Cap.

 1 I  |     cene ľudskej neznajúceho. Ty pohliadaš, syn môj, zvykom
 2 I  |   oddialené od sveta, ktorému ty rozumieš, a nepomysliš,
 3 II |      to tvoja Marienka. - Ale ty aj znáš, čo máš na nej,
 4 II |    rádu svojho, hoc je mladý. Ty ale máš za príklad slúžiť
 5 II |  nepohliadala na mňa! Však si ty beztoho dieťa obrazotvornosti
 6 II |    mojej! - Ale nechže ti je! Ty, pán Imrich Alman, si šťastejší
 7 III|     duše, dievča je nevesta a ty si mních. ~A predsa nikoho
 8 III|    dievča," odpovie Gilbert, "ty tomu nerozumieš; nač ti
 9 III|         možno, možno, že bys' ty pochopila, čo muža bolí
10 III|    spev môj, tak zaspievaj mi ty dačo a uvidiš, že sa odučím
11 III|    odvrátiac sa od Marienky, "ty to neznáš... Vy ste tu takí
12 III| pokrútil hlavou a odpovedal: ,Ty si mladý, neskúsený a iste
13 III|   oddávna Henrichovi určená a ty si zas vlastnou činnosťou
14 III| uchytiac ruku Marienky, "vieš ty, čo sa robilo v duši mojej?...
15 III|      stal som sa johanitom. A ty, Helena, rob si, čo chceš;
16 III|     Pán Boh na pomoci, ako si ty zničila dni žitia môjho!...
17 III|        či kto druhý trpí a či ty sám trpíš. A vidíš, dieťa
18 IV |       Ondráško, vidíš, aký si ty hlúpy!" odpovie mu vážno-posmešným
19 IV |       veru som nevedela, žes' ty taký figliar a že to všetko
20 IV |    ani pána Imricha, tu musíš ty dva razy vidieť, dva razy
21 IV |       moje, a slnce moje si - ty." ~"Ja, pán Gilbert?" opýta
22 IV |     zarazená Marienka. ~"Áno, ty," hovorí určite Gilbert, "
23 IV |      ti je Gilbert tým, čo si ty jemu - a on ťa vznášať bude
24 IV |     vrchov vašich nečahajú, a ty sa zaskvieš vo sláve svojej,
25 IV |  očakávam silu a krepkosť, bo ty jediná si vstave zahnať
26 IV |       ja chcem? ~Chcem, abys' ty ľúbila mňa tak ako ja teba." ~
27 IV |       udusujúc: "Nie, dievča! Ty nemôžeš byť ženou každodenného
28 IV |        Tys' stvorená pre mňa! Ty sa budeš ako brečtan obvíjať
29 IV |      sám sa do toho vloží - a ty, Marienka, pôjdeš za mnou." ~"
30 V  |  prehodí na to Marienka, "ale ty len vždy im hovoríš o cudzích
31 VI | vstúpi starý Ondráš. ~"Kde sa ty túlaš, hriešny človeče?"
32 VI |    panna. "Ja mám isť preč, a ty neprichádzaš k posluhe." ~"
33 VI |     padol starký na kolená. ~"Ty si sa nevyspal, starký,"
34 VI |       ho," vyvolal Ondráš, "a ty, Paľo, iď, priveď našich
35 VI |       hovoril: "Teraz povedz, ty holomok, ty kujon, ty naničhodník,
36 VI |     Teraz povedz, ty holomok, ty kujon, ty naničhodník, prečo
37 VI | povedz, ty holomok, ty kujon, ty naničhodník, prečo ťa sem
38 VI |  Starý Ondráš ale začal: "Nuž ty mamľas! Ty rešeto! Ty kulifaj!
39 VI |    ale začal: "Nuž ty mamľas! Ty rešeto! Ty kulifaj! Ty staré
40 VI |     Nuž ty mamľas! Ty rešeto! Ty kulifaj! Ty staré ometlo!
41 VI |        Ty rešeto! Ty kulifaj! Ty staré ometlo! Či ty nevieš,
42 VI |  kulifaj! Ty staré ometlo! Či ty nevieš, že je toto náš budúci
43 VI |     je toto náš budúci pán, a ty sa ešte odvolávaš na rozkazy