie, na nevlastnom poli, ~a hore - ohník horí
 629      III|           veži. ~Spi, snívaj, ľud nevoľný - môžeš si spať sticha: ~
 630      VII|            Pozde, pozde, už sa on nevráti z večnosti. ~Pozde, pozde
 631       II|        Janík spoza stola ani hor' nevstáva ~a tí dnu naň kypia ako
 632      VII|          a po nej sa rozleje sila nevystihlá; ~cíti, že by ramenom zem
 633      VII|             sťa .mŕtva skalina - ~nevzdychne, nezaplače, pästí nezatína. ~
 634        I|           lístoček trirohý, ~toho nezachráňa múry do oblohy. ~Raz junák
 635       II|        pňä, ~košelečka jeho krvou nezamokne. ~. ~Jánošík si ešte popíja
 636      VII|      mŕtva skalina - ~nevzdychne, nezaplače, pästí nezatína. ~Ide domov -
 637      VII|      nevzdychne, nezaplače, pästí nezatína. ~Ide domov - pomaly - ale
 638       IX|            Družba letí ~a ja ešte nezavitá! ~Sem tie kvety, biele deti, ~
 639       II|      samopašné dieťa! ~Kebys' bol nezbíjal, nemučili by ťa, ~"Zbíjal
 640       VI|      pohýna, ~vyprevádza zo sveta nezdarného syna. ~Spevu, plaču neslýchať,
 641     VIII|           ešte horou-dolou nič sa nezelenie. ~Hora v puku, pole v kle
 642      III|        peknú, maľovanú, ~že si ja nezlámem venček z majoránu. ~Mladý
 643        V|          daraz zmladí - ~a keď sa nezmladí, sadni na prút holý, ~zaspievaj,
 644     VIII|     dostať: To tajomstvo, čo ešte neznáme - ~na čom si dosiaľ ten
 645     Uvod|        ste mati žobrať po svete, ~neznané blúdiť po zemi! ~. ~"Netráp
 646     Uvod|               No - ľaľa! - či nás neznáte? ~Veď sme my tiež tak ako
 647       VI|          Nie! Z toho nič nebude - nezomrie, čo má žiť! ~Bo, čo ho aj
 648        I|           to zaplatíš raz kožou! ~Nezvieš skiaď, iba keď zblysne dvanásť
 649       VI|    biednych ľudí, ~za ľud, za ľud nešťastný, za to chorô dieťa, ~že
 650       IX|          hoja! ~Šírym svetom, kde nik nebou! ~Poletíme cez tri
 651      III|          chudák, čo o tom nepovie nikomu, ~samotný ju sprevodil do
 652      VII|        svete peknom, kde nebo tak nízko ~kde srdce, vrúcno srdce
 653      VII|        nebo nad ním vysoké - svet nízky pod pätou - ~stojí neohrozený
 654       IV|      zarachotia sťa hrom v tichej noci, ~a duša tým zronená zaplače -
 655      III|           zdá sa čiahať až hore k nohám pánu Bohu. ~I to celô okolie
 656      III|     nebudú viac na vás moje biele nohy; ~ostávajte zdravy, vy domové
 657      III|      dunajské vlnky pekne, krásne nôťa - ~tie mi tam vypletú stužôčku
 658       IV|           čakajú tu v tichosti na nové vzkriesenie. ~A kto to v
 659      III|           samotný ju sprevodil do nového domu. ~Nikto o nej viac
 660     VIII|           presúšať, keď sa mesiac noví, ~aj dostať ich, vraj, možno;
 661       IV|         nimi brány otvárali, ~tie nožičky jelenie nakrátko lapené, ~
 662        I|           iba keď zblysne dvanásť nožov: ~"Stoj! tisíc hrmených!" -
 663        I|    maľováno! ~Už vatra dohára jak obetná žiara, ~a chlapci sťa sochy
 664      VII|         rodina i celý svet známy ~obhŕdli ho dokola: Vitaj medzi nami! ~
 665        I|     striebrom obrúbené, ~klobúčky obité, orlom podperené; ~valaška,
 666       IV|          ňou všetky tie bájsvetov objemy ~sťa meteory jasné razom
 667      VII|       dvoch strán ho zelené kopce objímajú, ~zo dvoch strán háje za
 668     Uvod|         sfŕkaná. ~Mladosť každého objíme rada, ~kremä hada a tyrana. ~. ~
 669      III|           vaše dvory; ~keď ma raz objímu jeho prajné rúčky ~zabudnem
 670       IV|           ešte menisto, ako lúč z oblaka, ~ako na mračnom nebi dúha
 671      VII|         spieva. Spevy hrajú ponad oblakami - ~a on vstred černovojska
 672        V|         svet márny - môj svet nad oblaky! ~
 673       IX|       sestry! Vstáva zem i more! ~Oblečte ma v biele šaty! ~Čujte,
 674      VII|        milá tvoja! ~. ~Tu ťa čaká oblek nový: ~Pláštik z rosy -
