Strophe

1001     VIII|           vtedy on skonal a ona - skapala. ~. ~Všetko to s ním zaniklo,
1002       II|        len tnite, veď vás pán Boh skárä! ~. ~Janíček, zbojníček,
1003       II|     valašku zamkli sedem dvermi v sklepe. ~A jeho obstali i zhora
1004        I|       zašumie, keď vetor zaveje, ~skočia - zavzdychajú: "Jaj, naše
1005      VII|          Pri vatre gajdy hučia, v skoku sú chlapiská, ~v ruke pohár
1006     VIII|         ťať začala, ~ale vtedy on skonal a ona - skapala. ~. ~Všetko
1007       IV|          v skutku nie, svoj život skonč trebárs vo sne len! ~Spí
1008     VIII|       plod vydať nemôže. Už vŕšky skopneli, ~utopili Morenu o Smrtnej
1009       IV|           čo ju hadiska moc zraku skovala. ~Tam stojí ohromená v zakliatom
1010       IV|            zbičovaný zlostne; ~tu skovaný v okovoch, ale voľný vo
1011       VI|           ona malinká, hoc hlboko skrytá: ~odkľaj mi ju, môj kňazu, -
1012       IX|        zeleného bučka, ~sedem ráz skukala - sedem ročkov dala. ~Janíčko,
1013       IV|           pekný dlhý sen - ~keď v skutku nie, svoj život skonč trebárs
1014      VII|      poslom Božím vstáva, ~kvetom skvitá krvavým na rumišti práva. ~
1015        I|    plamenček malý, - už len blysk slabušký, ~na nich sťa na hroboch
1016      III|    privykati. ~Keď sa mi môj milý sladko prihovorí - ~zabudnem ja
1017      VII|           včielka primrie na list sladký, ~sotvy usne jak dieťa na
1018      III|          časný hrob - i jej večná sláva: ~Zbohom! Nadnes, dobrú
1019      VII|     malého šuhaja, ~tiahne s nimi slávnostne do rodného kraja. ~. ~Páč!
1020       IV|     klesli odrazu: ~bo nemožno na slávu hľadieť zemeplazu. ~Tak
1021       VI|          vlečie sa dokola. ~A ľud slepý - nevidí za bieleho rána: ~
1022      VII|                              VII.~Slnce v zlatej kolíske nad horou
1023      VII|           chodí on po horách ~pri slnci a mesiaci, pri hviezdach
1024      VII|        moja práca -  ~tu klobúčik slniečkový ~i košieľka z žiar mesiaca. ~. ~
1025       VI|         havrani? ~Snáď na chraňbu slniečku? Čo vy chmáry chcete ~slniečko
1026        I|          murovaný: ~Ktože tým pod slnkom vofne žiť zabráni?! ~. ~
1027      VII|     čarovná pozláti, ~i oblieka v slnkové starodávne šaty. ~A on v
1028     Uvod|            svetu ukiažu ~cestu ku slnku slobody! ~. ~Nebanuj, mati,
1029        V|        bratov. ~Sloboda, sloboda, slobodienka moja, ~pre teba mne páni
1030     Uvod|       chasou mladou ~musíme von v slobodnú diaľ! ~Zbohom! - čujeme
1031        V|            ja chodil po zboji, za slobodou zlatou, ~aby som rozrážal
1032     Uvod|          chladno je! ~. ~Keď nemá slová - šatočky súce, ~pre vás,
1033     VIII|            Tak je dáko otupno tým slovenským krajom, ~jak zakliatou krajinou.
1034      III|      podťatý padá na kolená. ~Tým slovom dolu padá, tým i hore vstáva, ~
1035       IV|     diabol, keď pre dušu prichodí sľúbenú -  ~pred ním svetielka,
1036      III|        vzdychy číta, kto tie bôle sluchá? ~Všetko, všetko zaspalo -
1037     Uvod|          zhon? ~Veď vás už idem v slzách i slove ~z úzkych prsov
1038        V|     zahrieval ~a ťažké tvoje rany slzami polieval: ~Preto mrieť? -
1039      III|           mať, moja mať! Čože máš slzy liať: ~na to si ma mala,
1040      VII|         tie obrazy taks' milo naň smejú, ~že znovu v ňom vzbudili
1041     Uvod|           veselí jak jarné pole; ~smelí jak tie ich hôrne potoky - ~
1042       II|              Nebojte sa, chlapci! Smelo sa doňho len! ~Však nás
1043      VII|   samučičký samý, ~boj bije junák smelý s troma stolicami. ~To na
1044       VI|      bledie: ~Zdá sa, že on to na smeť celý zástup vedie. ~"Modlime
1045     VIII|       skopneli, ~utopili Morenu o Smrtnej nedeli, ~roznosili už deti
1046      III|         Bohu. ~I to celô okolie v smrtnom spánku leží; ~len jedna
1047      VII|         cmitera. ~Obloha v ťažkom smútku až k zemi sa zhýna ~sťa
1048       VI|        letia jak hladní havrani? ~Snáď na chraňbu slniečku? Čo
1049      III|             Mladý zať, mladý zať, snímajže ma rúče, ~že si ti nestratím
1050      III|          ostávajte zdravy, ~už mi snímať idú zlatú partu z hlavy: ~
1051       IX|      prídu vaši - ~bude sobáš nad sobáši. ~Bieli orli svadobníci ~
1052        I|      obetná žiara, ~a chlapci sťa sochy okolo oltára, ~sedia oni,
1053     Uvod|             On s sebou nesie deti sokolie, ~nesie, nesie - ku šibeni! ~. ~"
1054      III|          Ty si ma chovala bielemu sokolu, ~a on ma zanechal na širokom
1055      VII|         letí orol mladý medzi tie sokoly! ~Pri vatre gajdy hučia,
1056       II|          stes' navarili! ~Iba raz spakrukou dokola zatočí, ~už siedmim
1057       II|            Len jedna krivuľka, čo spakruky švihla, ~čarovnú mu žilku
1058      III|          to celô okolie v smrtnom spánku leží; ~len jedna duša bdeje
1059       II|           mu do pása, tam je jeho spása!" ~Tu naraz sto pušiek doňho
1060      VII|           tkajú bohatierom víly, ~spevcov zlaté rusalky z nadzemských
1061     Uvod|          dcéru šumiacich hôr, ~čo spevné ústka pritkne nám k čielku ~
1062      VII|       nerozlúčia! ~. ~Tak spieva. Spevy hrajú ponad oblakami - ~
