Strophe

1501      III|           Boh ti dá i tebe!" - ~I zrazu sa vychytí jak duša do nebe. ~
1502      VII|           dák z nechuti, ~čo krok zrobí, to stane, to hlavou pokrúti; ~
1503     Uvod|       vôle ~v prsiach mladistvých zrodený! ~On s sebou nesie deti
1504       IV|          tichej noci, ~a duša tým zronená zaplače -na zemi. ~Bo sa
1505       IV|           už tie líčka ostali jak zvädlé ľalie; ~ústa zo sna šepocú:
1506      III|      dunajské rybky, keď sa o mne zvedia, ~tie mňa, svoju paniu,
1507      VII|            tým mu viac čosi srdce zviera, ~dač sa v duši ozýva: Jánošík
1508      VII|      Jánošík zomiera! ~A to srdca zvieranie viacej neprestane ~a hlas
1509       II|           jak tulipán, ~ale ti už zvlečú ten pekný dolomán, ~dolomán
1510        I|      stred cintorína. ~A kdesi čo zvolá ako nadzemská moc: ~,Jánošík
1511        V|          svet tento pre teba! ~. ~Zvonia na deň - mne na noc. Oj,
1512        I|         zapískne - tisíc chlapcov zvýskne; ~tretí raz zapískne - šabličky
1513       II|           zahrmelo, ~tu naraz sto šabieľ hromom doň udrelo; ~no všetky
1514       VI|       povstane, vyrúbe so zlatými šabľami; ~a potom do tej jamy -
1515       II|        doň udrelo; ~no všetky tie šable, no všetky tie strely ~naspäť
1516      VII|      slnko nad morom zvečera. ~Na šabli vyštrbenej junák podopretý ~
1517        I|    zvýskne; ~tretí raz zapískne - šabličky zazvonia ~zhora od Považia,
1518       II|           to vaše - ~len toho, čo šabľu za pravdu opáše!" ~Jánošík,
1519        V|       ľudia, ľúti ľudia, vy draví šakali! ~Brať život! Skiaď to právo? -
1520       IV|           ňom nadzemská ligoce sa šata. ~Tieň kríža mu na prsiach,
1521      VII|        tým poľom - či to hmla, či šatka belavá? ~Či to vietor, či
1522     Uvod|          je! ~. ~Keď nemá slová - šatočky súce, ~pre vás, deti, úbohá
1523     Uvod|             Tam nás už čaká jedľa šedivá, ~už z diaľky náruč vystiera: ~"
1524       IV|        zvädlé ľalie; ~ústa zo sna šepocú: Ach, milá, premilá! ~Kam
1525      VII|          regimenty! ~. ~Ľud okolo šibene - sťa .mŕtva skalina - ~
1526       VI|           ho za sna zháňa! ~. ~Od šibeníc zavialo, baby sa žehnajú; ~
1527      VII|         on vstred černovojska pod šibenicami; ~tam na tom hroznom vŕšku,
1528        V|          moja, ~pre teba mne páni šibenice stroja! ~Preto, že som ťa
1529      III|         vybral si on inú - čiernu šibeničku. ~Žeň sa ty len, milý, keď
1530      VII|      Bodaj zdravy bolí! ~. ~Len v šír tá duša mladá ramená rozloží ~
1531     Uvod|                 Oj, vetor, víchor širokej vôle ~v prsiach mladistvých
1532       IX|           poletíme - hoja, hoja! ~Šírym svetom, kde nik nebou! ~
1533      VII|          práve teraz vracal so zo školy, ~nestihne ani vetiť: Bodaj
1534       II|          mu putá spŕchnu sťa dáka škrupina: ~Hoj, tisíc prabohov! Vy
1535        V|            tí, čo ľudské i božské šliapajú zákony. ~Zákon je len jeden
1536       VI|      dieťa, ~že by abo ožilo, abo šlo zo sveta! ~Pozri ho, jak
1537        I|          Tatier k Dunaju fudia si šopkajú: ~Ber, pane, tie dane, však
1538       II|      vínečko popíja - ~a pohon za štýr strán biely dom dobýja. ~
1539       VI|     zavialo, baby sa žehnajú; ~na štyroch čiernych stĺpoch havrany
1540        I|          moc: ~,Jánošík lapený! - Šuhajci, dobrú noc!" ~. ~Zahučali
1541     VIII|      stali a čo sa stať majú. ~. ~Šuhaji zas nespustia oka z tamtej
1542       IX|      čujte, biele deti, ~čo to za šum z každej strany: ~To rodina
1543     Uvod|           nám včielku, ~abo dcéru šumiacich hôr, ~čo spevné ústka pritkne
1544      VII|     pokoja: ~Ej, veď ťa tu pekne, šumne ~popristrája milá tvoja! ~. ~
1545     VIII|    zaniklo, i tá jeho milá, ~i tá švárna družina, čo si s ním chodila; ~
1546      VII|         biedu zláme!" ~. ~A s tou švárnou družinou chodí on po horách ~
1547      III|         mamičko! ~Dunaju, Dunaju, švárny môj šuhaju, ~počkaj len
1548       II|       jedna krivuľka, čo spakruky švihla, ~čarovnú mu žilku v opasku
1549      III|        len jedna veža nad ním sťa žaloba stojí. ~Stojí, strmie výš
1550       VI|          šibeníc zavialo, baby sa žehnajú; ~na štyroch čiernych stĺpoch
1551      III|          inú - čiernu šibeničku. ~Žeň sa ty len, milý, keď ti
1552     VIII|           Zem jak by dusená, ~sťa žena pri pôrode; len stená a
1553      III|         na širokom poľu vybral si ženičku, ~vybral si on inú - čiernu
1554      VII|     diaľno - to všetko ku nemu sa ženie, ~ľúbaniu a vítaniu konca-kraja
1555       IV|       svetielka, za ním hrmavy sa ženú. ~
1556     Uvod|        ach! Ale ako? ~vy rozkoše, žiale moje! ~Keď to od srdca k
1557      VII|          slniečkový ~i košieľka z žiar mesiaca. ~. ~Tu ťa čaká
1558       IX|        Pôjdeme my na ten sobáš ~v žiare slnka, v hromov hluku, ~
1559      VII|      prezeral pred bojom, ~tú, čo žila, mrela v ňom jak hrom v
1560       II|      spakruky švihla, ~čarovnú mu žilku v opasku prestrihla: ~"Hej,
1561        I|   zadupkajú, ~dvanástim stoliciam žilky zaihrajú. ~Hoj, a keď nad
1562       II|        Dobre, no! - Zahrajú v ňom žily: ~Hrmien bôh! Koľko vás
1563     VIII|            čarodejníckym prútom k životu vrátili. ~A na svoje dve
1564     Uvod|      vypite mi - ~než by ste mati žobrať po svete, ~neznané blúdiť
1565       II|         darmo, predarmíčko jak do žuloskaly. ~A bol by už Janík na slobode