 675      VII|         lampa čarovná pozláti, ~i oblieka v slnkové starodávne šaty. ~
 676      VII|      mladosti. Tu ligotné chvíle ~oblietli ho dokola sťa zlaté motýle. ~
 677      VII|           jak vprostred cmitera. ~Obloha v ťažkom smútku až k zemi
 678      III|           výš a výš, hor' v temnú oblohu, ~zdá sa čiahať až hore
 679        I|           toho nezachráňa múry do oblohy. ~Raz junák zapískne - z
 680       II|       malý! ~. ~U dverí sekery, v oblokoch pištole: ~"Hej, veru neujdeš,
 681     VIII|       utúleno drieme ~a ľudia von oblokom na tie holé zeme ~zrakmi
 682       VI|          tú tvár vpadnutú - či to obraz Boží? ! ~Jarmo jeho kolískou,
 683      VII|        raz pominie. ~A všetky tie obrazy taks' milo naň smejú, ~že
 684        I|        Košiefky zelené, striebrom obrúbené, ~klobúčky obité, orlom
 685       II|          dvermi v sklepe. ~A jeho obstali i zhora i zdola, ~sťa tie
 686      III|         len trošíčku, ~že sa ešte obzrem na svoju mamičku! ~Moja
 687       II|        dobýja. ~Jánošík, junošík, obzriže sa hore: ~Už je kolo teba
 688       IV|             i v rose sa strbliecu očiek dva kryštály. ~. ~Ich zrak
 689       IX|           už líčka máš, ~jasné už očká máš, zlaté už vlásky máš; ~
 690       IV|           stojí! ~. ~Tma dvíha sa odboku: Ha! Stoj ešte málo, ~stoj,
 691       IV|          Ach, milá, premilá! ~Kam odchodíš? Beda mne! Kam si sa stratila?!  ~
 692       II|       padni! ~A tu jedným chmatom oddrapí roh stola: ~Zafundží - a
 693     Uvod|             vás, zlatovlásky, mám odiať? ~. ~Nie, radšej zhyňte
 694       II|           rôčkov v lete: ~A vy že odkedy ten biedny ľud drete?!" ~
 695       VI|      malinká, hoc hlboko skrytá: ~odkľaj mi ju, môj kňazu, - a svet
 696     Uvod|           človeka, ~ľudia prerečú odkľatí; ~. ~keď sa im mladé krídla
 697       IX|      párik mladý, ~otvorí im svet odkliaty -  ~šíre dvory, zlaté hrady. . .~
 698       IV|         svetle na prahu sa javí, ~odliaty jak by v plameň v dlhý plášť
 699        I|          minie sa krajina, ~akoby odlomil vŕštek z rozmarína; ~keď
 700        V|          to jedným pozrením dávno odmenila. ~Znám to prvšie prezrenie,
 701        I|        minie sa celý svet, ~akoby odpadol z červenej ruže kvet." ~
 702        I|          ani tria cisára; ~a komu odpíše lístoček trirohý, ~toho
 703       IV|           hor' vzpäli - no klesli odrazu: ~bo nemožno na slávu hľadieť
 704       IV|        len! ~Spí opretý na kláte, odretý zo zlata, ~ale na ňom nadzemská
 705     Uvod|           vy tiež raz na motúzku ~odvisnete kritikusov! ~
 706     Uvod|            to nie východu vzteklé ohavy, ~to voľné deti prírody. ~. ~
 707      III|      Janíčko, ty moje srdiečko - ~ohlás sa, kdeže si, nesiem ti
 708     VIII|          jedna stará kdes' z kúta ohlási - ~to sa krížom všetkými
 709       IV|         sa stratila?!  ~A putá sa ohlásia. Vzlietnu mihalnice, ~jak
 710      III|           tie sa ešte tam lúčia s ohlasom jej piesne: ~Otvárajte bránu
 711        I|         nie jak voľakedy ~a okolo ohňa desať chlapcov sedí. ~Sedia
 712        I|         že by bolo ráno, ~aby nás ohrialo slnko maľováno! ~Už vatra
 713       IV|         zraku skovala. ~Tam stojí ohromená v zakliatom pokoji; ~na
 714     VIII|              Šuhaji zas nespustia oka z tamtej strany, ~kde zašiel
 715      VII|         dášik na ňom diamantový, ~okienečká v štyri strany. ~. ~A v
 716      III|       dáka, či to vtáča bielo ~na okno čiernej veže tíško doletelo? ~
 717      III|       nohám pánu Bohu. ~I to celô okolie v smrtnom spánku leží; ~
 718     VIII|           ľudie, ~ten vidí svojím okom, čo len ešte bude. ~
 719       II|         už mu rúčky, nôžky v putá okovali. ~Bodaj teba, baba, čerti
 720       IV|  zbičovaný zlostne; ~tu skovaný v okovoch, ale voľný vo sne. ~Oj,
 721     Uvod|   prekliate, ~poddanstva striasli okovy! ~. ~"Tak? tedy dobre, to