1063        I|         Od Tatier k Dunaju siroty spievajú: ~Dajže, Bože, šťastia hôrnemu
1064       IX|         hrom s víchrami, ~výskať, spievať fujavice.~CHÓR ~Bude svadba
1065       II|        tisíc prabohov! Vy galgani spilí - ~zjete si to hneďky, čo
1066       IV|           príde čas a sen tvoj sa splní! ~A to svetlo, páč len,
1067       II|       Gajdošík mŕtvola. ~. ~Janík spoza stola ani hor' nevstáva ~
1068       VI|        chceš s ním, zač tie muky, spravodlivý Bože? ~Sirota, nezná otca,
1069       II|       sotva popohýna, ~už mu putá spŕchnu sťa dáka škrupina: ~Hoj,
1070      III|       nepovie nikomu, ~samotný ju sprevodil do nového domu. ~Nikto o
1071       IX|     mliečnou cestou, hore, dolu; ~sprevodíme - kvet nad kvety - ~mladú
1072       VI|         liecu, kráču dookola? ~To sprievod čierny, dlhý z mesta sa
1073      III|         Janíčko, Janíčko, ty moje srdiečko - ~ohlás sa, kdeže si, nesiem
1074     VIII|   nenarozprávajú ~o divoch, čo sa stali a čo sa stať majú. ~. ~Šuhaji
1075      VII|       nechuti, ~čo krok zrobí, to stane, to hlavou pokrúti; ~čím
1076     VIII|        mrcha časy, ~a tu sa jedna stará kdes' z kúta ohlási - ~to
1077     VIII|   zloženými, čo bude, čakajú. ~. ~Staré baby pri peci trímu tajné
1078      VII|     pozláti, ~i oblieka v slnkové starodávne šaty. ~A on v tých svetoch
1079      III|        čierno mesto sťa ten tyran starý - ~spí, spí, no strach jak
1080       IX|          koči zlatom, ~bude naším starým svatom; ~prídu svatky i
1081     VIII|       divoch, čo sa stali a čo sa stať majú. ~. ~Šuhaji zas nespustia
1082       II|            zjete si to hneďky, čo stes' navarili! ~Iba raz spakrukou
1083      III|           nevoľný - môžeš si spať sticha: ~Však jeden tu za všetkých
1084        I|          hen v Budíne srdce pánom stisne! ~. ~Hory, šíre hory - to
1085       II|       zatočí, ~už siedmim lapajom stĺpkom stoja oči; ~len raz sa činčierom
1086       VI|     žehnajú; ~na štyroch čiernych stĺpoch havrany krákajú: ~"Poď k
1087       II|           siedmim lapajom stĺpkom stoja oči; ~len raz sa činčierom
1088        V|        ten veľký deň súdu - ~a za stôl si zasadne pravda môjho
1089      VII|          bije junák smelý s troma stolicami. ~To na Kriváni stojí, dušu
1090        I|    hronskom pohorí, ~v dvanástich stoliciach biely deň zazorí. ~A keď
1091        I|     chlapci zadupkajú, ~dvanástim stoliciam žilky zaihrajú. ~Hoj, a
1092       II|    bieleho sokola. ~. ~Jánošík za stolom vínečko popíja - ~a pohon
1093       IX|       kvety - ~mladú našu k Slávy stolu.~DOMENÍCI ~Vyjde pred dom
1094     Uvod|         Ej, počkajže len, keď noc stoveká, ~noc poroby raz sa stratí - ~
1095       II|    Podsypte mu hrachu, budete bez strachu!" ~Nasypali hrachu pod jelenie
1096      VII|     vietor bez dráhy, bez cesty, ~strachy pred ním a za ním báječné
1097     Uvod|       stoveká, ~noc poroby raz sa stratí - ~keď v svetle pozná človek
1098       IV|     odchodíš? Beda mne! Kam si sa stratila?!  ~A putá sa ohlásia. Vzlietnu
1099      III|           tie kvety v čiernej tme stratili, ~už hlas známy zastená
1100       IV|           pokoj Boží ponad ním tu stráži. ~Tieň kríža mu na prsiach,
1101       IV|           jak v tom svete povestí strážne holubice, ~čo dva tajné
1102       IV|           ukrývali - ~i v rose sa strbliecu očiek dva kryštály. ~. ~
1103        I|          už temno, už ticho jak v stred cintorína. ~A kdesi čo zvolá
1104     VIII|         dreku letieť sťa by jasná strela. ~A bohzná, čo si všetko
1105       IX|          Už hromy zahrmeli - hrom striasa horami ~a všetko ozýva sa
1106     Uvod|      jarmo prekliate, ~poddanstva striasli okovy! ~. ~"Tak? tedy dobre,
1107        I|       trbliece. ~Košiefky zelené, striebrom obrúbené, ~klobúčky obité,
1108       II|       Darmo doň rúbali, darmo doň strieľali, ~darmo, predarmíčko jak
1109       IX|          Hrať nám budú hrmavice, ~strieľať, trúbiť hrom s víchrami, ~
1110      III|         sťa žaloba stojí. ~Stojí, strmie výš a výš, hor' v temnú
1111        V|        pre teba mne páni šibenice stroja! ~Preto, že som ťa schytil,
1112       IV|         svojej mohyly. ~A bárs aj stroskotané, no nie vyhasené - ~čakajú
1113      VII|          ruky hadovitej dotknutie studené  ~prebúdza ho; i z raja
1114       II|      skaly, ~veď vám už pre Janka stužku usúkali. ~
1115      III|        nôťa - ~tie mi tam vypletú stužôčku z vrkoča; ~tie dunajské
1116     Uvod|          Keď nemá slová - šatočky súce, ~pre vás, deti, úbohá mať! ~
1117       VI|           dobrý, verím, milostive súdi; ~no modlime sa radšej za
1118       IV|         zdá sa, že jedna druhej o súdnom dni vraví. ~I hady sa hor'
1119        V|          prísť musí ten veľký deň súdu - ~a za stôl si zasadne
1120       IX|          Už sa rojí zbor nebeský ~svadobníkov, domeníkov ~po dva víchry,
1121     VIII|            čo kvitne o polnoci na svätého Jána - ~ten dostať: To tajomstvo,
1122        I|            na nich sťa na hroboch svätojánske mušky; ~už i ten plamenček
1123     VIII|             to sa krížom všetkými svätými zaklína, ~že týmto pľuštiam,
1124       IX|           dvory, zlaté hrady. . .~SVAT ~Napred, napred! Čas uchodí: ~
1125       IX|       naším starým svatom; ~prídu svatky i svatovie, ~drobné hviezdy
