Cap.
1 III| prichádzajúceho z ciest jej neznámych, obskakuje nevinne,
2 III| Gilbert pohliadol na jej dôverne prosiace očká i
3 III| mimovoľne preriekol: "Ale jej duša?" - a to hlasom ťahavým,
4 III| pre druhého zato, že sa jej uňho ukazovalo viacej výhod
5 III| znali sme i cítili sme, že jej svetlé oko vsalo do seba
6 III| ako ostrý meč vnikal do jej duše. Nehovorili sme nič,
7 III| Nehovorili sme nič, nič; ale po jej dychu poznal som, že to
8 III| poznal som, že to v prsiach jej búri tak ako v mojich, i
9 III| Čo mi bolo po svete? Tvár jej som vzal do dlaní svojich.
10 III| také nepočula nikdy, ale jej predsa bolo pritom skoro
11 III| do plaču, i zavlnilo sa jej to v prsiach, ako čo by
12 III| dákym spôsobom prelial do jej útlej ženskej vnútornosti
13 III| zavolal Helenu. Opýtal sa jej, koho ženou chce byť a ona
14 IV | s Gilbertom robiť, čo sa jej len páčilo. Jeho predošlá
15 IV | svojho Marienku, spievaval jej i rozprávky jej vypravoval
16 IV | spievaval jej i rozprávky jej vypravoval za jej detských
17 IV | rozprávky jej vypravoval za jej detských časov, i bol svedkom
18 IV | detských časov, i bol svedkom jej narodenia, jej detinstva,
19 IV | bol svedkom jej narodenia, jej detinstva, jej vyvinutia.
20 IV | narodenia, jej detinstva, jej vyvinutia. Slovom, Ondráš
21 IV | nespozorovala, ale naostatok jej predsa do očí padlo, že
22 IV | do očí padlo, že sa starý jej sluha tmolí a tmolí okolo
23 IV | ale ten cudzí panáčik; keď jej spadne člnok pri krosnách,
24 IV | zas len ten panáčik; keď jej treba vlna donáša ju panáčik;
25 IV | to ju pľasne po ruke, aby jej vreteno z ruky vypadlo a
26 IV | keď tká, to príde a trhá jej nite, aby ich s ňou hľadať
27 IV | zas príde on a vytrhuje jej ihlice. A má ten veru mníšsky
28 IV | to okom, čo ju do seba, jej celú postavu, jej celú bytosť
29 IV | seba, jej celú postavu, jej celú bytosť vsať chcelo,
30 IV | vodrať sa do vnútornosti jej najskrytejšej a tam pohyby
31 IV | najskrytejšej a tam pohyby jej duše vypátrať chceli. ~Dievča
32 V | skočila ako srnka i vypadli jej z oka slzy radosti. ~Gilberta
33 VI | zalietali si okolo tváre, akoby jej neprirodzenú bezvýraznosť
34 VII| je jeho vlastné dieťa a jej deti jeho opravdivé vnúčatá.
|