 722      VII|       dumka na tvári i tá žiara v oku, ~všetko tak - len palošík
 723        I|           chlapci sťa sochy okolo oltára, ~sedia oni, sedia do ohníčka
 724        I|         To sa chlapci, to sa, jak oltárne sviece, ~keď idú po háji,
 725        V|           psi trhali, ~i vyniesol omdletú medzi Tatier skaly, ~vlastným
 726       VI|          zo sveta! ~Pozri ho, jak omdlieva na nevoľnom loži, ~pozri
 727       IV|         hrôzach zamára ~a v mysli omráčenej jej čarovná žiara ~svieti
 728     Uvod|            Či vás v zodraté prózy onuce, ~vás, zlatovlásky, mám
 729       IV|           On v ich moci pokojný - ony bez pokoja. ~. ~Z kútov
 730       II|       švihla, ~čarovnú mu žilku v opasku prestrihla: ~"Hej, ta ste
 731       II|          toho, čo šabľu za pravdu opáše!" ~Jánošík, junošík, máš
 732       IV|          trebárs vo sne len! ~Spí opretý na kláte, odretý zo zlata, ~
 733      VII|          stojí. ~Dole - sedliačik orie, na nevlastnom poli, ~a
 734      VII|           v túžbach kojí, ~pozerá orla v letu pri slnka východe - ~
 735       IX|          sobáš nad sobáši. ~Bieli orli svadobníci ~a sokoli domeníci; ~
 736        I|        obrúbené, ~klobúčky obité, orlom podperené; ~valaška, karabín
 737      VII|           nevoľnom poli: ~Ta letí orol mladý medzi tie sokoly! ~
 738       II|          to všetko leží sťa zbité osenie. ~. ~Darmo doň rúbali, darmo
 739       IX|        pravú ruku. ~Zaznie pieseň oslávenia, ~rozlejú sa zemou zore; ~
 740       IV|           už kryje, ~už tie líčka ostali jak zvädlé ľalie; ~ústa
 741       II|        hneď mu dali na ne centové ostrôžky. ~Ale sa Jánošík sotva popohýna, ~
 742       IV|       svet vyšla si ~hľadať pravú otčinu prasvetla i krásy. ~A tam
 743     VIII|     Tatrou, Dunajom. ~Tak je dáko otupno tým slovenským krajom, ~
 744     VIII|          kvet jánový, ~čo poklady otvára, z nich zlého vyháňa, ~čo
 745       IV|         sa kedys' pred nimi brány otvárali, ~tie nožičky jelenie nakrátko
 746       VI|           otca, mater, ani seba: ~Otvor knihu, moj otče, zaň sa
 747       IX|          s víchrami, ~už je brána otvorená: ~Nech je svadba nad svadbami!~
 748       IX|           i požehná párik mladý, ~otvorí im svet odkliaty -  ~šíre
 749       II|           rána, ~plačúci paholček ovečky zaháňa: ~Dolu ovce, dolu,
 750       IX|         hody!~DRUŽBA ~Už je panna ovenčená, ~páľte, trúbte, hrom s
 751       VI|       Jarmo jeho kolískou, síňavy ozdobou: ~Oj, čis' kedy zmiluje
 752      VII| Vzdychnutie sťa by bralo mŕtvo sa ozvalo ~no, všetko to, ach, všetko,
 753      III|       deva "Zbohom!" vzdychne jak ozvena ~a ako kvet podťatý padá
 754        I|    Pohronia - ~a jedným sa hlasom ozvú štyri strany: ~"My sme u
 755       VI|           chorô dieťa, ~že by abo ožilo, abo šlo zo sveta! ~Pozri
 756       II|         čo by ste z neba ako dážď padali, ~to ste Janíčkovi len pod
 757       IV|     rozstreli, ~len iskry v pamäť padli, do svojej mohyly. ~A bárs
 758       IX|          sa zemou zore; ~svet zlý padne na kolená - ~a národ náš
 759       II|         zradca? Teda ty samý prvý padni! ~A tu jedným chmatom oddrapí
 760      VII|            nevzdychne, nezaplače, pästí nezatína. ~Ide domov - pomaly -
 761      VII|           vysoké - svet nízky pod pätou - ~stojí neohrozený so zrakom
 762       II|         ste Janíčkovi iba pod pôl päty. ~A čo by ste z neba ako
 763       II|         za bieleho rána, ~plačúci paholček ovečky zaháňa: ~Dolu ovce,
 764       II|          to ste Janíčkovi len pod palček malý! ~. ~U dverí sekery,
 765      III|             Či to anjel poslaný s palmami pokoja? ~Či prišla, mŕtvy
 766        I|     chlapcom dukáty!" ~Nad hlavou paloše, na prsiach pištole: ~"Sem,
 767       IX|          VÍLY ~Bude svadba, bude, pamätajte, ľudie, ~akej viac nebude,
 768      III|           zvedia, ~tie mňa, svoju paniu, od ľúbosti zjedia. ~. ~
