Cap.
1 I | im svet, múdrosťou svojou všetko pochopiť chcejúci; sú tajomstvá
2 I | rozvážlivosťou i poznamenal: "To všetko mi je jasné, velebný opát,
3 I | pohliadnuť a vysvetlíte si všetko. Kráľ Ondrej urobil veľkú
4 III| johanita, "človek, čo skúsil všetko, ktorý utratil všetko, zostarel
5 III| skúsil všetko, ktorý utratil všetko, zostarel v samých trudoch
6 III| Ach, vy starký, vy, čo ste všetko skúsili, vy, čo viac nič
7 III| nerozumieš slovám mojim a že všetko, čo z úst mojich pochádza,
8 III| chovajú ~zato, že im svet všetko odobral, ~i nič viac jak
9 III| citu: "No teraz rozumiem všetko, pán Gilbert. Helena bola
10 III| zrakov, na líca, na ústa, na všetko, všetko, čokoľvek dotýkalo
11 III| líca, na ústa, na všetko, všetko, čokoľvek dotýkalo sa jedného
12 III| som rád mal nad otca, nad všetko, čo je človeku drahé na
13 III| svete pochovaný, tu ti je všetko jedno, či kto druhý trpí
14 III| Veru nebudem, bo som všetko prežil, všetko skúsil a
15 III| nebudem, bo som všetko prežil, všetko skúsil a znám sa sám tak
16 III| hovorim, že ste ešte ani všetko neskúsili, ani že sám seba
17 IV | rozkazy Gilbertove poslúchalo všetko do nohy, bo bálo sa ho všetko;
18 IV | všetko do nohy, bo bálo sa ho všetko; len nie starý Ondráš, ktorý,
19 IV | Liptove zámku. Preto si aj všetko v dome a v rodine panskej
20 IV | ty taký figliar a že to všetko vidíš." ~"Hm," odvetil starký, "
21 IV | Veľmajster videl, že je všetko stratené, bo húfok našich -
22 IV | kráľove." ~"To ešte niet všetko!" odpovie johanita. ~"Všetko
23 IV | všetko!" odpovie johanita. ~"Všetko človek nemôže mať," pretrhne
24 IV | mohutnosti svojej, že sa mu všetko na svete koriť musí, že
25 IV | sveta, okolo ktorej otáča sa všetko. ~Marienky sa zas strach
26 V | Čo? Nemožno? - Johanitovi všetko možno!" ~Bolo popoludnie,
27 V | i tak ľúbil Marienku nad všetko na zemi, a to tým viacej,
28 V | dôležité." ~"To je zas len všetko dobre," prevetí na to Marienka, "
29 VI | dieťaťu Marienke. ~Tu bolo už všetko na nohách a Marienka na
30 VI | vás a zaklínam na otca, na všetko, čo vám je svätého, nechoďte,
31 VII| bo ľúbim Imriška. ~A bolo všetko dobre. ~ ~
|