1126       IX|        zlatom, ~bude naším starým svatom; ~prídu svatky i svatovie, ~
1127       IX|           len, už na hore ~blýska svatov vozík zlatý; ~sestry! Vstáva
1128       IX|           svatom; ~prídu svatky i svatovie, ~drobné hviezdy diamantovie. ~
1129      VII|         usne jak dieťa na prsiach svej matky: ~Už ruky hadovitej
1130       IV|     prichodí sľúbenú -  ~pred ním svetielka, za ním hrmavy sa ženú. ~
1131       IV|          sen tvoj sa splní! ~A to svetlo, páč len, páč, čím diaľ,
1132       IV|             a úsmev na tvári. ~Bo svetlom tým, čo zhora okienkom dnu
1133      VII|     starodávne šaty. ~A on v tých svetoch bájnych sám seba pozerá, ~
1134      VII|     hroznom vŕšku, na prahu dvoch svetov - ~nebo nad ním vysoké -
1135     Uvod|           prebrodí: ~Oni, sokoli, svetu ukiažu ~cestu ku slnku slobody! ~. ~
1136        I|       chlapci, to sa, jak oltárne sviece, ~keď idú po háji, celý
1137       IV|      omráčenej jej čarovná žiara ~svieti ešte menisto, ako lúč z
1138        V|           tie dva blesky, ~tie mi svietiť budú hor' v ten môj svet
1139     VIII|           k životu vrátili. ~A na svoje dve oči že ho raz videla ~
1140       VI|        bieleho rána: ~Zabíja otca svojho, čo ho za sna zháňa! ~. ~
1141        V|             aby som rozrážal putá svojich bratov. ~Sloboda, sloboda,
1142     VIII|        nesnívajú ľudie, ~ten vidí svojím okom, čo len ešte bude. ~
1143      VII|           v ňom jak hrom v blesku svojom; ~rúčky tak založené v zelenej
1144       II|         by ste strely .búrkou doň sypali: ~Ešte pre Janíčka guľku
1145       II|         Kde ho mám, tam ho mám, v tajných sieňach Tatry ~však si ho
1146      VII|           tu z vŕšku naň kostolík tajným hlasom volá ~tam za ním
1147       IV|          i krásy. ~A tam pred ňou tajomný závoj sa rozdvojí: ~I v
1148     VIII|    svätého Jána - ~ten dostať: To tajomstvo, čo ešte neznáme - ~na čom
1149        I|    šťastia zrána i zvečera, ~a to takou mierou, ako nám on merá. ~
1150      VII|     pominie. ~A všetky tie obrazy taks' milo naň smejú, ~že znovu
1151     VIII|        Šuhaji zas nespustia oka z tamtej strany, ~kde zašiel dobrý
1152       IX|         šírom dvore ~stojí, hrabe tátoš biely: ~Hore sa naň, junák,
1153     VIII|    zostali, ~a tie mená vyťaté na tatranské skaly. ~Napokon ešte prídu
1154     VIII|        Hmlisté, pošmúrne nebo nad Tatrou, Dunajom. ~Tak je dáko otupno
1155       II|         ho mám, v tajných sieňach Tatry ~však si ho ten nájde, komu
1156        V|     choval, na srdci zahrieval ~a ťažké tvoje rany slzami polieval: ~
1157        V|          poli, ~aby som zabudol o ťažkej nevoli, ~ja chodil po zboji
1158      VII|      vprostred cmitera. ~Obloha v ťažkom smútku až k zemi sa zhýna ~
1159      III|       Však jeden tu za všetkých v ťažkých putách vzdychá. ~A kto tie
1160       II|     Gajdošík zradný?! ~Ty zradca? Teda ty samý prvý padni! ~A tu
1161      III|          strmie výš a výš, hor' v temnú oblohu, ~zdá sa čiahať až
1162        V|           Lebo Boh nestvoril svet tento pre teba! ~. ~Zvonia na
1163       IV|       dvere zarachotia sťa hrom v tichej noci, ~a duša tým zronená
1164     Uvod|         si nás usadí, ~zavinie do tieň-pláštika, ~povesťou bájnou o svojej
1165       IV|       zbitá. ~Tie steny zarazene, tisícimi zraky ~dívajú sa na neho
1166      III|       bielo ~na okno čiernej veže tíško doletelo? ~Či to anjel poslaný
1167      VII|      spevu i sily, ~kde košelečky tkajú bohatierom víly, ~spevcov
1168      III|      tvári, ~hriechy dňa všetky v tmavom ukryté závoji; ~len jedna
1169      III|      sotva sa tie kvety v čiernej tme stratili, ~už hlas známy
1170       II|           požiare: ~Len bite, len tnite, veď vás pán Boh skárä! ~. ~
1171        I|        Jánošík na paloš načiara, ~tomu nespomôžu ani tria cisára; ~
1172       VI| vzdychajúci volá. ~A ľud nemý jak tôňa vlečie sa dokola. ~A ľud
1173        I|         ide po lese, celý svet sa trasie! ~. ~Od Tatier k Dunaju
1174        I|        belie: ~Kloňte sa chalupy, traste sa kaštiele! ~Bo kohos'
1175       II|         bíjal, ~čiemu krv tyranov trávniček popíjal; ~zbíjal som ja,
1176        I|          keď idú po háji, celý sa trbliece. ~Košiefky zelené, striebrom
1177       VI|           moj otče, zaň sa modliť treba! ~Modliť! Ešte nie pozde,
1178       IV|      skutku nie, svoj život skonč trebárs vo sne len! ~Spí opretý
1179        I|          tisíc chlapcov zvýskne; ~tretí raz zapískne - šabličky
1180        V|        som ťa schytil, keď ťa psi trhali, ~i vyniesol omdletú medzi
1181        I|      načiara, ~tomu nespomôžu ani tria cisára; ~a komu odpíše lístoček
1182     VIII|               Staré baby pri peci trímu tajné rady, ~spomnú Janka
1183        I|            a komu odpíše lístoček trirohý, ~toho nezachráňa múry do
1184      VII|          podopretý ~díva sa tam z troch kopcov na tie rodné svety. ~. ~
1185      VII|            boj bije junák smelý s troma stolicami. ~To na Kriváni
1186      III|            milý, počkaj aspoň len trošíčku, ~že sa ešte obzrem na svoju
1187       IX|         budú hrmavice, ~strieľať, trúbiť hrom s víchrami, ~výskať,
1188       II|      Jánošík, kapitán, bol si jak tulipán, ~ale ti už zvlečú ten pekný
