Cap.

 1 IV |         ho všetko; len nie starý Ondráš, ktorý, koľko ráz len Gilberta
 2 IV |         kýval hlalvou a odŕhal. ~Ondráš vyrástol, ešte čeľadníkom
 3 IV |           jej vyvinutia. Slovom, Ondráš bol skoro úd rodiny, ačpráve
 4 IV |          to mu viac nehovorila: "Ondráš, poď so mnou" Alebo: "Ondráš,
 5 IV |     Ondráš, poď so mnou" Alebo: "Ondráš, príď proti mne'" Ani mu
 6 IV |          Ani mu viac nevravela: "Ondráš, podaj mi to!" - "Ondráš,
 7 IV |         Ondráš, podaj mi to!" - "Ondráš, dones mi to'" On si na
 8 IV |         naň musela Marienka, keď Ondráš chyžné, obslúžiť ju chcejúce,
 9 IV |          mu rady udeľoval, tu sa Ondráš vždy vyskytol so svojím
10 IV |      vetrík ofúkol. ~Teraz chodí Ondráš po zámku so zvesenou hlavou,
11 IV |         zdvihnúť, dvíha nie viac Ondráš, ale ten cudzí panáčik;
12 IV |         svet platí," vzdychol si Ondráš a hovoril akoby sám pre
13 IV |        duša, trp, len trp." ~Ale Ondráš teraz dvihol hlavu a vypovedal
14 IV |      môže vziať, keď je mních?" ~Ondráš sa hrozitánsky zasmial i
15 IV |      sebe také rúcho, že i starý Ondráš lepšie a mäkšie nosí. To
16 IV |            vrtiac hlavou, dokoná Ondráš. ~"Ondráško," povie na to
17 IV |            Pôjdeme." ~I odišli. ~Ondráš skamenel, gamba mu ovisla,
18 IV |         sám pre seba vypovedal: "Ondráš! To nejde po dobrom! Keď
19 V  |      Bože môj! Bože môj!" ~Starý Ondráš na strane stojaci, omladol
20 V  |      bude to dáky súrny posol. - Ondráš," obrátiac sa k tomuto,
21 V  |     hlásneho, kto to prichádza." Ondráš odišiel. ~Marienka bola
22 V  |     nepozorovaný, v kúte stojaci Ondráš zakašľal i kýchal a mrmlal
23 VI |        osôb. ~Bol to Gilbert a - Ondráš. ~Johanita prišiel do svojej
24 VI |      pätami jeho sa za ním starý Ondráš ťahal, kroky jeho ale boli
25 VI | pospiechal s nimi hore chodbou. ~Ondráš sa za nimi tichším ešte
26 VI |      svojim v reči cudzej, ktorú Ondráš nerozumel síce, ale nič
27 VI |      tohoto ale dnu vstúpi starý Ondráš. ~"Kde sa ty túlaš, hriešny
28 VI |  medzitým trma-vrma. ~Ešte starý Ondráš na kolenách kľačal, keď
29 VI |       naproti stojacej zastavil. Ondráš ale pozdvihol drúk a udrel
30 VI |     Držte ho, držte ho," vyvolal Ondráš, "a ty, Paľo, iď, priveď
31 VI |     ozval, aby otvorili, zavolal Ondráš: "Otvorte vy!" ~Ondráš rozprával
32 VI |   zavolal Ondráš: "Otvorte vy!" ~Ondráš rozprával Imrichovi: "Panáčko!
33 VI |          zastavil vrátny. ~Starý Ondráš ale začal: "Nuž ty mamľas!
34 VII|        vždycky slzy prelievajúci Ondráš opatrovali. ~Velmožín sa
35 VII|       väčšie potešenie ako starý Ondráš, bo sa vždy vychvaľoval