II.

Padá rosa, padá za bieleho rána,
plačúci paholček ovečky zaháňa:
Dolu ovce, dolu, dolu dolinami,
veď už viac Jánošík nepôjde za vami!
Dolu kozy, dolu z tej vysokej skaly,
veď vám už tí páni Janíčka zlapali!
Zlapali, zlapali sťa vtáčka na lepe,
keď valašku zamkli sedem dvermi v sklepe.
A jeho obstali i zhora i zdola,
sťa tie čierne vrany bieleho sokola.
.
Jánošík za stolom vínečko popíja -
a pohon za štýr strán biely dom dobýja.
Jánošík, junošík, obzriže sa hore:
Už je kolo teba drábov celé more, -
more šíre, more, a ty malý kameň:
"Poddaj sa, Jánošík, veď ti je už ameň!"
A čo by vás, Nemcov, bolo za tri svety,
to ste Janíčkovi iba pod pôl päty.
A čo by ste z neba ako dážď padali,
to ste Janíčkovi len pod palček malý!
.
U dverí sekery, v oblokoch pištole:
"Hej, veru neujdeš, pekný náš sokole!"
A čo by ste strely .búrkou doň sypali:
Ešte pre Janíčka guľku neuliali.
Čo ťať doň budete, ako v hore do pňä,
košelečka jeho krvou nezamokne.
.
Jánošík si ešte popíja pomaly -
a pohon sa naňho dvermi dnuká valí:
"Chyťte ho!" - No len, no! Sadkajte si málo,
ešte mi tu kvapka vínečka zostalo!
"Chyťte ho!" - Ktože to? Ty, Gajdošík zradný?!
Ty zradca? Teda ty samý prvý padni!
A tu jedným chmatom oddrapí roh stola:
Zafundží - a zradný Gajdošík mŕtvola.
.
Janík spoza stola ani hor' nevstáva
a tí dnu naň kypia ako divá riava:
"Nebojte sa, chlapci! Smelo sa doňho len!
Však nás je tu tisíc, a on je len jeden!"
Tak tedy? - Dobre, no! - Zahrajú v ňom žily:
Hrmien bôh! Koľko vás ide do pôl kily?!
Jednu rúčku vpravo, druhú vystre vlevo,
a už drábi ležia ako v báni drevo.
.
I bol by už Janík na slobode býval,
keby sa na neho zlý duch nebol díval.
No, baba, babečka zavreští z prípecka:
"Podsypte mu hrachu, budete bez strachu!"
Nasypali hrachu pod jelenie nôžky,
hneď mu dali na ne centové ostrôžky.
Ale sa Jánošík sotva popohýna,
už mu putá spŕchnu sťa dáka škrupina:
Hoj, tisíc prabohov! Vy galgani spilí -
zjete si to hneďky, čo stes' navarili!
Iba raz spakrukou dokola zatočí,
už siedmim lapajom stĺpkom stoja oči;
len raz sa činčierom dokola zaženie,
už to všetko leží sťa zbité osenie.
.
Darmo doň rúbali, darmo doň strieľali,
darmo, predarmíčko jak do žuloskaly.
A bol by už Janík na slobode býval,
keby sa na neho zlý duch nebol díval.
No, baba, babečka zavreští z prípecka:
"Rúbte mu do pása, tam je jeho spása!"
Tu naraz sto pušiek doňho zahrmelo,
tu naraz sto šabieľ hromom doň udrelo;
no všetky tie šable, no všetky tie strely
naspäť vám od neho do vrahov udreli.
Len jedna krivuľka, čo spakruky švihla,
čarovnú mu žilku v opasku prestrihla:
"Hej, ta ste mi dali, čo ste mi dať mali!"
Už junák Jánošík jak ten chlapček malý,
už mu rúčky, nôžky v putá okovali.
Bodaj teba, baba, čerti boli vzali!
.
Jánošík, kapitán, bol si jak tulipán,
ale ti už zvlečú ten pekný dolomán,
dolomán červený, zelenú košeľu;
jaj, beda, prebeda, veru ti podstelú.
Veru ti podstelú na britvy, požiare:
Len bite, len tnite, veď vás pán Boh skárä!
.
Janíček, zbojníček, samopašné dieťa!
Kebys' bol nezbíjal, nemučili by ťa,
"Zbíjal som ja, zbíjal, boj za pravdu bíjal,
čiemu krv tyranov trávniček popíjal;
zbíjal som ja, zbíjal sedem rôčkov v lete:
A vy že odkedy ten biedny ľud drete?!"
Jánošík, junošík, máš ty zlata mnoho,
povedz nám, kde ho máš? - "Čo koho do toho?
Kde ho mám, tam ho mám, v tajných sieňach Tatry
však si ho ten nájde, komu ono patrí.
Nebolo to moje, nebude to vaše -
len toho, čo šabľu za pravdu opáše!"
Jánošík, junošík, máš veľké poklady:
Vymeňže si, vymeň ten svoj .život mladý!
"Vymeniť? - A načo? Vy psohlavci vzteklí!
Nie! - Teraz ma zjedzte, keď ste ma upiekli!"
Dolu ovce, dolu, dolu dolinami,
veď už viac Jánošík nepôjde za vami;
dolu kozy, dolu z tej vysokej skaly,
veď vám už pre Janka stužku usúkali.