Cap.

 1 III|    vnútorná postať. ~Pohliadol na dievča, duma jeho opadla, pýcha
 2 III|         tak úzko. Občiahol by rád dievča - ale ona nevesta druhého
 3 III|         rozpráva, občiahol by rád dievča, ale je mních - a koniec,
 4 III|           srdca, osvieženia duše, dievča je nevesta a ty si mních. ~
 5 III|          to Marienka. ~"Čo mi je, dievča," odpovie Gilbert, "ty tomu
 6 III|      oceánu vyraziť sa nemohúcu. ~Dievča hľadelo naňho čistým svojím
 7 III|          hlavu dohora držiac a na dievča pohliadajúc, akoby prúdy
 8 III|       uchytiac ho za ruky, hovorí dievča. ~"Daj mi pokoj, dieťa moje,"
 9 III|      prezradzovali pohnutie duše; dievča hľadelo na krásneho, tvrdého,
10 III|       Vidíte, pán Gilbert, ja som dievča mladé, naučené od detinstva
11 III|      žobrák. A vidíte," pokračuje dievča, dôverne sa mu do očú dívaiúc, "
12 III|           Práve preto odpovedal: "Dievča, pekné si ako ten kvietok
13 III|           že sa zatriaslo i mladé dievča pri slovách tých, samo neznajúc
14 III| rozpomienky i zatemnenosť mysle. ~Dievča sa zobralo skorej ako mních
15 III|          vodrať sa chcela... Ale, dievča," pokračuje ďalej, že odvrátiac
16 III|            že to práve tak bolo. ~Dievča začalo silnejšie dýchať,
17 III|           Načo?" ~"Nato," odpovie dievča, "aby som vedela, čo sa
18 III|           mojou nikdy byť nemá. ~"Dievča," vypovie Gilbert, razom
19 III|            usmievavým hlasom dodá dievča, "však vy budete iný, len
20 IV |   málokedy opúšťal Liptov zámok. ~Dievča ho zas obsypávalo žarty
21 IV |         mu vážno-posmešným hlasom dievča. "Akože si ma môže vziať,
22 IV |         tiež nie. ~Gilbert chytil dievča pod ruku, skláňal sa k nemu,
23 IV |        neodpovedal. ~I chytilo ho dievča dobromyselne za ruku i vypovedalo: "
24 IV |          nemôže mať," pretrhne ho dievča, "ale naše pekné hory, naše
25 IV |           vypovedal: "Pravdu máš, dievča! Keď zjari dub pučí a svieže
26 IV |        jej duše vypátrať chceli. ~Dievča sa ale zobralo pomaličky
27 IV |           prsiach udusujúc: "Nie, dievča! Ty nemôžeš byť ženou každodenného
28 IV |      Nemôžem!" odpovie pološeptom dievča. ~"Dobre!" vyvolá Gilbert, "
29 V  |            pán Gilbert?" opýta sa dievča. ~"Ak Pán Boh dá, skoro
30 V  |           Svätej zeme navrátil." ~Dievča vyskočilo, zalámalo radosťou
31 V  |           nehovorte," pokračovalo dievča horlivo, ,;my si tu budeme
32 V  |       povedal: "Nie tak, nie tak, dievča moje! S vojskom sa v noci
33 V  |         bolo nepriam okolo srdca, dievča ale vyskočilo ako srnka
34 V  |       jeho náhľadu muselo rozumné dievča cítiť, že mužská sila jeho
35 VI |     nevyspal, starký," usmialo sa dievča, "choď, však to nič nerobi,
36 VI |         pokoj, chudákovi," odvetí dievča, "nevyspal sa a v jeho veku
37 VI |           odvetí johanita, vezmúc dievča popod ruku. ~"Ale čo ste
38 VI |           zbohom." ~"Tys' hlavaté dievča, ale nechže ti bude! Keby
39 VI |           ozbrojencov, opýtalo sa dievča: "Načože tu títo ľudia stoja?" ~"
40 VI |           Imriško"" vypovie na to dievča. Usmievajúc sa, laškujúc,
41 VI |           mieste na druhý breh." ~Dievča poslúchlo vo vytržení duše
42 VI |        zahyňme spolu!" I uchytiac dievča za ruku, pobodol s celou
43 VI |          vlny strieborného Váhu. ~Dievča skríklo, zhliadnuc Imricha