 769       IX|         Slávy hody!~DRUŽBA ~Už je panna ovenčená, ~páľte, trúbte,
 770       IX|          víly, to družice, ~zlaté panny, tanečnice. ~Príde mesiac
 771        I|          to až hen v Budíne srdce pánom stisne! ~. ~Hory, šíre hory -
 772      III|         sa čiahať až hore k nohám pánu Bohu. ~I to celô okolie
 773       IX|         dom dobrá mati ~i požehná párik mladý, ~otvorí im svet odkliaty -  ~
 774       IX|       družba sem doletí, ~nech mi parta čielko vije. ~Pozrite len,
 775       IX|      otvárajte zlaté brány!~CHÓR ~Párte, trúbte, hrom s víchrami: ~
 776      III|            už mi snímať idú zlatú partu z hlavy: ~Tie dunajské vlnky
 777      VII|        poja: ~Oj, kde máš v svete páru, ty krásna vlasť moja! ~
 778     VIII|       darmo hlavu láme. ~Spomnú i pás, košieľku, čo mu dali víly, ~
 779       II|           prípecka: ~"Rúbte mu do pása, tam je jeho spása!" ~Tu
 780      VII|            pozde dobehli cisárske patenty: ~Nedá Janík za seba štyri
 781       II|         si ho ten nájde, komu ono patrí. ~Nebolo to moje, nebude
 782      VII|        voláva ~"Stojte! Tu list s pečaťou od Jeho Jasnosti!" ~Pozde,
 783     VIII|        čakajú. ~. ~Staré baby pri peci trímu tajné rady, ~spomnú
 784       IV|          Duša kdes' medzi nebom i peklom zostala, ~jak laň, čo ju
 785      VII|      svete ~Tam, tam, v tom svete peknom, kde nebo tak nízko ~kde
 786      III|          piesne: ~Otvárajte bránu peknú, maľovanú, ~že si ja nezlámem
 787      VII|             i ten istý klobúčik i pierko tak celky, ~i tá dumka na
 788      VII|      slnka východe - ~i spieva si piesenku o zlatej slobode. ~To dumku
 789      III|           tam lúčia s ohlasom jej piesne: ~Otvárajte bránu peknú,
 790        I|    podperené; ~valaška, karabín a pištoliek dvoje: ~To sa chlapci, to
 791       VI|          nezdarného syna. ~Spevu, plaču neslýchať, len čo vietor
 792       II|            padá za bieleho rána, ~plačúci paholček ovečky zaháňa: ~
 793      III|         Mati moja, mati! Čože máš plakati? ~Veď mne tam nebude ťažko
 794       IV|           javí, ~odliaty jak by v plameň v dlhý plášť krvavý? ~"Zhotuj
 795       IV|    odliaty jak by v plameň v dlhý plášť krvavý? ~"Zhotuj dušu k
 796      VII|           Tu ťa čaká oblek nový: ~Pláštik z rosy - moja práca -  ~
 797       IV|         dosť pre ne. ~Štyri steny plesnivé - to tvoj svet slobody: ~
 798      VII|      dvaja; ~kol nás večné družíc plesy, ~družíc Tatier i Dunaja. ~. ~
 799     VIII|      pôrode; len stená a stená ~a plod vydať nemôže. Už vŕšky skopneli, ~
 800     VIII|        svätými zaklína, ~že týmto pľuštiam, lejám, len on, vraj, príčina; ~
 801      VII|   Kráľovej holi. ~Čože? kamže? Či plúžiť to nevlastné pole, ~či po
 802       II|         doň budete, ako v hore do pňä, ~košelečka jeho krvou nezamokne. ~. ~
 803        V|          Boh? - Ľudia, tyrani! ~Z po1cesty, z sveta môjho, ja ľuďmi
 804     Uvod|             keď aj v zápale časom poblúdia, ~krajšie to, než hniť v
 805       VI|           chmáry chcete ~slniečko pochovávať? A ono pri svete! ~Či by
 806        V|         Svitá - koniec! - Mrkne - počiatok - kde? ~Aký? Oj, zbohom,
 807       IX|      hluku, ~ponad svetom, Janík, podáš ~bielej kráľke pravú ruku. ~
 808       II|          more, a ty malý kameň: ~"Poddaj sa, Jánošík, veď ti je už
 809     Uvod|           biedy jarmo prekliate, ~poddanstva striasli okovy! ~. ~"Tak?
 810        V|        Vôľa moja, vôľa, kam si sa podela - ~či svetom za letom si
 811      VII|       Časy naše, časy, kam ste sa podeli?! ~. ~A tým poľom - či to
 812      VII|         Na šabli vyštrbenej junák podopretý ~díva sa tam z troch kopcov
 813        I|             klobúčky obité, orlom podperené; ~valaška, karabín a pištoliek
 814       II|    babečka zavreští z prípecka: ~"Podsypte mu hrachu, budete bez strachu!" ~
 815      III|   vzdychne jak ozvena ~a ako kvet podťatý padá na kolená. ~Tým slovom
