Cap.
1 I | dakedy, hoc ti na otázku nič viac neodpovie, len že sa
2 I | kruté boje, nevykonali ste nič, bo duše vaše nemali dosť
3 I | vyučeným v zbroji neverným nič nevykoná; po druhé ale,
4 II | Ľalia, biela čistá ľalia je nič oproti Marienke; mne sa
5 II | dievčatku, oproti ktorému slnce nič, hviezdy nič a zora ranná
6 II | ktorému slnce nič, hviezdy nič a zora ranná ešte menej -
7 III| mu v cestu príde a po ňom nič, len pustota pozostáva!!" ~
8 III| Ach, čo! Vás nezabáva nič i myslíte si, že len vy
9 III| každý okolo vás, a druhý nič. Veru, veru by mi to nejeden
10 III| v samých trudoch a nemá nič očakávať na svete okrem
11 III| vskutku docela vyhaslo, nevidí nič a neleje viacej prúdy ako
12 III| všetko skúsili, vy, čo viac nič nemáte na svete." ~"Nemám." ~"
13 III| ste onemeli, ako čo by ste nič predtým neboli sľubovali." ~"
14 III| svet všetko odobral, ~i nič viac jak boj nemajú. ~Toho
15 III| býval prešťastný. ~Na svete nič im viac nezostalo, ~bo neveria
16 III| jej duše. Nehovorili sme nič, nič; ale po jej dychu poznal
17 III| duše. Nehovorili sme nič, nič; ale po jej dychu poznal
18 III| majetok, teraz si úbohá, nič nemajúca sirota krem slávneho
19 III| len to viem, že oči moje nič nevideli, uši nič nepočuli
20 III| oči moje nič nevideli, uši nič nepočuli a že mrákota zahalila
21 III| stála pri tom, ako čo by to nič nebolo, a strýc sa usmial
22 III| keď ľudia, čo vám nikdy nič neurobili, vami ničení boli?" ~"
23 IV | bojovných, jemu do toho nebolo nič; ale keď i Veľmožín sám
24 IV | Ondráško, čo?" opýta sa ho. ~"Nič." ~"Ale povedzže mi, hriešna
25 IV | vravia - z hodvábu, o čom my nič nevieme; a pritom nosí šabľu
26 IV | videl, nebolo by to ešte nič, ale čo ucho počuje, za
27 IV | pred ním sklopila oči. ~Nič si z toho nerobil. ~Na Ondráša
28 IV | Johanita a templár nedbá na to nič a ide ďalej a ďalej, nosiac
29 IV | istote víťazstva nevidí nič, nepočuje nič a nebadá,
30 IV | víťazstva nevidí nič, nepočuje nič a nebadá, že ho i zboka
31 V | mňa viac nepôjde. - Ale nič, nič mi viac nehovorte,"
32 V | viac nepôjde. - Ale nič, nič mi viac nehovorte," pokračovalo
33 V | cudzích a len o mojom otcovi nič. Povedz, kedy ho uvidíme
34 V | už všetci navrátili? Čis' nič o ňom nepočul?" ~,.Počkaj.
35 VI | Ondráš nerozumel síce, ale nič dobrého netušiaceho obišiel
36 VI | sa dievča, "choď, však to nič nerobi, žes' ospanlivý." ~
37 VI | dlhší čas, nepovedal by som nič, ale za pár hodín sme hádam
38 VI | sluhami dolu k Ružomberku, nič dohoniť nemôžuc. I začali
|