1189        I|           sme u nás doma - my sme tuná páni!" ~. ~Horí ohník, horí -
1190      VII|          na Kriváni stojí, dušu v túžbach kojí, ~pozerá orla v letu
1191       IV|       Zhotuj dušu k odchodu! Bije tvá hodina." ~Rečie - mizne,
1192       VI|       prostriedku sťa víťaz, kolo tváre bledie: ~Zdá sa, že on to
1193      III|          Spí čierno mesto sťa ten tyran starý - ~spí, spí, no strach
1194     Uvod|        objíme rada, ~kremä hada a tyrana. ~. ~Nehaň ich! To nie rytieri
1195        V|        kto to káže? Boh? - Ľudia, tyrani! ~Z po1cesty, z sveta môjho,
1196       II|          pravdu bíjal, ~čiemu krv tyranov trávniček popíjal; ~zbíjal
1197     Uvod|     šatočky súce, ~pre vás, deti, úbohá mať! ~Či vás v zodraté prózy
1198       IX|         SVAT ~Napred, napred! Čas uchodí: ~Nech sa začnú Slávy hody!~
1199     Uvod|       svojej mladi ~v sen milučký učičíka." - ~. ~Jaj! Deti, to tam
1200      VII|         všetko, čo mu zostalo ~Bo účty jeho s týmto svetom uzavreté, ~
1201       II|      naspäť vám od neho do vrahov udreli. ~Len jedna krivuľka, čo
1202       II|       naraz sto šabieľ hromom doň udrelo; ~no všetky tie šable, no
1203     Uvod|     prebrodí: ~Oni, sokoli, svetu ukiažu ~cestu ku slnku slobody! ~. ~
1204      III|       hriechy dňa všetky v tmavom ukryté závoji; ~len jedna veža
1205       IV|          dva tajné poklady krídly ukrývali - ~i v rose sa strbliecu
1206        V|          či svetom za letom si mi uletela? ~Hoj, lietaj len, lietaj,
1207      III|        duša do nebe. ~Letí, letí, ulieta sťa dáka bohyňa ~a za ňou
1208      VII|          zlatej kolíske nad horou umiera, ~hlucho, temno na vzchode,
1209       IV|           Z kútov kosti vykukli i umrlčie hlavy - ~zdá sa, že jedna
1210       IV|           a pred ním v štyri kúty uniká tma zbitá. ~Tie steny zarazene,
1211       II|      Teraz ma zjedzte, keď ste ma upiekli!" ~Dolu ovce, dolu, dolu
1212      VII|        stojí neohrozený so zrakom upretým, ~stojí junák Jánošík -
1213     Uvod|              Na mäkké lono si nás usadí, ~zavinie do tieň-pláštika, ~
1214       IV|           snívaj o slávy báječnom úslní - ~snívaj aspoň, príde čas
1215      VII|    primrie na list sladký, ~sotvy usne jak dieťa na prsiach svej
1216      VII|           že znovu v ňom vzbudili usnutú nádeju. ~. ~Hoj, a duša
1217       IV|         ostali jak zvädlé ľalie; ~ústa zo sna šepocú: Ach, milá,
1218     Uvod|         šumiacich hôr, ~čo spevné ústka pritkne nám k čielku ~a
1219       II|           vám už pre Janka stužku usúkali. ~
1220     Uvod|           vzkriesi ~lastovička na úsvite. ~. ~Abo donesie pán boh
1221      VII|      báječné povesti. ~Nad biedou utisnutou poslom Božím vstáva, ~kvetom
1222     VIII|       nemôže. Už vŕšky skopneli, ~utopili Morenu o Smrtnej nedeli, ~
1223       VI|          Boh nad tebou, ~ty dieťa utrpenia, zakliato v nevoli?! ~Nič
1224     VIII|           Hora v puku, pole v kle utúleno drieme ~a ľudia von oblokom
1225     Uvod|                                   ÚVOD~Oj, city moje, iskry hromové! ~
1226      VII|          účty jeho s týmto svetom uzavreté, ~čuvstvo drieme a myseľ
1227     Uvod|        Tak len necháte tú chalupu úzku - ~idete ta hľadať drusov?! - ~
1228     Uvod|          idem v slzách i slove ~z úzkych prsov vypustiť von! ~. ~
1229      III|  prechodiť zo dvora do dvora: ~Od Váhu, od Hrona do Čierneho mora. ~. ~
1230       II|       pohon sa naňho dvermi dnuká valí: ~"Chyťte ho!" - No len,
1231        I|       ohrialo slnko maľováno! ~Už vatra dohára jak obetná žiara, ~
1232      VII|      mladý medzi tie sokoly! ~Pri vatre gajdy hučia, v skoku sú
1233        I|          sa, potešenie moje! ~Keď vatru rozložia na hronskom pohorí, ~
1234       IX|        RUSALKY ~Prídu naši, prídu vaši - ~bude sobáš nad sobáši. ~
1235      VII|       svet Boží. ~No sotvy jak tá včielka primrie na list sladký, ~
1236     Uvod|         Abo donesie pán boh k nám včielku, ~abo dcéru šumiacich hôr, ~
1237      III|      slove jej časný hrob - i jej večná sláva: ~Zbohom! Nadnes,
1238      VII|        raji, sami dvaja; ~kol nás večné družíc plesy, ~družíc Tatier
1239       IV|         rozdvojí: ~I v zorách dňa večného vítajú sa svoji. ~. ~Tak
1240      VII|         pozde, už sa on nevráti z večnosti. ~Pozde, pozde dobehli cisárske
1241       VI|         on to na smeť celý zástup vedie. ~"Modlime sa!" - kňaz vraví.
1242        I|        ten ich kapitán, to je len vefký pán! ~Perečko beľavé, červený
1243       VI|                               VI.~Vejú vetry, vetriská od západnej
1244     VIII|           ten vidí bielych panien veliké zástupy; ~ten vidí, o čom
1245       II|             Jánošík, junošík, máš veľké poklady: ~Vymeňže si, vymeň
1246        V|         no príde i prísť musí ten veľký deň súdu - ~a za stôl si
1247     VIII|          vraj, príčina; ~bo že on ver' neumrel, že ho rodné víly ~
1248       VI|      netreba - ~a tam? Boh dobrý, verím, milostive súdi; ~no modlime
1249      VII|           zo školy, ~nestihne ani vetiť: Bodaj zdravy bolí! ~. ~
1250       VI|                   VI.~Vejú vetry, vetriská od západnej strany, ~kam
1251       VI|                          VI.~Vejú vetry, vetriská od západnej strany, ~