 816      VII|       skoku sú chlapiská, ~v ruke pohár a v druhej valaška sa blýska: ~"
 817        I|        vatru rozložia na hronskom pohorí, ~v dvanástich stoliciach
 818        I|        zhora od Považia, zhora od Pohronia - ~a jedným sa hlasom ozvú
 819       VI|           čierny, dlhý z mesta sa pohýna, ~vyprevádza zo sveta nezdarného
 820      VII|         rusalky z nadzemských vôd poja: ~Oj, kde máš v svete páru,
 821     Uvod|           nám k čielku ~a na ruky pojme nás hor'. ~. ~Abo nás zbudí
 822      III|             že si ti nestratím od pokladu kľúče. ~
 823       IV|           ho boja: ~On v ich moci pokojný - ony bez pokoja. ~. ~Z
 824      VII|      jediného syna. ~Hory, doly v pokore od Tatier k Dunaju, ~nad
 825      VII|        zrobí, to stane, to hlavou pokrúti; ~čím diaľ ide, tým mu viac
 826       IX|           sem tie ruže i ľalie - ~pokým družba sem doletí, ~nech
 827        V|       nevoli, ~ja chodil po zboji poľanou bezdrahou, ~aby som naučil
 828       VI|          mrak tiahne cez tie šíre polia? ~Čo tie vrany tak liecu,
 829        V|           ťažké tvoje rany slzami polieval: ~Preto mrieť? - Oj, rád
 830     VIII|        zlého vyháňa, ~čo kvitne o polnoci na svätého Jána - ~ten dostať:
 831      VII|         ste sa podeli?! ~. ~A tým poľom - či to hmla, či šatka belavá? ~
 832       VI|           ho zaživa chceli v hrob položit? ~Nie! Z toho nič nebude -
 833      III|           svet celučký; ~a keď on poľúbi moje biele líčko - ~zabudnem,
 834       IX|           v kolá: ~Razom! Cez dva póly zeme - ~že zem s nebom dookola ~
 835      VII|         či to zakliaťa predsa raz pominie. ~A všetky tie obrazy taks'
 836       II|       čiemu krv tyranov trávniček popíjal; ~zbíjal som ja, zbíjal
 837       II|   ostrôžky. ~Ale sa Jánošík sotva popohýna, ~už mu putá spŕchnu sťa
 838       VI|          čo drobná rosička z neba poprchuje. ~. ~Páč! Na čiernom vozíku,
 839      VII|           veď ťa tu pekne, šumne ~popristrája milá tvoja! ~. ~Tu ťa čaká
 840     Uvod|        len, keď noc stoveká, ~noc poroby raz sa stratí - ~keď v svetle
 841     VIII|          by dusená, ~sťa žena pri pôrode; len stená a stená ~a plod
 842      VII|           na pozdrav bratov vrelý posiela - vzdychnutie. ~Vzdychnutie
 843      III|      tíško doletelo? ~Či to anjel poslaný s palmami pokoja? ~Či prišla,
 844      VII|    povesti. ~Nad biedou utisnutou poslom Božím vstáva, ~kvetom skvitá
 845        I|             To sa chlapci, to sa, potešenie moje! ~Keď vatru rozložia
 846     Uvod|         jeleňov, ~čo na čistý idú potok; ~abo, čo chodia horou zelenou, ~
 847     Uvod|           smelí jak tie ich hôrne potoky - ~a jak vetor svojej vôle." ~. ~
 848        I|       šabličky zazvonia ~zhora od Považia, zhora od Pohronia - ~a
 849       II|     junošík, máš ty zlata mnoho, ~povedz nám, kde ho máš? - "Čo koho
 850      VII|         pred ním a za ním báječné povesti. ~Nad biedou utisnutou poslom
 851       IV|       mihalnice, ~jak v tom svete povestí strážne holubice, ~čo dva
 852     Uvod|        zavinie do tieň-pláštika, ~povesťou bájnou o svojej mladi ~v
 853      III|           si, milý môj, dobrý deň povieme. ~Zbohom! Nadnes, dobrú
 854      VII|      panien kráľka: ~Nôžky chmára povíja, vlásky zora zláti - ~ako
 855        I|           zlatým povojníčkom bola povíjala. ~To sa chlapci, to sa,
 856        I|          mlieku kúpavala, ~zlatým povojníčkom bola povíjala. ~To sa chlapci,
 857       VI|         chvíľku zložíte do jamy: ~povstane, vyrúbe so zlatými šabľami; ~
 858      VII|        ten bude volať na zmŕtvych povstanie, ~prebije sa cez prsia,
 859      VII|       kameň, rúčky nepohnuté, ~na pozdrav bratov vrelý posiela - vzdychnutie. ~
 860      VII|           pamäť jak lampa čarovná pozláti, ~i oblieka v slnkové starodávne
 861     Uvod|         sa stratí - ~keď v svetle pozná človek človeka, ~ľudia prerečú
