Cap.

 1 I  |        i poznamenal: "To všetko mi je jasné, velebný opát,
 2 II | Červenej Rusi, Haliče? Bo verte mi, ctihodný otče, nie meč,
 3 II |     najlepšej zhode pod zástava,mi kráľa Ondreja do Svätej
 4 III|   hovorila na to Marienka. ~"Čo mi je, dievča," odpovie Gilbert, "
 5 III|     rada počúvam vaše slová, že mi je smutno, keď vidím na
 6 III|       teba do úst mojich?" ~"Je mi do úst vašich, bo počujem
 7 III|       dačo šepcú slová vaše, čo mi je síce neznáme, ale predsa
 8 III|         a bolí tak veľmi, že by mi to skoro slzy z očí vytislo." ~"
 9 III|        druhý nič. Veru, veru by mi to nejeden mladý pán, bývajúc
10 III|         spev môj, tak zaspievaj mi ty dačo a uvidiš, že sa
11 III|      byť veselý ako ja a musíte mi zaspievať ako ja vám, hoc
12 III|      ruky, hovorí dievča. ~"Daj mi pokoj, dieťa moje," vážne
13 III|             Vidíte, sľúbili ste mi, že keď ja zaspievam, i
14 III|        taká, ja neviem aká, ale mi tak zle bolo pri nej, videla
15 III|      pieseň vaša hovorí?" ~"Daj mi pokoj, dieťa moje, a nebuď
16 III|         do očú dívaiúc, "vy ste mi nie viacej cudzí, povedzte
17 III|      nie viacej cudzí, povedzte mi teda, čo vám na srdci ťaží
18 III|     moje srdce nezvädne, keď vy mi len o sebe rozprávať budete,
19 III|        srdcu vášmu." ~"Ale tys' mi dieťa moje predrahé," poznamená
20 III|    prosím, hovorte, rozprávajte mi, ako to bolo." ~"Nuž vidíš,
21 III|      svoju. ~I dobre, tak dobre mi bolo na srdci. ~Kráčali
22 III|         po dlhej prechádzke. Čo mi bolo po svete? Tvár jej
23 III|       ma strýc k sebe i povedal mi: ,Syn môj! Hrdinnosť otca
24 III|     brehoch Rhôny kvitne. Dajte mi, strýco, Helenu a uvidíte,
25 IV |       nevravela: "Ondráš, podaj mi to!" - "Ondráš, dones mi
26 IV |        mi to!" - "Ondráš, dones mi to'" On si na tom mnoho
27 IV |            Nič." ~"Ale povedzže mi, hriešna duša, prečos' taký
28 IV |     živa dala pochovať, keby sa mi dač také hrozné prihodilo.
29 IV |      trpieť nemôžem. Povedzteže mi," pokračuje sluha horlivo, "
30 IV |    Kebys' vedela, Marienka, ako mi je teraz dobre!" ~"No vidíte,
31 IV |   oblaky z čela vášho. Povedzte mi, povedzte, ako ste práve
32 IV |     nepriateľské od neho, až sa mi podarilo oslobodiť starca
33 V  |         čo ho očakáva." ~"Dajte mi pokoj, pán Gllbert! Čo ma
34 V  |         nepôjde. - Ale nič, nič mi viac nehovorte," pokračovalo
35 V  |        tak veci stoja! Povedzte mi len, čo hovoria k tomu páni
36 V  |   hlavou: "Nie, dievka moja, to mi nemožno. Povedal som Vám,