1252      III|         ukryté závoji; ~len jedna veža nad ním sťa žaloba stojí. ~
1253      III|      vtáča bielo ~na okno čiernej veže tíško doletelo? ~Či to anjel
1254      III|        duša bdeje kdesi v čiernej veži. ~Spi, snívaj, ľud nevoľný -
1255       VI|                                   VI.~Vejú vetry, vetriská od
1256     Uvod|      svojej vôle." ~. ~Oj, vetor, víchor širokej vôle ~v prsiach
1257        V|         hlas jeden preletí zimným víchrom cezeň: ~"Bols', Jánošík,
1258       IX|    svadobníkov, domeníkov ~po dva víchry, po dva blesky ~zapriahajú
1259     VIII|           svoje dve oči že ho raz videla ~v búrke na dreku letieť
1260     VIII|          zakliate poklady. ~Vraj, vidno ich presúšať, keď sa mesiac
1261        V|          dve hviezdy nádeje. ~Oj, viem, všetko smrť vezme, len
1262     Uvod|       zlatých na čele. ~. ~Hej! a vieme my jeden kraj kdesi, ~kde
1263      VII|                                   VII.~Slnce v zlatej kolíske
1264     VIII|                                   VIII.~Hmlisté, pošmúrne nebo
1265       IX|     doletí, ~nech mi parta čielko vije. ~Pozrite len, už na hore ~
1266      VII|       zašla - a Jánošík víta sa s vílami. ~Tri ráz od hôr zablysne,
1267       II|          málo, ~ešte mi tu kvapka vínečka zostalo! ~"Chyťte ho!" -
1268       II|     sokola. ~. ~Jánošík za stolom vínečko popíja - ~a pohon za štýr
1269     Uvod|          diaľky náruč vystiera: ~"Vitajte, deti!" - k nám sa prizýva, ~"
1270       IV|            I v zorách dňa večného vítajú sa svoji. ~. ~Tak sníva
1271      VII|         nemu sa ženie, ~ľúbaniu a vítaniu konca-kraja nenie. ~Akoby
1272       VI|   maľovaný. ~On v prostriedku sťa víťaz, kolo tváre bledie: ~Zdá
1273      VII|           Z vojny ide syn ľudu po víťaznom boji ~a tu ešte boj jeden
1274      VII|           v svete páru, ty krásna vlasť moja! ~Hory, tie čierne
1275        V|      omdletú medzi Tatier skaly, ~vlastným dychom ťa choval, na srdci
1276        V|         jeden u nich, jeden zákon vlčí; ~právo v putách - a pravda
1277        I|         však príde rátanie. ~Ber; vlčko, však ty to zaplatíš raz
1278       VI|        volá. ~A ľud nemý jak tôňa vlečie sa dokola. ~A ľud slepý -
1279       II|        rúčku vpravo, druhú vystre vlevo, ~a už drábi ležia ako v
1280      III|      partu z hlavy: ~Tie dunajské vlnky pekne, krásne nôťa - ~tie
1281      VII|       zlaté rusalky z nadzemských vôd poja: ~Oj, kde máš v svete
1282     Uvod|       diaľ! ~Zbohom! - čujeme huk vodopádov, ~pieseň chlapcov z vysokých :
1283        I|   murovaný: ~Ktože tým pod slnkom vofne žiť zabráni?! ~. ~A ten
1284      VII|         na tie rodné svety. ~. ~Z vojny ide syn ľudu po víťaznom
1285      VII|          biedne máme: ~Naša dobrá vóľa i tú biedu zláme!" ~. ~A
1286        I|        Horí ohník, horí - nie jak voľakedy ~a okolo ohňa desať chlapcov
1287      VII|        vietor, či dakto "Stojte!" voláva ~"Stojte! Tu list s pečaťou
1288      VII|         od lesa ~"Velej! smrť abo voľnosť! Bratia, nedajme sa!" ~On
1289       IX|         už na hore ~blýska svatov vozík zlatý; ~sestry! Vstáva zem
1290       IX|         dva blesky ~zapriahajú do vozíkov. ~A na dvore, šírom dvore ~
1291       VI|    poprchuje. ~. ~Páč! Na čiernom vozíku, v hlbokom dumaní, ~to tam
1292       IV|        tým, čo zhora okienkom dnu vpadá, ~s sebou, s Bohom zmierená
1293       VI|     nevoľnom loži, ~pozri tú tvár vpadnutú - či to obraz Boží? ! ~Jarmo
1294       II|           pôl kily?! ~Jednu rúčku vpravo, druhú vystre vlevo, ~a
1295      VII|         nenie. ~Akoby práve teraz vracal so zo školy, ~nestihne ani
1296     VIII|     čarodejníckym prútom k životu vrátili. ~A na svoje dve oči že
1297       IV|          sa dolu bojí, ~a do neba vrátiť sa nemá viacej moci: ~Vtom
1298      VII|     nepohnuté, ~na pozdrav bratov vrelý posiela - vzdychnutie. ~
1299      III|         mi tam vypletú stužôčku z vrkoča; ~tie dunajské rybky, keď
1300       VI|      zodvihne do neba, ~modli sa, vrúcne modli - za koho? Za seba? ~
1301      VII|        nebo tak nízko ~kde srdce, vrúcno srdce ku srdcu tak blízko ~
1302     VIII|           a plod vydať nemôže. Už vŕšky skopneli, ~utopili Morenu
1303        I|           krajina, ~akoby odlomil vŕštek z rozmarína; ~keď sa my
1304        V|         spať musíme, bo sme skoro vstali! ~Spať večne - kto to káže?
1305       IX|          na kolená - ~a národ náš vstane hore!~TANEČNICE ~Hurá, sestry!
1306      VII|      hrajú ponad oblakami - ~a on vstred černovojska pod šibenicami; ~
1307      III|         to? Či to lúč dáka, či to vtáča bielo ~na okno čiernej veže
1308       II|    zlapali! ~Zlapali, zlapali sťa vtáčka na lepe, ~keď valašku zamkli
1309     VIII|     siedme dvere ťať začala, ~ale vtedy on skonal a ona - skapala. ~. ~
1310      VII|      pozerá orla v letu pri slnka východe - ~i spieva si piesenku
1311     Uvod|        kde slnko zachodí; ~to nie východu vzteklé ohavy, ~to voľné
1312      III|         dá i tebe!" - ~I zrazu sa vychytí jak duša do nebe. ~Letí,
1313      III|           to si ma mala, abys' ma vydala. ~Mala si ma, mala, ales'
1314     VIII|         len stená a stená ~a plod vydať nemôže. Už vŕšky skopneli, ~