 862        V|         ty mne milá ~za to jedným pozrením dávno odmenila. ~Znám to
 863        V|          bohatier Boží, ~čo zákon pošliapaný na oltár vyloží; ~no príde
 864     VIII|                    VIII.~Hmlisté, pošmúrne nebo nad Tatrou, Dunajom. ~
 865       IX|      Vyjde pred dom dobrá mati ~i požehná párik mladý, ~otvorí im
 866       II|       Veru ti podstelú na britvy, požiare: ~Len bite, len tnite, veď
 867       II|        dáka škrupina: ~Hoj, tisíc prabohov! Vy galgani spilí - ~zjete
 868      VII|             Pláštik z rosy - moja práca -  ~tu klobúčik slniečkový ~
 869      III|       Ostávajte zdravy, vy domové prahy - ~nebudú viac na vás moje
 870      III|            keď ma raz objímu jeho prajné rúčky ~zabudnem ja ľahko
 871       IV|           si ~hľadať pravú otčinu prasvetla i krásy. ~A tam pred ňou
 872      VII|         skvitá krvavým na rumišti práva. ~To na Holi boj bije, samučičký
 873        V|        bezdrahou, ~aby som naučil pravde pyšných vrahov; ~ja chodil
 874      VII|         konca-kraja nenie. ~Akoby práve teraz vracal so zo školy, ~
 875      III|        Nesiem ti perečko v svojej pravej rúčke: ~Jaj, beda, prebeda,
 876      VII|           na zmŕtvych povstanie, ~prebije sa cez prsia, cez hory,
 877       IV|            Stoj ešte málo, ~stoj, preboha, veď ešte len čo zasvitalo! ~
 878     Uvod|        rozviažu, ~ich let mrákavy prebrodí: ~Oni, sokoli, svetu ukiažu ~
 879      VII|     hadovitej dotknutie studené  ~prebúdza ho; i z raja naveky vyženie. ~. ~
 880      III|        moje nôžky biele; ~budú sa prechodiť zo dvora do dvora: ~Od Váhu,
 881       II|      darmo doň strieľali, ~darmo, predarmíčko jak do žuloskaly. ~A bol
 882      VII|     doline, ~dumá, či to zakliaťa predsa raz pominie. ~A všetky tie
 883      VII|        junák Jánošík - jak dakedy predtým, ~keď tú svoju družinu prezeral
 884     Uvod|           vy ~zhodili biedy jarmo prekliate, ~poddanstva striasli okovy! ~. ~"
 885        V|         sa mu nedá. ~A hlas jeden preletí zimným víchrom cezeň: ~"
 886        V|     lepšieho junáka. ~Lietaj len, prelietaj nad tie moje hrady, ~azda
 887       IV|         zo sna šepocú: Ach, milá, premilá! ~Kam odchodíš? Beda mne!
 888     Uvod|      pozná človek človeka, ~ľudia prerečú odkľatí; ~. ~keď sa im mladé
 889       II|         čarovnú mu žilku v opasku prestrihla: ~"Hej, ta ste mi dali,
 890     VIII|         poklady. ~Vraj, vidno ich presúšať, keď sa mesiac noví, ~aj
 891      VII|    predtým, ~keď tú svoju družinu prezeral pred bojom, ~tú, čo žila,
 892        V|         odmenila. ~Znám to prvšie prezrenie, dosiar v duši tleje, ~keď
 893     VIII|     kukučky - ~a jara nechyrovať. Prešlo i Vzkriesenie ~a ešte horou-dolou
 894       IV|          Tak diabol, keď pre dušu prichodí sľúbenú -  ~pred ním svetielka,
 895     VIII|    pľuštiam, lejám, len on, vraj, príčina; ~bo že on ver' neumrel,
 896       IV|     zakliatom pokoji; ~na zem, to priepasť hrozná, zísť sa dolu bojí, ~
 897      III|         Keď sa mi môj milý sladko prihovorí - ~zabudnem ja ľahko na
 898     Uvod|         kraj kdesi, ~kde nás iste prijmú radi: ~pôjdeme, mamko, v
 899       IV|             Tvoje silné dve rúčky prikuté o skaly, ~čo sa kedys' pred
 900      VII|           No sotvy jak tá včielka primrie na list sladký, ~sotvy usne
 901     Uvod|     vzteklé ohavy, ~to voľné deti prírody. ~. ~Hrdí jak ten Kriváň
 902      VII|          duša ešte raz do nich sa pristrojí, ~jak bohatier napokon do
 903     VIII|           v to vezme, kto bližšie pristúpi, ~ten vidí bielych panien
 904      VII|           mladá ramená rozloží ~i pritisne na srdce celučký svet Boží. ~
 905     Uvod|   šumiacich hôr, ~čo spevné ústka pritkne nám k čielku ~a na ruky
 906      III|          Veď mne tam nebude ťažko privykati. ~Keď sa mi môj milý sladko
