Cap.
1 I | medzi ním prebývali, že on, nadchnutý duchom zbožným,
2 I | záležitosti, to dobre stojím, že on ľud svoj neopustí a ho nazad
3 II | mal dosť, viac ako treba, on pravdivým hôr bol pánom,
4 II | ceny, ale na kusy rátal. On šťastia syn, on pán mohutný
5 II | kusy rátal. On šťastia syn, on pán mohutný a práve dnes
6 III| sa človek, takže keby ju on pod okovami neznastva a
7 III| obstaranie priateľa svojho; on ale odvracia sa od nej,
8 III| preniknúť musela. ~Spieval on po francúzsky a pieseň jeho
9 III| No pravda! Obzvlášte on. Vy ale blúdite po svete,
10 III| na oči jejich požiare. ~On sa rozvodní, on sa rozbúri ~
11 III| požiare. ~On sa rozvodní, on sa rozbúri ~i syčí neznámym
12 III| rozpomienky!" odpovedal on. ~"Ale čo by ich budila
13 III| akým okom som zagánil, ale on, priateľ môj, sa chladne
14 IV | Ondráš, dones mi to'" On si na tom mnoho zakladal,
15 IV | na tom mnoho zakladal, že on v zámku samojediný znal,
16 IV | priazni u jeho panenky. On sa nestaral nikdy, čo si
17 IV | i pánovi svojmu. Strážil on Marienku vždy ako oko v
18 IV | doteraz nepočul. Aha, ale on zná inšie kúsky! Keď ide
19 IV | vreteno z ruky vypadlo a on ho zdvihnúť mohol; keď tká,
20 IV | keď pletie, to zas príde on a vytrhuje jej ihlice. A
21 IV | Gilbert tým, čo si ty jemu - a on ťa vznášať bude na rukách
22 IV | na svete koriť musí, že on je osou sveta, okolo ktorej
23 V | Liptovom i nad Hornými Uhry, a on utiahnúť sa musí do Trenčína
24 V | môjho dobrého otca, a keď on odo mňa viac nepôjde. -
25 V | privítame? - Prečože je on ešte nie doma, keď sa už
26 VI | dvor, sadla na jedného a on na druhého koňa, brána zámocká
27 VI | Sadajme a iďme za ním. On balamutil hlavu Marienky,
28 VI | Marienky, kým ste vy tu neboli, on ju teraz odviedol, nejdúc
29 VI | nejdúc hore, ale dolu Váhom, on vás zamkol a chcel vás dať
30 VII| vychvaľoval pred celým svetom, že on pána Veľmožína, prídúc na
31 VII| za týždeň rozprával, aký on bol múdry, aký silný, ako
|