1315     VIII|      poklady otvára, z nich zlého vyháňa, ~čo kvitne o polnoci na
1316       IV|       bárs aj stroskotané, no nie vyhasené - ~čakajú tu v tichosti
1317        V|           z sveta môjho, ja ľuďmi vyhnaný! ~Oj, ľudia, ľúti ľudia,
1318       IX|          k Slávy stolu.~DOMENÍCI ~Vyjde pred dom dobrá mati ~i požehná
1319       IV|         pokoja. ~. ~Z kútov kosti vykukli i umrlčie hlavy - ~zdá sa,
1320        V|         časy, boli - ~zaspievaj a vyleť prosto hor' do neba: ~Lebo
1321        V|           ti taká ďaka, ~lenže si vylietaj lepšieho junáka. ~Lietaj
1322        V|         zákon pošliapaný na oltár vyloží; ~no príde i prísť musí
1323       II|       veľké poklady: ~Vymeňže si, vymeň ten svoj .život mladý! ~"
1324       II|          ten svoj .život mladý! ~"Vymeniť? - A načo? Vy psohlavci
1325       II|      junošík, máš veľké poklady: ~Vymeňže si, vymeň ten svoj .život
1326        V|    schytil, keď ťa psi trhali, ~i vyniesol omdletú medzi Tatier skaly, ~
1327     Uvod|           zavreté, ~do kvapky krv vypite mi - ~než by ste mati žobrať
1328      III|         krásne nôťa - ~tie mi tam vypletú stužôčku z vrkoča; ~tie
1329       VI|          dlhý z mesta sa pohýna, ~vyprevádza zo sveta nezdarného syna. ~
1330        V|         môjho ľudu! ~Zomrieť! Tak výrok, - dobre, ja chodil po zboji; ~
1331       VI|       zložíte do jamy: ~povstane, vyrúbe so zlatými šabľami; ~a potom
1332       IX|          trúbiť hrom s víchrami, ~výskať, spievať fujavice.~CHÓR ~
1333        I|          Stoj! tisíc hrmených!" - vyskočia desiati, - ~"stoj! - daj
1334      VII|      dvoch svetov - ~nebo nad ním vysoké - svet nízky pod pätou - ~
1335     Uvod|               Hrdí jak ten Kriváň vysoký; ~veselí jak jarné pole; ~
1336     Uvod|     vodopádov, ~pieseň chlapcov z vysokých :brál." ~. ~Tak len necháte
1337     Uvod|        šedivá, ~už z diaľky náruč vystiera: ~"Vitajte, deti!" - k nám
1338       II|         Jednu rúčku vpravo, druhú vystre vlevo, ~a už drábi ležia
1339      VII|          hôr zablysne, tri zhučia výstrely: ~Oj! Časy naše, časy, kam
1340     VIII|         nich zostali, ~a tie mená vyťaté na tatranské skaly. ~Napokon
1341       IV|        rebríkom Jakuba v iný svet vyšla si ~hľadať pravú otčinu
1342      VII|          morom zvečera. ~Na šabli vyštrbenej junák podopretý ~díva sa
1343      VII|      prebúdza ho; i z raja naveky vyženie. ~. ~Už je hore. - Ešte
1344       II|      Bodaj teba, baba, čerti boli vzali! ~. ~Jánošík, kapitán, bol
1345      VII|        naň smejú, ~že znovu v ňom vzbudili usnutú nádeju. ~. ~Hoj,
1346      VII|         umiera, ~hlucho, temno na vzchode, jak vprostred cmitera. ~
1347        V|         dosiar v duši tleje, ~keď vzchodiac blysli na mňa dve hviezdy
1348      III|         všetkých v ťažkých putách vzdychá. ~A kto tie vzdychy číta,
1349      VII|        strán háje za ním ľúbosťou vzdychajú; ~lúčina mu chodníček ku
1350       VI|     zostaneš s ním, Ty zbav ho! - vzdychajúci volá. ~A ľud nemý jak tôňa
1351      III|       Zbohom!" - A deva "Zbohom!" vzdychne jak ozvena ~a ako kvet podťatý
1352      III|        putách vzdychá. ~A kto tie vzdychy číta, kto tie bôle sluchá? ~
1353     Uvod|           sa, mamko, však nás raz vzkriesi ~lastovička na úsvite. ~. ~
1354       IV|   stratila?!  ~A putá sa ohlásia. Vzlietnu mihalnice, ~jak v tom svete
1355       IV|        dni vraví. ~I hady sa hor' vzpäli - no klesli odrazu: ~bo
1356     Uvod|          zachodí; ~to nie východu vzteklé ohavy, ~to voľné deti prírody. ~. ~
1357       II|              A načo? Vy psohlavci vzteklí! ~Nie! - Teraz ma zjedzte,
1358      VII|         cez lesy - ~bude volať do všech strán: Janíčko! Kdeže si?! ~
1359       VI|     zastane? ~Ja idem už, ale Ty, všemohúci Pane, ~zostaneš s ním, Ty
1360      III|         sticha: ~Však jeden tu za všetkých v ťažkých putách vzdychá. ~
1361     VIII|       kúta ohlási - ~to sa krížom všetkými svätými zaklína, ~že týmto
1362       VI|          nevidí za bieleho rána: ~Zabíja otca svojho, čo ho za sna
1363      VII|           vílami. ~Tri ráz od hôr zablysne, tri zhučia výstrely: ~Oj!
1364        I|          tým pod slnkom vofne žiť zabráni?! ~. ~A ten ich kapitán,
1365        V|          tom šírom poli, ~aby som zabudol o ťažkej nevoli, ~ja chodil
1366       VI|          nemôže: ~Čo chceš s ním, zač tie muky, spravodlivý Bože? ~
1367     VIII|            tá už siedme dvere ťať začala, ~ale vtedy on skonal a
1368     Uvod|          draví ~krajov, kde slnko zachodí; ~to nie východu vzteklé
1369       IX|      napred! Čas uchodí: ~Nech sa začnú Slávy hody!~DRUŽBA ~Už je
1370        I|          A keď si od zeme chlapci zadupkajú, ~dvanástim stoliciam žilky
1371       II|       chmatom oddrapí roh stola: ~Zafundží - a zradný Gajdošík mŕtvola. ~. ~
1372       II|           plačúci paholček ovečky zaháňa: ~Dolu ovce, dolu, dolu
1373       II|          Tak tedy? - Dobre, no! - Zahrajú v ňom žily: ~Hrmien bôh!
1374        V|        dychom ťa choval, na srdci zahrieval ~a ťažké tvoje rany slzami
1375       IX|     svadba nad svadbami!~Už hromy zahrmeli - hrom striasa horami ~a
1376       II|         Tu naraz sto pušiek doňho zahrmelo, ~tu naraz sto šabieľ hromom