 907     Uvod|        Vitajte, deti!" - k nám sa prizýva, ~"Ja vám budem za matera!"  . ~
 908      III|     poslaný s palmami pokoja? ~Či prišla, mŕtvy ľud môj, k nemu duša
 909      VII|             To dumku šuhaj dumá v Prosiečnej doline, ~dumá, či to zakliaťa
 910        V|         boli - ~zaspievaj a vyleť prosto hor' do neba: ~Lebo Boh
 911       VI|    Jánošík, šuhaj maľovaný. ~On v prostriedku sťa víťaz, kolo tváre bledie: ~
 912     Uvod|      úbohá mať! ~Či vás v zodraté prózy onuce, ~vás, zlatovlásky,
 913      VII|        povstanie, ~prebije sa cez prsia, cez hory, cez lesy - ~bude
 914     Uvod|          slzách i slove ~z úzkych prsov vypustiť von! ~. ~Ej, hej!
 915        V|         keď sa nezmladí, sadni na prút holý, ~zaspievaj, zašteboc:
 916     VIII|         rodné víly ~čarodejníckym prútom k životu vrátili. ~A na
 917       II|           Ty zradca? Teda ty samý prvý padni! ~A tu jedným chmatom
 918        V|         že som ťa schytil, keď ťa psi trhali, ~i vyniesol omdletú
 919       II|             Vymeniť? - A načo? Vy psohlavci vzteklí! ~Nie! - Teraz ma
 920     VIII|    roznosili už deti prvšie jarné púčky, ~už dávno zakukali po hájoch
 921     VIII|         nič sa nezelenie. ~Hora v puku, pole v kle utúleno drieme ~
 922     VIII|           s ním chodila; ~len tie pusté chodníčky, čo po nich zostali, ~
 923      III|           biely moj sokole? ~. ~I púšťa dnu okienkom kvietky ľaliové, ~
 924        V|             aby som naučil pravde pyšných vrahov; ~ja chodil po zboji,
 925        V|     polieval: ~Preto mrieť? - Oj, rád zomriem, bos' sa ty mne
 926     Uvod|            Mladosť každého objíme rada, ~kremä hada a tyrana. ~. ~
 927     VIII|         baby pri peci trímu tajné rady, ~spomnú Janka i jeho zakliate
 928      VII|        studené  ~prebúdza ho; i z raja naveky vyženie. ~. ~Už je
 929      VII|        domku budeme si ~žiť jak v raji, sami dvaja; ~kol nás večné
 930      VII|         zhýna ~sťa mať biedna nad rakvou jediného syna. ~Hory, doly
 931      VII|           Len v šír tá duša mladá ramená rozloží ~i pritisne na srdce
 932      VII|          nevystihlá; ~cíti, že by ramenom zem do neba zdvihla. ~A
 933        I|    dolomán; ~keď ide po hore, ako ranné zore, ~keď ide po lese,
 934        I|          Bože, svitaj, že by bolo ráno, ~aby nás ohrialo slnko
 935        V|          zahrieval ~a ťažké tvoje rany slzami polieval: ~Preto
 936        I|        pane, tie dane, však príde rátanie. ~Ber; vlčko, však ty to
 937       IV|   zmierená duša jeho mladá - ~sťa rebríkom Jakuba v iný svet vyšla
 938       IV|       odchodu! Bije tvá hodina." ~Rečie - mizne, a brána hurtom
 939      VII|          Nedá Janík za seba štyri regimenty! ~. ~Ľud okolo šibene -
 940       II|         tí dnu naň kypia ako divá riava: ~"Nebojte sa, chlapci!
 941      VII|     hlasom volá ~tam za ním rodná rieka túžobne narieka; ~zo dvoch
 942     Uvod|        moje, iskry hromové! ~Čože robíte taký zhon? ~Veď vás už idem
 943       IX|         sedem ráz skukala - sedem ročkov dala. ~Janíčko, Janko náš,
 944      VII|           hlasom volá ~tam za ním rodná rieka túžobne narieka; ~
 945      VII|       tiahne s nimi slávnostne do rodného kraja. ~. ~Páč! Už ho z
 946       II|         tu jedným chmatom oddrapí roh stola: ~Zafundží - a zradný
 947       IX|       zavijeme!~SVADOBNÍCI ~Už sa rojí zbor nebeský ~svadobníkov,
 948       II|                          II.~Padá rosa, padá za bieleho rána, ~
 949       IV|    poklady krídly ukrývali - ~i v rose sa strbliecu očiek dva kryštály. ~. ~
 950       VI|         vietor duje, ~a čo drobná rosička z neba poprchuje. ~. ~Páč!
 951      VII|       čaká oblek nový: ~Pláštik z rosy - moja práca -  ~tu klobúčik
 952       IV|         pred ňou tajomný závoj sa rozdvojí: ~I v zorách dňa večného
 953     Uvod|      vypustiť - ach! Ale ako? ~vy rozkoše, žiale moje! ~Keď to od
 954      VII|    čarovných zbrojí, ~a po nej sa rozleje sila nevystihlá; ~cíti,