1377        I|         dvanástim stoliciam žilky zaihrajú. ~Hoj, a keď nad hlavou
1378      VII|   Prosiečnej doline, ~dumá, či to zakliaťa predsa raz pominie. ~A všetky
1379       VI|        tebou, ~ty dieťa utrpenia, zakliato v nevoli?! ~Nič viac nevie
1380       IV|    skovala. ~Tam stojí ohromená v zakliatom pokoji; ~na zem, to priepasť
1381     VIII|           slovenským krajom, ~jak zakliatou krajinou. Zem jak by dusená, ~
1382     VIII|           krížom všetkými svätými zaklína, ~že týmto pľuštiam, lejám,
1383        V|          ľudské i božské šliapajú zákony. ~Zákon je len jeden u nich,
1384     VIII|     prvšie jarné púčky, ~už dávno zakukali po hájoch kukučky - ~a jara
1385      VII|         blesku svojom; ~rúčky tak založené v zelenej košieľki, ~i ten
1386       IV|         tu napnute v tých hrôzach zamára ~a v mysli omráčenej jej
1387       II|      vtáčka na lepe, ~keď valašku zamkli sedem dvermi v sklepe. ~
1388       IV|          mizne, a brána hurtom sa zamkýna. ~Tak diabol, keď pre dušu
1389        I|          pole - ~a na tom Kriváni zámok murovaný: ~Ktože tým pod
1390       VI|            Otvor knihu, moj otče, zaň sa modliť treba! ~Modliť!
1391      III|          bielemu sokolu, ~a on ma zanechal na širokom poľu; ~na širokom
1392     VIII|      skapala. ~. ~Všetko to s ním zaniklo, i tá jeho milá, ~i tá švárna
1393        I|   Zahučali hory, zahučali doly - ~zanôtili chlapci: "Boli časy, boli! ~
1394      III|   Čierneho mora. ~. ~Vtom za horu zapadla jak hviezda letiaca; ~nikto
1395       VI|           Vejú vetry, vetriská od západnej strany, ~kam tie mraky tak
1396     Uvod|           svet aj bojí; ~keď aj v zápale časom poblúdia, ~krajšie
1397       IV|         noci, ~a duša tým zronená zaplače -na zemi. ~Bo sa pred ňou
1398        I|            Ber; vlčko, však ty to zaplatíš raz kožou! ~Nezvieš skiaď,
1399       IX|        dva víchry, po dva blesky ~zapriahajú do vozíkov. ~A na dvore,
1400       IV|          viacej moci: ~Vtom dvere zarachotia sťa hrom v tichej noci, ~
1401       IV|       uniká tma zbitá. ~Tie steny zarazene, tisícimi zraky ~dívajú
1402     VIII|          sa stať majú. ~. ~Šuhaji zas nespustia oka z tamtej strany, ~
1403      III|          nezvädne, ani neopadne: ~Zasadím si ho ja v tom Dunaji na
1404        V|          deň súdu - ~a za stôl si zasadne pravda môjho ľudu! ~Zomrieť!
1405      III|           sluchá? ~Všetko, všetko zaspalo - dokola noc hluchá. ~Čo
1406     Uvod|           lesy, ~tam mne vy večne zaspíte! ~"Neboj sa, mamko, však
1407       VI|     biedny, oj, ľud môj? Ktože ťa zastane? ~Ja idem už, ale Ty, všemohúci
1408      III|          stratili, ~už hlas známy zastená z hĺbky tej mohyly: ~"Zbohom!" -
1409      VII|            tie čierne hory, ťažko zastenali, ~on ticho hľadí na ne,
1410       VI|         sa, že on to na smeť celý zástup vedie. ~"Modlime sa!" -
1411     VIII|        vidí bielych panien veliké zástupy; ~ten vidí, o čom ani nesnívajú
1412       IV|          preboha, veď ešte len čo zasvitalo! ~Už sa blíži nečulá - tvár
1413       II|          Iba raz spakrukou dokola zatočí, ~už siedmim lapajom stĺpkom
1414        I|        keď bor zašumie, keď vetor zaveje, ~skočia - zavzdychajú: "
1415       VI|         sna zháňa! ~. ~Od šibeníc zavialo, baby sa žehnajú; ~na štyroch
1416       IX|       nebom dookola ~jasnou dúhou zavijeme!~SVADOBNÍCI ~Už sa rojí
1417     Uvod|         mäkké lono si nás usadí, ~zavinie do tieň-pláštika, ~povesťou
1418       IV|            A tam pred ňou tajomný závoj sa rozdvojí: ~I v zorách
1419      III|        dňa všetky v tmavom ukryté závoji; ~len jedna veža nad ním
1420     Uvod|        Nie, radšej zhyňte v srdci zavreté, ~do kvapky krv vypite mi - ~
1421        I|           vetor zaveje, ~skočia - zavzdychajú: "Jaj, naše nádeje! ~Janíčko,
1422        I|   dvanástich stoliciach biely deň zazorí. ~A keď si od zeme chlapci
1423       IV|          dívajú sa na neho sťa na zázrak dáky, ~dívajú sa i blednú -
1424        I|           raz zapískne - šabličky zazvonia ~zhora od Považia, zhora
1425     VIII|         oka z tamtej strany, ~kde zašiel dobrý junák, Janík maľovaný. ~
1426      VII|           Bože nad nami! -  ~Hmla zašla - a Jánošík víta sa s vílami. ~
1427      VII|         srdcu tak blízko ~V svete zašlej mladosti. Tu ligotné chvíle ~
1428        V|         na prút holý, ~zaspievaj, zašteboc: Boli časy, boli - ~zaspievaj
1429        I|           nepovedia. ~Len keď bor zašumie, keď vetor zaveje, ~skočia -
1430       II|           raz sa činčierom dokola zaženie, ~už to všetko leží sťa
1431       VI|          pri svete! ~Či by ste ho zaživa chceli v hrob položit? ~
1432       VI|         Pane, ~zostaneš s ním, Ty zbav ho! - vzdychajúci volá. ~
1433       IV|           spí - mladý syn Tatier, zbičovaný zlostne; ~tu skovaný v okovoch,
1434       IV|        ním v štyri kúty uniká tma zbitá. ~Tie steny zarazene, tisícimi
1435       II|             už to všetko leží sťa zbité osenie. ~. ~Darmo doň rúbali,
1436        I|            Nezvieš skiaď, iba keď zblysne dvanásť nožov: ~"Stoj! tisíc
1437       II|           Boh skárä! ~. ~Janíček, zbojníček, samopašné dieťa! ~Kebys'
1438       IX|            SVADOBNÍCI ~Už sa rojí zbor nebeský ~svadobníkov, domeníkov ~
1439     Uvod|         duša ich mladá - ~bárs aj zbroj krvou sfŕkaná. ~Mladosť
1440      VII|     bohatier napokon do čarovných zbrojí, ~a po nej sa rozleje sila
1441     Uvod|       pojme nás hor'. ~. ~Abo nás zbudí dupot jeleňov, ~čo na čistý
1442       II|          A jeho obstali i zhora i zdola, ~sťa tie čierne vrany bieleho
1443        I|         pištole: ~"Sem, pane, tie zdrané slovenské mozole!" ~. ~Od
1444      VII|         že by ramenom zem do neba zdvihla. ~A vtom kňaz povie: "Amen!" -
1445       IX|         RUSALKY ~Kukala kukučka z zeleného bučka, ~sedem ráz skukala -
1446      VII|     svojom; ~rúčky tak založené v zelenej košieľki, ~i ten istý klobúčik
1447     Uvod|      potok; ~abo, čo chodia horou zelenou, ~bystrých chlapcov duniaci
1448       II|        dolomán, ~dolomán červený, zelenú košeľu; ~jaj, beda, prebeda,
1449      III|          zato nezvädne venček môj zelený. ~Nezvädne, nezvädne, ani
1450       IV|          nemožno na slávu hľadieť zemeplazu. ~Tak sníva junák väzeň
1451       IX|     pieseň oslávenia, ~rozlejú sa zemou zore; ~svet zlý padne na
1452       VI|         otca svojho, čo ho za sna zháňa! ~. ~Od šibeníc zavialo,
1453        I|         už i ten plamenček pomaly zhasína - ~už temno, už ticho jak
1454     Uvod|           sme my tiež tak ako vy ~zhodili biedy jarmo prekliate, ~
1455     Uvod|        hromové! ~Čože robíte taký zhon? ~Veď vás už idem v slzách
1456      VII|          ráz od hôr zablysne, tri zhučia výstrely: ~Oj! Časy naše,
1457      VII|        ťažkom smútku až k zemi sa zhýna ~sťa mať biedna nad rakvou
1458     Uvod|        mám odiať? ~. ~Nie, radšej zhyňte v srdci zavreté, ~do kvapky
1459      III|       druhá cesta dole: ~Kdeže sa zídeme, biely moj sokole? ~. ~I
1460        V|       nedá. ~A hlas jeden preletí zimným víchrom cezeň: ~"Bols',
1461       IV|          zem, to priepasť hrozná, zísť sa dolu bojí, ~a do neba
1462       IX|                               IX.~Zjavenie~RUSALKY ~Kukala kukučka
1463      III|           svoju paniu, od ľúbosti zjedia. ~. ~Dunaju, Dunaju, ľúby
1464       II|         vzteklí! ~Nie! - Teraz ma zjedzte, keď ste ma upiekli!" ~Dolu
1465       II|     prabohov! Vy galgani spilí - ~zjete si to hneďky, čo stes' navarili! ~
1466      VII|        Naša dobrá vóľa i tú biedu zláme!" ~. ~A s tou švárnou družinou
1467      VII|        chmára povíja, vlásky zora zláti - ~ako biela ľalia, ako
1468       IX|       veselí; ~príde slnko v koči zlatom, ~bude naším starým svatom; ~
1469        V|      chodil po zboji, za slobodou zlatou, ~aby som rozrážal putá
1470     Uvod|        zodraté prózy onuce, ~vás, zlatovlásky, mám odiať? ~. ~Nie, radšej
1471      III|         zdravy, ~už mi snímať idú zlatú partu z hlavy: ~Tie dunajské
1472     Uvod|           nás znati ~po hviezdach zlatých na čele. ~. ~Hej! a vieme
1473        I|         mala, v mlieku kúpavala, ~zlatým povojníčkom bola povíjala. ~
1474       VI|        jamy: ~povstane, vyrúbe so zlatými šabľami; ~a potom do tej
1475     VIII|         čo poklady otvára, z nich zlého vyháňa, ~čo kvitne o polnoci
1476       IV|       mladý syn Tatier, zbičovaný zlostne; ~tu skovaný v okovoch,
1477     VIII|         nemo pozerajú - ~s rukami zloženými, čo bude, čakajú. ~. ~Staré
1478       VI|           Bo, čo ho aj na chvíľku zložíte do jamy: ~povstane, vyrúbe
1479       IV|          vpadá, ~s sebou, s Bohom zmierená duša jeho mladá - ~sťa rebríkom
1480       VI|           ozdobou: ~Oj, čis' kedy zmiluje ten pán Boh nad tebou, ~
1481        V|       azda sa tá lipka ešte daraz zmladí - ~a keď sa nezmladí, sadni
1482      VII|          a hlas ten bude volať na zmŕtvych povstanie, ~prebije sa cez
1483        V|         pozrením dávno odmenila. ~Znám to prvšie prezrenie, dosiar
1484     Uvod|         však dobrí ľudia budú nás znati ~po hviezdach zlatých na
1485      VII|         taks' milo naň smejú, ~že znovu v ňom vzbudili usnutú nádeju. ~. ~
1486      VII|          sťa zlaté motýle. ~A on, znovuzrodený v malého šuhaja, ~tiahne
1487     Uvod|        deti, úbohá mať! ~Či vás v zodraté prózy onuce, ~vás, zlatovlásky,
1488       VI|         svitá! ~I zraky rozpálené zodvihne do neba, ~modli sa, vrúcne
1489        V|          povedá?" ~Chce ruku hor' zodvihnúť, ale sa mu nedá. ~A hlas
1490      VII|          sa v duši ozýva: Jánošík zomiera! ~A to srdca zvieranie viacej
1491        V|            Preto mrieť? - Oj, rád zomriem, bos' sa ty mne milá ~za
1492      VII|       Nôžky chmára povíja, vlásky zora zláti - ~ako biela ľalia,
1493       IV|        kdes' medzi nebom i peklom zostala, ~jak laň, čo ju hadiska
1494     VIII|       pusté chodníčky, čo po nich zostali, ~a tie mená vyťaté na tatranské
1495       VI|          ale Ty, všemohúci Pane, ~zostaneš s ním, Ty zbav ho! - vzdychajúci
1496       II|         Ty, Gajdošík zradný?! ~Ty zradca? Teda ty samý prvý padni! ~
1497     VIII|         oblokom na tie holé zeme ~zrakmi beznádejnými nemo pozerajú - ~
1498      VII|      pätou - ~stojí neohrozený so zrakom upretým, ~stojí junák Jánošík -
1499       IV|        jak laň, čo ju hadiska moc zraku skovala. ~Tam stojí ohromená
1500        I|            Šťastia, Bože, šťastia zrána i zvečera, ~a to takou mierou,