 955       IX|         Zaznie pieseň oslávenia, ~rozlejú sa zemou zore; ~svet zlý
 956      VII|          šír tá duša mladá ramená rozloží ~i pritisne na srdce celučký
 957        I|        potešenie moje! ~Keď vatru rozložia na hronskom pohorí, ~v dvanástich
 958      III|          beda, prebeda, už sme na rozlúčke! ~Jedna ceste hore, druhá
 959        I|            akoby odlomil vŕštek z rozmarína; ~keď sa my minieme, minie
 960     VIII|         Morenu o Smrtnej nedeli, ~roznosili už deti prvšie jarné púčky, ~
 961       VI|         svet nový svitá! ~I zraky rozpálené zodvihne do neba, ~modli
 962        V|         slobodou zlatou, ~aby som rozrážal putá svojich bratov. ~Sloboda,
 963       IV|           sťa meteory jasné razom rozstreli, ~len iskry v pamäť padli,
 964     Uvod|            keď sa im mladé krídla rozviažu, ~ich let mrákavy prebrodí: ~
 965       II|       zbité osenie. ~. ~Darmo doň rúbali, darmo doň strieľali, ~darmo,
 966       II|    babečka zavreští z prípecka: ~"Rúbte mu do pása, tam je jeho
 967      III|            mladý zať, snímajže ma rúče, ~že si ti nestratím od
 968      III|           perečko v svojej pravej rúčke: ~Jaj, beda, prebeda, už
 969       II|          ide do pôl kily?! ~Jednu rúčku vpravo, druhú vystre vlevo, ~
 970       IX|          sa naň, junák, hore! ~Do rúk paloš z jasnej strely!  ~
 971     VIII|   beznádejnými nemo pozerajú - ~s rukami zloženými, čo bude, čakajú. ~. ~
 972      VII|          v skoku sú chlapiská, ~v ruke pohár a v druhej valaška
 973      VII|          kvetom skvitá krvavým na rumišti práva. ~To na Holi boj bije,
 974      III|           z vrkoča; ~tie dunajské rybky, keď sa o mne zvedia, ~tie
 975     Uvod|     tyrana. ~. ~Nehaň ich! To nie rytieri draví ~krajov, kde slnko
 976       II|         Chyťte ho!" - No len, no! Sadkajte si málo, ~ešte mi tu kvapka
 977        V|      zmladí - ~a keď sa nezmladí, sadni na prút holý, ~zaspievaj,
 978      VII|         on v tých svetoch bájnych sám seba pozerá, ~pozerá sa
 979       II|               Janíček, zbojníček, samopašné dieťa! ~Kebys' bol nezbíjal,
 980      VII|           skalka - ~tam si spieva samotná bielych panien kráľka: ~
 981      III|         čo o tom nepovie nikomu, ~samotný ju sprevodil do nového domu. ~
 982      VII|      práva. ~To na Holi boj bije, samučičký samý, ~boj bije junák smelý
 983      III|        kvietky ľaliové, ~i načúva schýlená, čo jej milý povie. ~A sotva
 984        V|         stroja! ~Preto, že som ťa schytil, keď ťa psi trhali, ~i vyniesol
 985      VII|          duši jeho stojí. ~Dole - sedliačik orie, na nevlastnom poli, ~
 986       IV|          ako na mračnom nebi dúha sedmoraká.  ~Duša kdes' medzi nebom
 987       II|          palček malý! ~. ~U dverí sekery, v oblokoch pištole: ~"Hej,
 988     Uvod|      mladá - ~bárs aj zbroj krvou sfŕkaná. ~Mladosť každého objíme
 989     VIII|          sily. ~Bola, vraj, tá už siedme dvere ťať začala, ~ale vtedy
 990       II|      spakrukou dokola zatočí, ~už siedmim lapajom stĺpkom stoja oči; ~
 991       II|        mám, tam ho mám, v tajných sieňach Tatry ~však si ho ten nájde,
 992      VII|      zbrojí, ~a po nej sa rozleje sila nevystihlá; ~cíti, že by
 993       IV|         na tom svete vodí! ~Tvoje silné dve rúčky prikuté o skaly, ~
 994       VI|              Jarmo jeho kolískou, síňavy ozdobou: ~Oj, čis' kedy
 995       VI|          muky, spravodlivý Bože? ~Sirota, nezná otca, mater, ani
 996        I|                Od Tatier k Dunaju siroty spievajú: ~Dajže, Bože,
 997        I|           ich rodné dvory, ~hole, sivé hole - to ich voľné pole - ~
 998        I|         do buka! ~. ~Nad horou na skale perečko sa belie: ~Kloňte
 999      VII|         okolo šibene - sťa .mŕtva skalina - ~nevzdychne, nezaplače,
1000      VII|  Vprostred kola je hora a na holi skalka - ~tam si spieva samotná